Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst

hŕba -y hŕb ž.

1. navŕšené množstvo niečoho, hromada, kopa: h. kameňa, smetí; hádzať veci na h-u

2. expr. veľké množstvo, kopa, hromada: h. detí, peňazí; mať h-u roboty

3. skupina, hlúčik: ľudia sa zhŕkli do h-y

expr. stáť, vyzerať ako h. nešťastia utrápene; pejor. hádzať (všetko, všetkých) na jednu h-u rovnako (zle) hodnotiť; malá h. pýta viac;

hŕbka -y -bok, hŕbočka -y -čiek ž. zdrob.

1. k hŕba 1, 3

2. expr. malé množstvo, kôpka: h. ľudí

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hŕba ‑y hŕb ž.; hŕbka ‑y ‑bok ž.; hŕbočka ‑y ‑čiek ž.

hŕba hŕby hŕb ž. 1. ▶ navŕšené množstvo niečoho; syn. hromada, kopa: h. kameňa, piesku, tehál; hŕby skália na ceste; h. trosiek a popola; h. odpadkov, starého papiera; hádzať veci na hŕbu; odpratať hŕbu uhlia; z auta je h. šrotu; Sedeli učupení pod hŕbou haluziny. [F. Gabaj]; Babka Šupíková na hŕbe perín, natriasajúca sa na vlečke, si zatiaľ veselo uhýnala z tľapkačky. [V. Bednár]
2. expr. ▶ veľké množstvo niečoho; syn. kopa, hromada: h. klamstiev; h. starostí, ťažkostí; minúť hŕbu peňazí; prať hŕbu bielizne; vyriešiť hŕbu problémov; má hŕbu šiat; stôl sa prehýbal pod hŕbami dobrôt; na hlavu sa jej zniesla h. kritiky; To mi vynesie hŕbu prívržencov. [P. Karvaš]
3.viac jednotlivcov spolu; syn. skupina, hlúčik: vítala nás h. detí; otec diskutuje v hŕbe novinárov; Správali sa ako hŕba idiotov. [Sme 1996]
fraz. stáť/sedieť/vyzerať ako hŕba nešťastia veľmi smutne a utrápene; hádzať/hodiť všetko/všetkých na jednu hŕbu rovnako hodnotiť, nerobiť rozdiel medzi niečím, niekým ◘ parem. malá hŕba pýta viac k málu treba pridať
hŕbka -ky hŕbok ž. zdrob.: h. fazule; zmetať popol na hŕbku; stúliť sa do hŕbky; hŕbky posedkávajúcich [V. Bednár]; Jahnence sa popásali. Psíci ich držali v hŕbke. [M. Rázusová-Martáková]; Bezradne sa pozerala na hŕbku vecí, čo zostala z rodinného majetočku. [P. Jaroš]; hŕbočka -ky -čiek ž. zdrob. expr.: h. zemiakov; h. smetí; priniesol do redakcie na posúdenie hŕbočku svojich básní; Na zemi ležia malé, ľahko nadýchané hŕbočky bieleho popola. [K. Jarunková]; hŕbisko -ka hŕbisk s., v sg. N a A i ž. zvel.: veľké h. smetí; odniesol celú h. hračiek

dav veľké množstvo ľudí v neusporiadanom útvare • zástup: nedozerné davy, zástupyhúf: húfy divákov na štadiónemasa: masy obyvateľstvaprúd (množstvo ľudí pohybujúcich sa jedným smerom): prúd demonštrantovexpr.: hromadakopahŕbakŕdeľ: hromada, kopa, hŕba, kŕdeľ detízáľahazáplava: záľaha, záplava vojakovprocesia (množstvo ľudí idúcich za sebou): procesia výletníkovarmáda: armáda štrajkujúcich pred bránami závoduhovor. expr.: rákoš: rákoš žiakov na školskom dvorehrúza: hrúza ľudíexpr., obyč. pejor. tlupahovor. fúra: fúra ľudísubšt.: spústa • kopec


hŕba 1. p. kopa 1, 2, dav, zástup 2 2. p. veľa


kopa 1. navŕšené množstvo niečoho • hromada: kopa, hromada piesku, hnojahŕbakopechrobľa: hŕba kameniastôshovor.: štôsštósexpr. stoh (niečo naukladané do výšky): stôs polien, štôs, štós kníh

