had -a mn. N a A -y m. beznohý plaz s pretiahnutým valcovitým telom; zool. hady Ophidia: jedovatý h., h. sa plazí, sipí, syčí;
pren. pejor. falošný človek (často v nadávkach): ty h. falošný;
pren. h. vozidiel dlhý rad
● byť ako h. a) ohybný b) úlisný; vyšmyknúť sa, prešmyknúť sa ako h. obratne; vyskočil, akoby ho bol h. uštipol rýchle al. podráždene; zbiť niekoho ako h-a veľmi; expr.: je ich ako h-ov veľa; hriať (si) h-a na (vlastných) prsiach preukazovať láskavosti skrytému nepriateľovi; ba (kieho) h-a! výraz záporu, odporu;
hadí príd.: h. jed, h-ia koža
● h. muž, h-ia žena artisti s mimoriadne ohybným telom; pejor. h-ie plemeno a) falošní ľudia b) ženy;
hadík, hádik -a mn. N a A -y m. zdrob.;
hadisko -a -dísk s., v jedn. i m. zvel.
hadí L haďom hadia hadie príd.
hadí L haďom hadia hadie príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na hada, beznohého plaza; patriaci, vlastný hadovi; pochádzajúci z hada: hadie telo; h. jed; h. sipot; hadie hniezdo; hadie sérum; taška z hadej kože; liek proti hadiemu uštipnutiu; Cez zimu ležal v podzemnej diere, ako mu kázala jeho hadia prirodzenosť. [M. Ďuríčková] 2. ▶ tvarom, pohybom, vlastnosťami a pod. pripomínajúci hada; podobný hadovi: h. tanec; hadia pružnosť; hadie zákruty kľukaté; mať h. driek tenký a ohybný; Kilometer dlhý hadí konvoj ochromí na tri štvrte hodiny úplne premávku. [NP 1982] 3. pejor. ▶ vyznačujúci sa zákernosťou, falošnosťou, podlosťou; svedčiaci o týchto ľudských vlastnostiach, zákerný, ľstivý: hadia úlisnosť; mať h. jazyk; Tentoraz ma jej hadie slová nenakriatli do smiechu. [H. Zelinová]; Sotva sa jej oči stretnú s mojimi - amen. Sú to akési hadie oči. [Milan Ferko] 4. ▶ ako súčasť ľudových označení rastlín: hadí jazyk, bot. hadivka obyčajná Ophioglossum vulgatum; stavikrv hadí koreň, bot. hadovník väčší Bistorta major; hadí koreň, bot. hadokoreň sivý Podospermum canum; hadí mor španielsky, bot. hadomor španielsky Scorzonera hispanica ◘ fraz. hadí muž al. hadia žena artista al. artistka predvádzajúci mimoriadnu ohybnosť tela, plastický akrobat, plastická akrobatka; pejor. hadie plemeno/plemä/semeno/semä a) falošní, zlí ľudia b) (z hľadiska mužov) ženy
neúprimný ktorý používa pretvárku, faloš; svedčiaci o nedostatku úprimnosti, otvorenosti (op. úprimný) • falošný: neúprimný, falošný priateľ; neúprimná, falošná reč (op. priama) • pokrytecký • pejor. farizejský (obyč. spojený so zlým úmyslom) • pretváračský • zried. pretváravý • pretvárny • zastaráv. pretváraný: pokrytecké, farizejské správanie • úlisný • ľstivý (používajúci klamstvo, prefíkanosť; svedčiaci o tom): úlisný, ľstivý úsmev • dvojtvárny • expr.: dvojaký • obojaký (op. otvorený, jednoznačný): dvojtvárny človek; dvojaká, obojaká odpoveď • expr. potmehúdsky (prešibane, s vtipom používajúci pretvárku, lesť; svedčiaci o tom): potmehúdsky výraz tváre • predstieraný • neprirodzený • strojený • hraný (iný ako v skutočnosti): predstieraný, strojený, hraný záujem; neúprimná, neprirodzená úslužnosť • násilný • silený • nútený (uskutočnený, uskutočňovaný nasilu; op. prirodzený): neúprimný, silený smiech; silená, nútená srdečnosť • pren. expr.: sladký • cukrový • medový (predstierane milý, dobrý): prehovoriť sladkým, medovým hlasom • pren. pejor. hadí (konaný so zlým úmyslom): hadia úslužnosť
zákerný spôsobujúci nečakané zlo • úkladný: zákerná, úkladná vražda • úskočný • ľstivý • vierolomný: úskočný manéver, vierolomný útok bývalého spojenca • zradný • podlý: podlý človek • kniž. perfídny: perfídne spôsoby • pren. hadí: hadia úlisnosť • falošný (dopúšťajúci sa podvodu): falošný hráč
had, -a, mn. č. -y m.
