hrsť, -ti, mn. č. -te ž.
1. dlaň s privretými prstami: držať, mať niečo v h-i, vziať niečo do h-i, pustiť niečo z h-i, sypať zrno z h-i
● Lepší vrabec v hrsti ako zajac v chrasti (prísl.) lepšie je mať menej s istotou ako viac v neistote; rozdávať, rozsýpať plnými h-ami, plnou h-ou hojne, mnoho; vziať, chytiť rozum do h-i múdro, vtipne vyriešiť situáciu; dostať niekoho do h-i chytiť ho, ovládnuť ho; mať niekoho v h-i ovládať ho; smiať sa do h-i potajomky sa tešiť; držať niečo v hrsti mať to; Nerád groš vypúšťal z hrsti (Tim.) nerád vydával peniaze.
2. množstvo, ktoré sa vmestí do dlane s privretými prstami: h. múky, zrna, h. zeme, h. trávy, h. peňazí;
pren. malé množstvo niečoho, malý počet: Do chalupy padne za hrsť svetla. (Ráz.) Sena ani za hrsť nemáš v celom gazdovstve. (Jes-á)
3. menšia kôpka, do ktorej sa na poli ukladá zožaté obilie, konope, ľan ap.: ovos, jačmeň leží v h-iach;
hrsťový príd.: šport. h. úder;
hŕstka, -y, -tok ž. zdrob. k 1, 2: h. ľudí;
hŕstočka, -y, -čiek ž. zdrob. expr.