2. expr. veľké množstvo niečoho • expr.: hromadahŕba: kopa, hromada, hŕba peňazí; kopa, hromada, hŕba detíhúf (neusporiadaná väčšia skupina ľudí al. zvierat): húf žiakov, húf rýbmasa: masy čitateľovdav: davy ľudí na uliciachzástup: zástupy demonštrantovkŕdeľ: kŕdeľ vtákov, detíhovor. halda: haldy smetíhovor. more: more ľudí, more sĺzhovor. regiment: regimenty divákovhovor. expr. fúra: fúra návštevníkovhovor. expr.: hrôzahrúza: hrôza, hrúza vojakov; hrôza, hrúza papierahovor. expr. sila: sila ľudíhovor. expr. rákoš: rákoš kačícexpr. hora: hora starostísubšt. kopec: kopec trápeniaexpr.: záplavazáľaha: záplava, záľaha utečencovexpr. vagón: vagón rečíexpr. milión: milióny nezamestnanýchexpr. roj: roj školákovexpr. stoh: stoh spisovexpr. hrča: hrča chalanov (Kužel)expr. vodopád: vodopád slovexpr. vrch: vrch kníh (Tatarka)expr., obyč. pejor. tlupa: tlupa študentovpubl. inflácia: inflácia sľubovsubšt. spústa: spústa utečencov

3. p. veľa


množstvo 1. číselne vyjadriteľné zastúpenie nejakých jednotiek • kvantitakvantum: neprimerané množstvo, kvantumpočet: Aký počet, aké množstvo fliaš je v debničke?objemrozsahveľkosť: objem, rozsah škôd, výdavkov

2. veľký, ťažko presne vyjadriteľný počet • veľakvantum: množstvo, kvantum ľudíbohatstvohojnosť: hojnosť nápadovmyriadahovor. expr.: miliónvagón: vagón myšlienokhúfmasamorehromadakopahŕbahovor. expr.: fúrahaldanávalzáľahazáplavalestucetpaletakniž. krupobitie: krupobitie slov (Alexy)rad: rad rokov

p. aj kopa 2


skupina 1. viac jednotlivcov al. vecí spolu: skupina žiakov, skupina stromovhovor. grupa: po ceste ide skupina, grupa jazdcovkolónakonvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel): dlhá kolóna automobilovhúfexpr.: hromadakopakŕdeľ (neusporiadaná skupina): húf, hromada, kopa divákovodb. čeľaď (skupina príbuzných jedincov)

2. viac jednotlivcov spojených spoločnými záujmami, spoločnou činnosťou, spoločným cieľom • kolektív: skupina, kolektív autorov slovníka; uviesť kolektív atlétovrad: patriť do radov bojovníkov za demokraciutím, pís. i team (skupina ľudí so spoločnou úlohou): tím vedcovdružina (organizovaná skupina ľudí spätých spoločnou prácou, spoločnými záujmami): Štúrova družinatriedavrstva (skupina ľudí so spoločnými znakmi): spoločenské triedy, vrstvyzdruženie: združenie priateľov umeniastrana: zhromaždenie sa rozdelilo na dve stranycelok: reprezentačný celokmužstvo (skupina jednotlivcov so spoločným poslaním): záchranné mužstvodružstvo (organizovaná skupina v športe, v boji a pod.): družstvo parašutistovkruh (skupina blízkych ľudí): kruh milovníkov poéziekrúžok (záujmová skupina): divadelný krúžokstav: učiteľský stavfrakcia (skupina v politickej strane, ktorá sa odlišuje od jej línie): parlamentná frakciahŕba: ľudia sa zhŕkli do hŕbyklan (pevne uzavretá skupina): vojenský klanmafia (tajná teroristická skupina) • štáb (skupina spolupracovníkov pri istej akcii): filmový štábpeletónpelotón (skupina pretekárov v cyklistických pretekoch): byť na čele peletónuhovor. partia: partia murárov, kartárovsubšt. parta • hovor. garda (skupina rovesníkov spojená spoločnými záujmami): mladá spisovateľská gardakapela (hudobná skupina) • hovor. expr. kompánia: veselá kompánia výletníkovexpr. črieda (neusporiadaná skupina ľudí): črieda detípejor. stádo (väčšia neusporiadaná skupina ľudí) • kniž. plejáda (skupina ľudí z istého okruhu činnosti): plejáda vynikajúcich maliarovpejor.: bandagrupaperepúť: politické grupypejor. kasta (skupina ľudí izolujúca sa v spoločnosti na základe povolania, majetku a pod.): kasta umelcovsubšt. mančaft