1. beznohý plaz s dlhým, valcovitým, šupinami pokrytým telom; zool. hady (Ophidia) rad plazov: h. syčí, sipí, plazí sa; jedovaté h-y majúce jedové žľazy; zvinúť sa ako h. do kolieska; zvíjať sa ako h. (napr. o ceste, o chodníku ap. so zákrutami);
pren. pejor. symbol falošnosti, neúprimnosti; falošný, neúprimný človek (často v nadávke): ty h.; ty h. falošný, úlisný
● vyšmyknúť sa ako h. mrštne a šikovne vykĺznuť; vkĺznuť niekam ako h. tajne a opatrne; vyskočil, akoby ho h. uštipol (ako h-om uštipnutý) rýchle a podráždene; hovor. stáť, zbiť niekoho ako h-a veľmi; hovor. bolo ich ako h-ov veľa pospolu; ľud. mať h-a byť opitý; človek ako h. úlisný, falošný, zradný; pustiť si h-a do rukáva ujať sa naničhodníka; chovať h-a na vlastných prsiach, na svojej hrudi, privinúť na svoju hruď jedovatého h-a ujať sa zlého, nevďačného človeka; hrať sa na h-a druh hry, pri ktorej sa účastníci držia za sebou al. za ruky a bežia v kruhovitých pohyboch za prvým;
2. niečo tvarom pripomínajúce hada: ohnivý h. blesku; ľud. na h-y druh vyšívania;
3. hovor. expr. vo výrazoch záporu, odporu; nič: Ba hada! veru nie! Jakub vyslúžil, ten hej. Ja hada. (Kuk.);
hadí, -ia, -ie príd.
1. pochádzajúci z hada: h. jed, h-ia koža, h-ie zuby;
pren. falošný, neúprimný: h-ia reč, h-ie oči; h-ie jazyky klebetní, ohovárační ľudia, naničhodníci, podliaci
● h. muž artista s ohybným telom; h-ia chôdza s hadovitým prehybovaním tela;
2. v názvoch (obyč. ľudových) rastlín a živočíchov: h. koreň stavikrv; h. sluha hadovka;
hádik i hadík, -a, mn. č. -y m. zdrob.;
hadisko, -a, -dísk str. i m. zvel.
hadí p. had
hadí príd. 1. csl pochádzajúci z hada, pripomínajúci hada: (Kabát) bou̯ krížikámi našívanej haďou chuodzou po krajach (Čelovce MK); Na roli ležau̯a hadzí koža (Malacky) L. bavic śe na hadzu hlavu (Dl. Lúka BAR) - druh detskej hry 2. v dvojslovných botanických názvoch: a. hadzi trus (Niž. Sitnica STR), hadzi hrebiň (Župčany PRE), hadzi dričok (Davidov VRN), haďie piero (Lučatín BB), hadze pirko (Vyš. Repaše LVO), hadze pire (Marhaň GIR), haďuo piera (Čierny Balog BRE), haďuo rebro (Kociha RS), hadzie rebro (Dol. Hričov BYT), hadze rebro (Spiš. Štvrtok LVO), haďia posťeľ (Tisovec RS) - bot. papraď (Dryopteris) b. hadzie mliéko (Kubrica TRČ), haďuo mlieko (Lomná NÁM), hadzie mľeko (Žakarovce GEL), hadze mľiko (Ľubotín SAB) - bot. mliečnik (Euphorbia) c. haďia cibuľa (V. Straciny MK), haďá cibula (Koniarovce TOP), hadzá cibula (Bošáca TRČ), hadzí cibula (Hlboké SEN) - cibuľovitá rastlina s modrými kvetmi, bot. modrica (Muscari) d. hadzí koren (Mor. Lieskové NMV) - bot. stavikrv (Polygonum) e. hadzá hlava (Bošáca TRČ), hadze vajca (V. Šariš PRE) - jedlá huba, bot. hadovka smradľavá (Phallus impudicus) 3. v dvojslovnom zoologickom názve: haďí sluha (Cerovo KRU, Zombor MK), hadí posol (Chyžné REV), hadzi chvost (Petrovany PRE), hadzi chvust (Teriakovce PRE), haďí hrebeň (Zubrohlava NÁM), hadzi hrebiň (Župčany PRE), haďia hlava (Župkov NB), haďä hlava (Zázrivá DK), hadzí hu̯ava (Záh. Bystrica BRA), hadza hlava (Dl. Lúka BAR, Žakarovce GEL), haďia slúška (Čačín BB), haďia sluška (Mašková LUČ) - zool. vážka (Libellula)
had m 1. beznohý plaz s dlhým valcovitým telom: had, ktery se po zemy plazy (PG 1656); kariki striberne na spusob hada udelane (KRUPINA 1691); gedowate hadi (VP 1764); kdiž had wola nebo krawu pokusse (HK 18. st); x. pren náb had pekelny ustavične uklady činy (SJ 18. st) diabol; hada semeno gako ged wssech lidi srdce proniklo (SS 18. st) hriech L. wodni had (VT 1648) zool užovka Natrix; wlaský had (TT 1745) zool vretenica Vipera; caecilia: slepy had, slepec zool slepúch Anguis; basiliscus: bazylissek, had krydlaty; hydra: mnohohlawy had (KS 1763); cerastes: Hornschlange: had rohaty (GU 1794) zool vretenica rožkatá Vipera ammodites F. trimajútz pod szvim jezikom hada (DŽ 1752) o falošnej, neúprimnej reči; budte opatrnj gako hadowe (CS 18. st); hada w ňadrách držati (KS 1763) preukazovať priazeň zlému, falošnému človeku; púšťať si h-a do pazuchi ujímať sa nehodného človeka: kteriž mudry do pazuchy sam chtíc pussta hada? (GŠ 1758); guss gich zabi, cerwi a hadi zeru a geda (MS 1758) o mŕtvych v hrobe 2. súhvezdie Had Serpens: serpens: nebeská hwezdnatost Had menowana (KS 1763); hadí, hadov(ý) príd 1. k 1: gazyky hadie (TRENČÍN 1584); tuk anebo sadlo hadie (HL 17. st); vestis serpentis: hady koža; hady žihadlo; hadowy plod; hadowá dyra (KS 1763); hadi plod (SS 18. st); od pokusanj hadoweho (RT 17. st); hadová kůže (MT 17. st); L. bot hady trank (HL 17. st) zlatobyľ obyčajná Solidago virgaurea; obogj hadowy koren (HL 17. st) hadovník väčší Bistorta major; dracunculus: hadowá býlina (KS 1763) palina dračia Artemisia dracunculus; hady gazyk, gazyček (:bylina:) (KS 1763) hadivka obyčajná Ophioglossum vulgatum; hadj kořeň (:hadj mord:) (HRK 1773) hadomor španielsky Scorzonera hispanica; Poa: hadj koren (KrN 1795) tráva z rodu lipnica Poa; x. náb knezstwo ruhawé, to pokoleňý hadowé (CC 1655) zákerní ľudia; lingva maledica: hadowy gazyk, zloreceny gazyk (KS 1763) utŕhačný, klebetný 2. podobný hadovi, hadovitý, vlnitý: hadové čárky (GT 1780); -ík, hádoček [-eček] dem k 1: angviculus: hadeček (KS 1763); hadik (LD 18. st)