had, -a, mn. č. -y m.
1. beznohý plaz s dlhým, valcovitým, šupinami pokrytým telom; zool. hady (Ophidia) rad plazov: h. syčí, sipí, plazí sa; jedovaté h-y majúce jedové žľazy; zvinúť sa ako h. do kolieska; zvíjať sa ako h. (napr. o ceste, o chodníku ap. so zákrutami);
pren. pejor. symbol falošnosti, neúprimnosti; falošný, neúprimný človek (často v nadávke): ty h.; ty h. falošný, úlisný
● vyšmyknúť sa ako h. mrštne a šikovne vykĺznuť; vkĺznuť niekam ako h. tajne a opatrne; vyskočil, akoby ho h. uštipol (ako h-om uštipnutý) rýchle a podráždene; hovor. stáť, zbiť niekoho ako h-a veľmi; hovor. bolo ich ako h-ov veľa pospolu; ľud. mať h-a byť opitý; človek ako h. úlisný, falošný, zradný; pustiť si h-a do rukáva ujať sa naničhodníka; chovať h-a na vlastných prsiach, na svojej hrudi, privinúť na svoju hruď jedovatého h-a ujať sa zlého, nevďačného človeka; hrať sa na h-a druh hry, pri ktorej sa účastníci držia za sebou al. za ruky a bežia v kruhovitých pohyboch za prvým;
2. niečo tvarom pripomínajúce hada: ohnivý h. blesku; ľud. na h-y druh vyšívania;
3. hovor. expr. vo výrazoch záporu, odporu; nič: Ba hada! veru nie! Jakub vyslúžil, ten hej. Ja hada. (Kuk.);
hadí, -ia, -ie príd.
1. pochádzajúci z hada: h. jed, h-ia koža, h-ie zuby;
pren. falošný, neúprimný: h-ia reč, h-ie oči; h-ie jazyky klebetní, ohovárační ľudia, naničhodníci, podliaci
● h. muž artista s ohybným telom; h-ia chôdza s hadovitým prehybovaním tela;
2. v názvoch (obyč. ľudových) rastlín a živočíchov: h. koreň stavikrv; h. sluha hadovka;
hádik i hadík, -a, mn. č. -y m. zdrob.;
hadisko, -a, -dísk str. i m. zvel.