handra ž
1. kus tkaniny: papyr, ktery papirnik w papyrni dela z hander na kassi potlučenjch (OP 1685); handrama otevrene rany zavazovaly (KC 1791); wzaly kus handry a s nu zawazali očy Kristowe (WS 18. st)
2. h-y pl expr šaty, šatstvo: gake handry W. Milost pita (DUBNICA n. V. 1693); abi w tento čas wogni poranenich wogakuw cystotne handria zbirane a zhromaždene bili (B. BYSTRICA 1778); wizlečzme y my ty nasse potrhane handry (WS 18. st); -ička dem k 1: roztluč to spolu a smjsseg, natri na handričku (HT 1760)
história ž gr/lat
1. dejiny, kronika: co pripomina Paulus Seriuta w sweg hystorij Tridentini conc. (WO 1670); tato hystoria nacházj se zpsana w klásstery nassem w městě Trudnopolis (SPo 1690); wsselike krestianske i cirkewny historij swedectwy widawagj (SK 1697); w historiach aneb kronikach (MS 1758); král perský Cýrus podlé geho chwály w hystoryách we wsseckém swém wogsku gedneho každého wogáka znal (DK 1778)
2. príbehy, príhody, udalosti (z minulosti): budem spievati historiu Heleny, čo Paris miloval (ASL 1603-04); w historii o umucženi, smrti a smrtwichwstani Pana (TC 1631); z hystórie syna márnotratného (BlR 18. st); historický príd dejepisný: z hystoryckych pysen (ŠV 1675); w knihach historickych (SP 1696); podle spisowateluw hystorickich (MS 1758); po h-y prísl: historice: po hystoricky (KS 1763)
hospodársky príd
1. k hospodárstvo 1: urad, budto bi ten bil czirkewni, budto sskolsky, budto hospodarsky (TC 1631); oeconomica: hospodarské knjhi (KS 1763); oberlaydinant z woganskeg hospodarskeg comissiy (ZVOLEN 1779)
2. poľnohospodársky, roľnícky, gazdovský: duom a statky hospodarské (ŽK 1485); riad domowy hospodarsky (P. ĽUPČA 1597); prace sedliacke a hospodarské (HYBE 1678 LP); dobitek hospodarsky (ZORKOVCE 1688); hospodarska cseladka (NITRA 1718)
3. zried sporivý, šetrný, hospodárny: žena pylna, bedliwa, hospodarska, opacžita (BAg 1585); (po) h-y prísl výraz
1. hojne, bohato: opime: hógňe, bohaťe, po hospodársky (KS 1763)
2. šetrne, úsporne: mezitim welice hospodarsky musí biťi zacházano (BPr 1787)
3. pohostinne, pohostinsky: hospitaliter: po hostinsky, po člowecky, po hospodársky (KS 1763)
hostinec m
1. pohostinský podnik na podávanie jedál a nápojov, príp. i na ubytovanie hosti: aby v hostincich, po krčmach, v domich palenčenych vyše času naležiteho a slušneho (baníci) se nebavili (KREMNICA 1543 CM); jest tam jeden hostiniec, v kterem se vino dava (BÁNOVCE n. B. 1649 U2); w hospode (:hostincy:), kde nocuge (OP 1685); toto spisané gest na obecném hostincy (SPa 1716); caupona: Wirtshaus: krčma, hostinec (AP 1769); i panske hostince našim gelčikom opravovat musime (PEKELNIK 1775 LP) patriace zemepánovi
2. útulok pre starých ľudí, starobinec: hostinec na hospodu bidnjch a núznjch (VP 1764); -ský príd
1. k 1: na dwere hostinske (LIPTOV 1764)
2. určený pre hostí, hosťovský: zessli sme se do domu mitneho a hostinskeho (O. PODZÁMOK 1659); pawlacze k hostinskim swetniczam (TRENČÍN 1713); cupona: Wirths-Haus: krčma, ssenkowný, hostinský dům, hospoda (WU 1750)
3. pohostinný, priateľský: sodalis: wesely towaryss hostinsky; hospitalis: hostinský, rad prigjmagjcy; xenium: hostinsky dar; hostjnsky obed, hostinska wečera (KS 1763)
4. cudzí: ucenim rozličnim a hostinskim nedegte se swodity (ŠV 1675); subst h. m majiteľ al. nájomca hostinca, krčmár: hostinskemu revuckemu (LIKAVA 1625 U2); Yano Seucsik tessko ho z ruk hostinskeho wislobodil (LIPTOV 1764); nekterý hostinský má trogaké wjno (LU 1775); h-á ž
1. krčmárka: w opilstwu hostjnsku zprznjl (MP 1718); ssenkárka, hostinská, krčmárka
2. hosťovská izba: nad hostinsku dwere (s. l. 1678); s pytwora na prawu ruku do hostinskeg (M. JÁN 1697); po h-y prísl výraz k 2: hospitaliter: po hostinsky, po člowecky (KS 1763); -ček dem k 1: diversoriolum: hospodečka, hostinček, maly hostinec (KS 1763)
hovädo [-va-, -vä-, -ve-] s
1. väčší živočích, zviera: (slon je najväčší) mezy wssemi žiwocžichy a howady zemskymi (BAg 1585); nebuď howada hlúpegssy (CC 1655); siren: morske howado, zwrchu polowici pánna, zdolu ryba; dromedarius: welblúd, howado, které prúdkó bežj (KS 1763)
2. domáce zviera, kus (rožného) dobytka: placeno pastierowi od každeho howeda 10 den (ZVOLEN 1637); iumentum: napomocné hovado (ASL 1740); pascale pecus: pasewné howado (KS 1763);
x. pren bojte sa božiho hnevu, bezbožníci, vy svetské hovadá (ASL 1763)
F. tak ukrutne sem bil potrestaný, že na hovado by to velo bolo (PODHORANY 1786 LP) aj hovädo by to ťažko bolo vydržalo; hovädzí [-vä-, -v(i)a-, -v(i)e-; -(d)z-, -d-] príd k 2: hovezj pecženu (ŽILINA 1583); kožj howedzych ((BYTČA) 1616); hovedzi dobytek (ORAVA 1625 U2); loga howedzyho (M. JÁN 1697); w howadzeg poliewce (RT 17. st); sskuorne howadze ((ZVOLEN) 1702) z hovädzej kože: muskye čyžmy howazie (LIPTOV 18. st)
L. h-ia poriadka poddanská povinnosť pracovať pre zemepána s (vlastným) hovädzím dobytkom: proti howadzeg poratky (S. ĽUPČA 1730); subst h-ie s hovädzina: 14 ffuntu howaziho (SKALICA 1687); hovädský príd
1. k 1: bestialis: zwjrátsky, howádsky (KS 1763); pren expr charakteristický pre zvieratá, neľudský: to dumneny gest howadske (Le 1730) nerozumné; wsseligake howadske a sodomske hrichi (MS 1758); ukrutnj a howadski tyranowe (VP 1764); vy vedete hovadsky život, bez studu v hrichu žigice (SS 18. st); nasse howádské žádosti (BlR 18. st) nízke pudy
2. k 2: krew howatska (TC 1631); pecorina caro: howadske masso; buceriae: stádo howádské; forum boarium: trh howádsky; veterinarius: lékar howádsky; pecorarius: howádsky pastyr (KS 1763); (po) h-y prísl k 1: rozumne žitj, ne howadski gakžto nerozumna howada (RW 1702); bestialiter: po zwjratsky, po howadsky (KS 1763); hovädný príd
1. k 1: pren expr podobný zvieratám; sprostý, hlúpy, hovädský: aby gste howadny žiwot newedli (SP 1696); ta mudrost gest zemska, howadna, dabelska (Le 1730); unvernunftig, dumm: hlupy, howadni (ML 1779);
2. k 2: pecunius: howadny, dobyčny (KS 1763); -ne prísl k 1: až do smrťi howadňe robiťi ňeprestáváme (BR 1785); hoviadko dem: žiwij gsau co howadka (BK 1581); zagečy y ginich lesnych howadek maso (HL 17. st); owca gest howadko ze wssech gjnich negosoznegssj (PR 18. st)
hromada ž
1. nakopené množstvo niečoho, kopa: gestie neny wsseczko na hromadu zwezene (VESELÉ 1583); narubal hromadu brwen (TRENČÍN 1640); na hromadu rudu wozit (OCHTINÁ 1707); zelezny rad na hromade zlozeny (BECKOV 1729); acervi stercoris: hnogné hromadi; mons frumenti: hromada obilná (KS 1763);
x. pren wsseckich lidi smrt na hromadu hadže (GŠ 1758) nerobí medzi nimi rozdiel; v h-e prísl výraz pokope, pospolu: wssecky artykule w hromadě předkládati (BK 1581); preczo nechtegy w hromadie chodyt (B. ŠTIAVNICA 1613); (ovce) w jednej hromade spolu lihagu (VOv 1779); na/v h-u, do h-y prísl výrazy dovedna, dokopy, dohromady: kwet gegj (čakanky) se zawre a w hromadu složj (MT 17. st); pacholkov do hromadi se zbjeragiczich (RAKOĽUBY 1724); zhromaždzugess gako mrawec na hromadu mnoho (GŠ 1758); po h-e prísl výraz hromadne, spoločne: coacerva im: húffem, po húffe, po hromade (KS 1763)
2. veľké množstvo: zasluch hromady (MS 1758); acervus pecuniae: hromada peňez (KS 1763); ňemalá pokladuw naších hromada (BR 1785);
x. expr celé h-y, po h-ách veľmi veľa: tel mrtvých po hromadách tu se válajících (ASL 1763); psi, kterích celé hromadi po ulicách postávajú (BR 1785)
3. zhromaždenie, zasadanie: prečuo sy w hromadye u richtara nyeswedčila (ORAVA 1740); cela poctiwa hromada frankowska (s. l. 1752); grex: hromada lidu aneb zhromážďenj (KS 1763)
P. atpn Petrus Hromada (vo Vrbovom 1494); Albertus Hromada (N. MESTO n. V. 1522 U1); -ný príd: acervosus: wrchowaty, hromadny (KS 1763); -ne prísl: acervatim: wrchowaťe, hromadňe (KS 1763); hromádka, hromádočka [-eč-] dem k 1: wlny na cztiroch hromatkach (LIETAVA 1607); uprostred mrawczoweg hromatky (LR1 17. st) mraveniska; hromatka zemi (LC 1707); slunečne paprsski pozbiragu sa do gedneg hromadečki (KP 18. st)
P. atpn Georgius Hromadka (GAJARY 1592 U1)