p. aj spoločnosť 2


veľa vyjadruje veľké množstvo, veľký počet, rozsah; vyjadruje veľkú mieru, veľký rozsah deja a pod. (op. málo) • hodnemnohodosť: zarobil veľa, hodne peňazí; má mnoho, dosť priateľovplno: všade bolo veľa, plno krikunemálozaveľa: nemálo schopných ľudí už odišlo; zaveľa krvi stratilhojnesporovýdatne: pršalo drobne, ale hojne, sporo, výdatnehovor.: mocaž-až, pís. i ažaž: má toho moc, až-ažexpr.: hromadakopahŕbacelá kopacelá hŕbahovor. expr. fúra: hromada, kopa, hŕba divákov sa na zápas nedostalaexpr. hory-doly: nasľubovať hory-dolyexpr.: niečodačovoľačočosi: ten už toho niečo, dačo preskákal; v živote už toho voľačo, čosi skúsilexpr.: poriadnepožehnane: detí má poriadne, požehnanehovor. expr.: neúrekomvyše práva: starostí má neúrekom, vyše právafraz.: na tuctyna stovkyhovor. expr.: hrôzahrúzaaž bedaaž strachdo aleluja: hrôza, hrúza dreva sa váľalo po ceste; snehu napadlo až beda, až strachhovor. expr.: bohviekoľkočertviekoľkoktoviekoľkoktohoviekoľko (obyč. pri zápornom slovese): za ten týždeň bohviekoľko, čertviekoľko, kto(ho)viekoľko nezarobilhovor. zried. dúže (Hviezdoslav)veľmi (vyjadruje mieru): nemal by tak veľa, veľmi piťpriveľaprimnohonadmierunadmernehovor. primoc (príliš veľa, veľmi veľa): priveľa, primnoho si na seba neber; nadmerne, nadmieru fajčíexpr.: preveľapremnoho (veľmi veľa): na lúke rástlo preveľa, premnoho krásnych kvetovkniž. zastar. drahne (Kukučín)subšt.: spústa • habadej


zástup 1. zoradená skupina jednotlivcov za sebou: vojaci išli v zástupehovor. šor: stáť v šorehovor. front: front na vstupenkyrad (skupina jednotlivcov al. vecí zoradená v línii vedľa seba al. za sebou): rad cvičencovporadie (zaradenie v istom slede za sebou): postaviť sa mimo poradiaprúd (množstvo ľudí pohybujúcich sa jedným smerom): prúd manifestantovexpr. procesia: procesia výletníkov

2. veľké neusporiadané množstvo ľudí • dav: zástup, dav demonštrantov; dav vtrhol do budovymasa: masy pochodujú mestomhúf: húf detíexpr.: kopakopechromada: na zápas prišla kopa, hromada divákovexpr.: hŕbazhrk: hŕba zvedavcovexpr.: záplavazáľaha (veľmi veľké množstvo): záplava, záľaha vojakovexpr. kŕdeľ: kŕdeľ školákovexpr. armáda: armáda nezamestnanýchhovor. expr. rákoš: rákoš detíhovor. fúra: fúra ľudíexpr., obyč. pejor. tlupasubšt. spústa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hŕba, -y, hŕb ž.

1. kopa niečoho nahromadeného, hromada: h. smetí, h. kamenia, h. sena, hádzať niečo na h-u; Na peci sa pohýbala akási hŕba tmavých handár. (Gráf); pren. Všetky nádeje zrútili sa na hŕbu. (Kuk.)

pobila by ich (kravy) na hŕbu (tim.) všetky;

2. hovor. veľké množstvo: h. kníh, šiat, h. detí; Na námestí mrví sa hŕba sveta. (Kuk.) Zdvihla sa hŕba rúk. (Hor.); pren. Hŕba bolesti leží jej v duši. (Al.)

3. hovor. skupina, hromada: Honci dochádzajú a odchádzajú, po jednom i po hŕbach. (Kuk.) Husi sa zľakli a zhŕkli sa do hŕby. (Kuk.);

hŕbka, -y, -bok ž. zdrob.;

hŕbočka, -y, -čiek ž. zdrob. expr.

Morfologický analyzátor

hŕba podstatné meno, ženský rod

(jedna) hŕba; (bez) hŕby; (k) hŕbe; (vidím) hŕbu; (o) hŕbe; (s) hŕbou;

(dve) hŕby; (bez) hŕb; (k) hŕbam; (vidím) hŕby; (o) hŕbach; (s) hŕbami;

hŕba
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) hŕba
G (bez) hŕby
D (k) hŕbe
A (vidím) hŕbu
L (o) hŕbe
I (s) hŕbou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) hŕby
G (bez) hŕb
D (k) hŕbam
A (vidím) hŕby
L (o) hŕbach
I (s) hŕbami

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor