Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst priezviská

had -a mn. N a A -y m. beznohý plaz s pretiahnutým valcovitým telom; zool. hady Ophidia: jedovatý h., h. sa plazí, sipí, syčí;

pren. pejor. falošný človek (často v nadávkach): ty h. falošný;

pren. h. vozidiel dlhý rad

byť ako h. a) ohybný b) úlisný; vyšmyknúť sa, prešmyknúť sa ako h. obratne; vyskočil, akoby ho bol h. uštipol rýchle al. podráždene; zbiť niekoho ako h-a veľmi; expr.: je ich ako h-ov veľa; hriať (si) h-a na (vlastných) prsiach preukazovať láskavosti skrytému nepriateľovi; ba (kieho) h-a! výraz záporu, odporu;

hadí príd.: h. jed, h-ia koža

h. muž, h-ia žena artisti s mimoriadne ohybným telom; pejor. h-ie plemeno a) falošní ľudia b) ženy;

hadík, hádik -a mn. N a A -y m. zdrob.;

hadisko -a -dísk s., v jedn. i m. zvel.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
had ‑a mn. N a A ‑y m.; hadí; hadisko ‑a ‑dísk s., jedn. i m.

had hada m. 1. pl. N a A hadybeznohý plaz s pretiahnutým valcovitým, obyč. šupinatým telom: jedovatý, nejedovatý h.; obrovský, pestrofarebný h.; vajcorodé hady; uštipnutie hadom; syčanie, sipenie hada; zvýšený výskyt hadov; h. sa lieni, zvlieka kožu; chovať hady; báť sa hadov; stúpiť na spiaceho hada; h. sa zvinul do klbka; dvíhať hlavu ani had pri zvuku fakírovej píšťaly [E. B. Štefan]; Keď myška zbadá vo svojej blízkosti hada, znehybnie. [Pc 1998]
2. pl. N hadydlhý úzky rad al. pás niečoho: h. trolejbusov, áut; dlhý h. čakajúcich; asfaltový h. asfaltová cesta; päťstometrový h. koľajníc; hra na hada hra, pri ktorej účastníci bežia za sebou, držiac sa za ruky; Obďaleč bola druhá, trochu menšia brána a k nej sa plazil pokrivený had postáv. [E. Dzvoník]; Ľudský had sa posúva k rieke. [Sme 2001]tech. vykurovací had hadovito stočené rúrky na rozvádzanie tepla pri podlahovom vykurovaní
3. pl. N hadi pejor.falošný, neúprimný, úlisný človek, falošník, pokrytec (často v nadávkach): neverím mu, je to falošný h.; Celé mesto sa bojí. Trasú sa zradní kamaráti. Veď sa traste, hadi! [K. Jarunková]; Hadi hnusní, zradcovskí. [A. Lacková-Zora]
4. Had astron. ▶ rovníkové súhvezdie ako jediné rozdelené na dve časti (Hlavu Hada a Chvost Hada) (Serpens), skr. Ser
fraz. byť ako had a) byť úlisný, falošný b) byť ohybný; byť ľstivý/úlisný/klzký ako had byť veľmi falošný, dvojtvárny, neúprimný; je ich ako hadov je ich veľa; krútiť sa ako had vyhovárať sa; opatrný ako had veľmi obozretný; roztrhám ťa ako/ani hada (vyhrážka) vyjadruje zlosť, hnev voči niekomu; syčať/sipieť ako had zlostne hovoriť; vinúť sa/krútiť sa ako had (o rieke, chodníku, ceste) kľukatiť sa; vkĺznuť niekam ako had obratne, nepozorovane sa niekam dostať; vyskočil, akoby ho had uštipol al. vyskočil ako hadom uštipnutý a) rýchlo prudko vstať al. vyskočiť b) podráždene zareagovať na niečo; expr. zbiť niekoho ako hada veľmi niekoho zbiť; expr. ba kieho/kýho hada! výraz odmietnutia, odporu; hriať/chovať hada na hrudi/na [vlastných] prsiach a) ujať sa zlého, nevďačného človeka, živiť zradcu b) preukazovať dobro tomu, kto si to nezaslúži; pustiť si hada do rukáva dôverovať naničhodníkovi, falošníkovi ◘ parem. do očí brat, za chrbtom had falošný človek, ktorý sa pretvaruje, nekoná ani nezmýšľa úprimne
hadík, hádik -ka pl. N a A -ky m. zdrob.: gumové hadíky ▹ podlhovasté cukrovinky obsahujúce želatínu; vymaľovaný lekársky hadík s kalichom [P. Ševčovič]; V malinovom húští hádik klzkom šuští. [Š. Žáry]; hadisko -ka pl. N -ká G hadísk s., v sg. i m. zvel.: obrovské h.; trojmetrový h.; Kľukato sa plazila [rieka] ako olovené hadisko. [A. Habovštiak]; prechýlenéhadica1

falošník neúprimný, falošný človek • pokrytec: netreba mu veriť, je to falošník, pokrytecexpr. potmehúdpejor. farizejexpr.: potrimiskárpotuteľníkošemetníkpren. expr. had: never tomu hadoviúskočníkúlisníkzákerník (kto spôsobuje nečakané zlo)


had 1. p. falošník 2. p. rad1 1


rad1 1. skupina jednotlivcov al. vecí usporiadaných v jednej línii za sebou al. vedľa seba: rad cvičencov, domovkonvojkolóna (dlhý rad, obyč. vozidiel): konvoj, kolóna áutšík (usporiadaný rad): pochodovať v šíkochreťaz (sled osôb, vecí al. javov vo viac-menej súvislom páse): reťaz detí, motocyklov; reťaz spomienokšpalier (dva rady ľudí lemujúcich cestu, priechod a pod.): prejsť špalieromzástup (zaradenie jednotlivcov za sebou): vyrovnané zástupyhovor. front (rad ľudí čakajúcich na niečo): stáť vo fronte na vstupenky do divadlahovor. šor: postaviť sa do šoruhovor. expr. štrúdľa: pred štadiónom stojí štrúdľa divákovpren. had (dlhý rad): had vozidiel

2. p. spoločnosť 2 3. p. množstvo 2 4. p. poradie 5. p. ulica

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

had, -a, mn. č. -y m.

1. beznohý plaz s dlhým, valcovitým, šupinami pokrytým telom; zool. hady (Ophidia) rad plazov: h. syčí, sipí, plazí sa; jedovaté h-y majúce jedové žľazy; zvinúť sa ako h. do kolieska; zvíjať sa ako h. (napr. o ceste, o chodníku ap. so zákrutami);

pren. pejor. symbol falošnosti, neúprimnosti; falošný, neúprimný človek (často v nadávke): ty h.; ty h. falošný, úlisný

vyšmyknúť sa ako h. mrštne a šikovne vykĺznuť; vkĺznuť niekam ako h. tajne a opatrne; vyskočil, akoby ho h. uštipol (ako h-om uštipnutý) rýchle a podráždene; hovor. stáť, zbiť niekoho ako h-a veľmi; hovor. bolo ich ako h-ov veľa pospolu; ľud. mať h-a byť opitý; človek ako h. úlisný, falošný, zradný; pustiť si h-a do rukáva ujať sa naničhodníka; chovať h-a na vlastných prsiach, na svojej hrudi, privinúť na svoju hruď jedovatého h-a ujať sa zlého, nevďačného človeka; hrať sa na h-a druh hry, pri ktorej sa účastníci držia za sebou al. za ruky a bežia v kruhovitých pohyboch za prvým;

2. niečo tvarom pripomínajúce hada: ohnivý h. blesku; ľud. na h-y druh vyšívania;

3. hovor. expr. vo výrazoch záporu, odporu; nič: Ba hada! veru nie! Jakub vyslúžil, ten hej. Ja hada. (Kuk.);

hadí, -ia, -ie príd.

1. pochádzajúci z hada: h. jed, h-ia koža, h-ie zuby;

pren. falošný, neúprimný: h-ia reč, h-ie oči; h-ie jazyky klebetní, ohovárační ľudia, naničhodníci, podliaci

h. muž artista s ohybným telom; h-ia chôdza s hadovitým prehybovaním tela;

2. v názvoch (obyč. ľudových) rastlín a živočíchov: h. koreň stavikrv; h. sluha hadovka;

hádik i hadík, -a, mn. č. -y m. zdrob.;

hadisko, -a, -dísk str. i m. zvel.

Morfologický analyzátor

hadiť nedokonavé sloveso
(ja) hadím VKesa+; (ty) hadíš VKesb+; (on, ona, ono) hadí VKesc+; (my) hadíme VKepa+; (vy) hadíte VKepb+; (oni, ony) hadia VKepc+;

(ja som, ty si, on) hadil VLesam+; (ona) hadila VLesaf+; (ono) hadilo VLesan+; (oni, ony) hadili VLepah+;
(ty) haď! VMesb+; (my) haďme! VMepa+; (vy) haďte! VMepb+;
(nejako) hadiac VHe+;

had podstatné meno, mužský rod, životné

(jeden) had; (bez) hada; (k) hadovi; (vidím) hada; (o) hadovi; (s) hadom;

(dvaja) hadi; (bez) hadov; (k) hadom; (vidím) hadov; (o) hadoch; (s) hadmi;

podstatné meno, mužský rod, neživotné

(dva) hady; (bez) hadov; (k) hadom; (vidím) hady; (o) hadoch; (s) hadmi;

Had_1 Had Had_2 Had Had_3 Had
had
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) had
G (bez) hada
D (k) hadovi
A (vidím) hada
L (o) hadovi
I (s) hadom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (traja) hadi
G (bez) hadov
D (k) hadom
A (vidím) hadov
L (o) hadoch
I (s) hadmi
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) hady
G (bez) hadov
D (k) hadom
A (vidím) hady
L (o) hadoch
I (s) hadmi

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko HAD sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 77×, celkový počet lokalít: 17, v lokalitách:
KRAĽOVANY, okr. DOLNÝ KUBÍN – 38×;
RUŽOMBEROK, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 8×;
PRIEKOPA (obec MARTIN), okr. MARTIN – 4×;
VEĽKÝ BYSTEREC (obec DOLNÝ KUBÍN), okr. DOLNÝ KUBÍN – 4×;
ŽAŠKOV, okr. DOLNÝ KUBÍN – 3×;
TURANY, okr. MARTIN – 3×;
ZVOLEN, okr. ZVOLEN – 3×;
ĽUBOCHŇA, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 2×;
ŠÚTOVO, okr. MARTIN – 2×;
SUČANY, okr. MARTIN – 2×;
VRÚTKY, okr. MARTIN – 2×;
BREZNO, okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 1×;
KRPEĽANY, okr. MARTIN – 1×;
MARTIN, okr. MARTIN – 1×;
PIEŠŤANY, okr. TRNAVA (od r. 1996 PIEŠŤANY) – 1×;
ZLATOVCE (obec TRENČÍN), okr. TRENČÍN – 1×;
RAČA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor