Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

hľadieťnedok.

1. zrakom vnímať, pozerať (sa), dívať sa: h. niekomu do očí, h. do knihy, h. za odchádzajúcim; nechápavo h.; h. do zeme (obyč. pri zahanbení, vzdore); h. si pod nohy dávať pozor pri chôdzi; vpravo, vľavo h-ď! povely;

pren. okná h-ia do dvora sú obrátené

2. brať do ohľadu, všímať si, pozerať (sa): neh-í na prekážky, h-í len na peniaze

3. posudzovať, hodnotiť, pozerať (sa): h. na niečo ako na výhodu; takto h-í na vec

4. usilovať sa o niečo, dbať: h. na poriadok, h. sa niekomu zapáčiť; h-ď, aby si prišiel načas!

5. zračiť sa, prejavovať sa, pozerať (sa): z očí, z tváre mu h-í radosť, zármutok

expr. h. ako teľa (na nové vráta) vyjavene; h. akohrom do buka, duba; h. → smrti do tváre; h. na niekoho, na niečo krivým okom nežičlivo; nič → dobré mu z očí neh-í; → darovanému koňovi neh-ď na zuby;

nehľadiac na predl. s A vyj. vylučovanie, odhliadnuc od: n. na niektoré osobitné prípady, poučka platí;

opak. hľadievať -a

// hľadieť si starať sa, dbať: h. si domácnosti

h. si svojho nemiešať sa do cudzích vecí;

opak. hľadievať si

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hľadieť ‑í ‑ia ‑el nedok.; hľadieť si

hľadieť -dí -dia hľaď! -del -diac -diaci -denie nedok. 1. (na koho, na čo; kam; ø) ▶ vnímať zrakom; upierať niekam zrak; syn. pozerať (sa), dívať sa: uprene, skúmavo, prísne h. na spoločníka; zasnene h. na hviezdy; h. otcovi do tváre, do očí; h. niekomu na prstyi fraz.; h. do slnka, do tmy, do zrkadla; túžobne h. do diaľky; nečinne h. von oknom; vystrašene, vyjavene, zamyslene, mlčky, tupo h. pred seba; začudovane, užasnuto, neveriacky hľadí za odchádzajúcim; placho, hanblivo, nechápavo hľadí; hľadí rovno, bokom; hľadí do zeme obyč. pri zahanbení, vzdore; h. si pod nohy dávať pozor pri chôdzi; čo na mňa hľadíš?; pren. Chalupa hľadela jedným oknom do doliny a jedným do hôr. [A. Chudoba] jedno okno bolo obrátené do doliny, druhé do hôr □ vpravo, vľavo, priamo hľaď! vojenské povely
2. (na čo) ▶ brať ohľad na niečo, venovať pozornosť niečomu; syn. prihliadať, všímať si, pozerať (sa): h. na reálne vedomosti; h. na praktickosť výrobku; h. na poľahčujúce okolnosti; treba h. na bezpečnostné predpisy; hľadí len na peniaze; nehľadí na prekážky; Keby som na také maličkosti hľadel, trčal by som do smrti v prvom semestri. [J. Sedlák]; A ja, to teda áno, keď ide o takého človeka, na vrecko múky nehľadím. [R. Jašík] neľutujem darovať; Kniha vyšla u nás vo vydaní, v ktorom sa nehľadelo na presnosť terminológie. [NP 1986]
3. (na koho, na čo) často v spojení so zámenom akonazerať nejakým spôsobom; syn. posudzovať, hodnotiť, pozerať (sa): h. na niečo ako na výhodu, na chybu; h. na niekoho ako na cudzieho; h. na veci komplexne; polícia bude prísnejšie h. na takéto priestupky; Marako hľadí na minulosť ako na biele filmové plátno. [P. Jaroš] neberie ju do úvahy; Nie som ukrátená ani na rozume, ani na sile, nehľaďte na mňa ako na poslednú. [V. Mináč]
4. (na čo; s neurčitkom; s vedľajšou vetou) ▶ usilovať sa o niečo, konať istým spôsobom; syn. dbať, starať sa: h. na poriadok; hľadí sa niekomu zapáčiť; hľaďte splniť, čo ste sľúbili; Vykročí a hľadí sa čím skôr stratiť. [D. Tatarka]; Hľaďte, aby sa urodilo čo najviac. [K. Lazarová]
5. (z čoho, z koho) ▶ prejavovať sa navonok; syn. zračiť sa, zrkadliť sa: z tváre mu hľadí radosť, zármutok; z očí jej hľadela láska a neha; Teraz už má vážnosť, skúsenosť z neho hľadí. [L. Mináčová]
6. zastaráv. (komu čoho) ▶ prejavovať starostlivosť o niečo v prospech niekoho: I keď som mu hľadel a kŕmil ho odvarom zemiakov a zriedeným haluškovým obarom, Čuchoň nestučnel. [Ľ. Ondrejov]
fraz. hľadieť ako hrom do buka/do duba/do putne byť namosúrený; hľadieť ako sova byť ospalý; expr. hľadieť ako teľa [na nové vráta] vyjavene sa pozerať; hľadieť na niekoho, na niečo ako na zázrak obdivovať niekoho, niečo; hľadieť na niekoho ako na zjavenie prekvapene pozerať na niekoho; hľadieť do hrobu byť blízko smrti; hľadieť na niečo cez čierne/tmavé okuliare pesimisticky nazerať na niečo; hľadieť na niečo cez ružové okuliare optimisticky nazerať na niečo; hľadieť na niekoho, na niečo iným okom inak niekoho posudzovať, inak niečo chápať; hľadieť na niekoho krivo/krivým okom nepriateľsky sa správať k niekomu, cítiť nepriateľstvo k niekomu; hľadieť na niekoho zvysoka/cez plece/cez prsty mať k niekomu povýšenecký vzťah; hľadieť niečomu v ústrety očakávať niečo; hľadieť niekomu do duše odkrývať niečie tajné myšlienky; hľadieť niekomu na prsty kontrolovať niekoho; hľadieť niekomu do žalúdka poznávať niečie slabosti; hľadieť Pánu Bohu do okien nič nerobiť, nečinne sa ponevierať; hľadieť s otvorenými očami všetko si pozorne všímať; hľadieť s otvorenými ústami prekvapene, začudovane pozerať, čudovať sa; hľadieť smrti do tváre/do očí byť vo veľkom nebezpečenstve; nehľadí na hodinky nepočíta čas; nehľadieť ani napravo, ani naľavo na nikoho, na nič nebrať ohľad; nič dobré mu z očí nehľadí vyzerá zlý, vzbudzuje nedôveru; rád hľadí na dno pohára/fľaše rád si vypije ◘ parem. darovanému koňovi nehľaď na zuby! dar nekritizuj; hore hľadel, spadol do jamy bol priveľmi sebavedomý, namyslený, kým neprišiel neúspech; každý nech [len] do svojho hrnca hľadí nech sa každý stará o svoje záležitosti
opak. hľadievať -va -vajú -val; nehľadiac na predl. s A ▶ vyjadruje vylučovanie, nezohľadňovanie niečoho; syn. odhliadnuc od, bez ohľadu na: nehľadiac na okolnosti, na následky; nehľadiac na poplašné správy; nehľadiac na osobitné prípady poučka platí; budeme pokračovať nehľadiac na riziko


hľadieť si -dí si -dia si hľaď si! -del si -diac si -diaci si -denie si nedok. 1. (koho) ▶ pričiňovať sa o niečí prospech, o niečie dobro; syn. starať sa: h. si rodičov; A hľaď si ju, aby ti nezomrela. [K. Tomaščík]; No nemyslel na vlastnú oneskorenú ľútosť, že svojich si dostatočne nehľadel. [E. Dzvoník]
2. (čoho) ▶ starať sa o úspešný chod, priebeh; syn. dbať: h. si domácnosti; h. si svojich povinností; Flórik sa nemo uklonil mužovi v stredných rokoch a hľadel si roboty. [R. Jašík]
fraz. hľadieť si svojho nemiešať sa do cudzích vecí
opak. hľadievať si -va si -vajú si -val si


nehľadiac nahľadieť

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dbať dávať si záležať, venovať starostlivosť • starať sa: dbajú, starajú sa o čistotudaťpotrpieť si: dá, potrpí si na dobré jedlovidieťhľadieť: vidí len seba; hľadí len na svoj prospechdržať: drží na oblečeniepričiňovať sausilovať sasnažiť sa (dbať s vynaložením úsilia): pričiňuje sa, snaží sa o poriadok v bytebedliťbdieť (starostlivo dbať): bdie nad výchovou detívšímať sibrať ohľaddávať pozor (dbať s venovaním pozornosti): všímať si názory inýchzachovávaťrešpektovaťuznávať (dbať na daný poriadok): zachovávať, rešpektovať predpisy, pravidlá hry; uznáva pracovnú disciplínu


hľadieť si p. starať sa 1


hľadieť 1. p. pozerať (sa) 1 2. p. prizerať 1, pozerať (sa) 4 3. p. pokladať 4. p. dbať, starať sa 1 5. p. usilovať sa 1


hodnotiť zisťovať hodnotu, význam a pod. niekoho, niečoho • posudzovaťzhodnocovať: hodnotili, posudzovali súčasnú situáciu na trhukvalifikovať (obyč. odborne): kvalifikovať prácu učiteľaoceňovať (kladne hodnotiť): oceňovali jeho výkonmerať: svoj úspech meria vynaloženou námahouvážiťzvažovať (dôkladne): vážili, zvažovali každé umelcovo slovohovor. šacovaťodhadovať (hodnotiť odhadom): šacovať, odhadovať hodnotu obrazubilancovať (súhrnne): bilancovali výsledky prácekritizovať (hodnotiť poukázaním na chyby, nedostatky): kritizovať stav hospodáreniaklasifikovať (o školskom prospechu, výkone a pod.): žiaka klasifikovali na jednotkubodovať (hodnotiť počtom bodov): bodovať súťažiacichpozerať (sa)hľadieťdívať sa: Ako sa pozeráš, ako hľadíš na tú vec?zastar. taxovať


obzerať sa 1. vykrúcať hlavu za niekým, za niečím (obyč. dozadu), pozerať (sa) za seba • obracať sa: žiak sa stále obzerá, obraciakniž. ohliadať sa: zvedavo sa ohliada, kto ide za ňou

2. skúmať niečo zrakom na všetky strany, dookola • rozhliadať sakniž. obhliadať sa: bezradne sa obzerá, rozhliada, obhliada po parkoviskuhľadieťpozerať (sa) (okolo): hľadí, pozerá (sa), kde by sa zložilhľadaťpátrať (očami)

3. hovor. mať cieľ získať niečo • obstarávať sizaobstarávať si: obzerá sa za novým miestom, (za)obstaráva si nové miestozadovažovať sizaopatrovať si: zadovažuje si, zaopatruje si uhlie, drevo na zimu

4. venovať niekomu al. niečomu starostlivosť • venovať pozornosťdbať (na niekoho, na niečo): nik sa o dieťa neobzerá, nik oň nedbá, nevenuje mu pozornosťvšímať sistarať samať starosť: nevšímal si, nestaral sa, nemal starosť, či bude doma chýbaťbrať do úvahy: druhých neberie do úvahy, na druhých sa neobzerástáťhovor.: zavadiťzakopnúť (o niekoho, o niečo) (v zápore): už o mňa vôbec nestojí, už o mňa ani nezavadí, nezakopne


pokladať nazerať na niečo istým spôsobom • považovať: pokladať, považovať niekoho za výborného odborníkamať (za niekoho, za niečo): Za koho ma máte?hodnotiťposudzovaťoceňovať (určovať hodnotu, cenu niečoho, niekoho): výkon hodnotíme, posudzujeme ako mimoriadny; prácu študenta hodnotili, oceňovali dosť vysokorátaťpočítať (za niekoho, za niečo): ostatných rátajte, počítajte za dospelýchhľadieťpozerať sa: hľadia na ňu ako na cudziudržať (za niekoho, za niečo): vždy som ho držal za priateľa a teraz ma sklamal


pozerať (sa) 1. zrakom sledovať niečo, niekoho, opierať niekam zrak • dívať sahľadieť: pozerať (sa), dívať sa, hľadieť von oblokom, do zrkadla; s láskou sa pozerá, díva na dcéru; nechápavo hľadí na otcahovor. kukať (sa): kuká (sa) iba pred sebaupierať zrak (uprene pozerať) • poet.: zrieťpáčiťexpr. okáliťexpr. zried.: okáľovaťočiťfraz. vyvaľovať/vypliešťať/vytriešťať/trieštiť/pleštiť oči (zvedavo al. prekvapene, vyjavene pozerať): okáliť okolo seba; zďaleka na nás očia; vyvaľuje oči na prichádzajúcichjastriťiskriť očami (prenikavo, bystro pozerať): jastrí po okolíblýskať očami (prenikavo al. zlostne pozerať) • zazeraťexpr.: gániťfľočiťfľochať (nenávistne al. zboku pozerať) • nár. bočiť: škaredo na nás zazerali, gánili, fľočilinazeraťexpr.: nazízaťnakúkaťškúliťpoškuľovať (ukradomky, tajne, zvedavo pozerať): nazízať, nakúkať do hrncov; škúli, poškuľuje, aby sa z povinnosti vyšmykolvzhliadať (smerom hore) • vyzerať (smerom von, obyč. v očakávaní niečoho): vyzerá z oblokarozhliadať sa (na všetky strany): rozhliada sa po okolízízať (bezmyšlienkovite, nechápavo pozerať; pozerať ukradomky, tajne) • nár.: priezočiviťbezočívať (bezočivo pozerať na niekoho, najmä pri jedení) • expr.: pokukávaťpokukovať (chvíľami pozerať): pokukávajú na nás, či ešte čakámehovor.: vykúkaťvykukávaťvykukovať (pozerať odniekiaľ): vykúka z oblokahovor. expr.: mumákovaťtrpákovať (hlúpo, bezočivo sa pozerať)

2. zrakom dôkladne skúmať, zisťovať niečo • prezeraťobzeraťobzerať sa: pozerá, prezerá terén, či vyhovuje; pozerá, obzerá si znečistené ruky; obzerá sa, kto to hádžekniž. obhliadať si: obhliadajú si situáciuhovor.: okúkaťokukávaťokukovaťobkúkaťobkukávaťobkukovať: okúka okoliefraz. premeriavať pohľadom (prísne pozerať): premeriava pohľadom okolostojacichrozhliadať sa (okolo seba, na všetky strany): rozhliada sa, kde si zloží veci

3. prejavovať záujem o niekoho, o niečo • expr.: poškuľovaťškúliťpokukávaťpokukovať: chlapci už začínajú poškuľovať, škúliť, pokukávať po dievčatách; poškuľuje, pokukuje po novom auteexpr.: bľuskaťfľochať: bľuská, fľochá po dievčencoch, na dievčencemrkať (dávať očami znamenie): mrká na susedkuhádzať očami (po niekom, po niečom)

4. obracať pozornosť, brať do ohľadu • dívať sahľadieť: pozerá (sa), díva sa, hľadí iba na výhodyvšímať sivenovať pozornosť: všíma si tú vec bližšie; nevenuje pozornosť zbytočnostiam, nepozerá na zbytočnostistarať sadbať: starať sa o to, dbať na to, o to, aby strava bola pestráprizerať sa (pozorne sledovať): prizerať sa hreprizerať (brať ohľad na niečo): prizerajú na naše špecifické podmienky

5. dávať sa vidieť, byť viditeľný • hľadieťzračiť sa: z tváre pozerá, hľadí, zračí sa úprimnosť; smrť mu pozerá, hľadí z očísálaťprejavovať saukazovať sa: všade sála, prejavuje sa čistotazrkadliť saodzrkadľovať saodrážať sa: v očiach sa zrkadlí strach

6. p. hodnotiť


pozorovať 1. pozorne sa pozerať na niečo, obyč. so zámerom zistiť niečo, dozvedieť sa niečo • venovať pozornosťsledovať: pozoruje každý krok dieťaťa, venuje pozornosť každému kroku dieťaťa; pozoruje, sleduje let vtákovvšímať si: všíma si, ako rýchle mu šedivejú vlasyobracať pozornosť (na niečo) • sústreďovať pozornosť (na niečo): všetci obracajú, sústreďujú pozornosť na výkon športovcafraz.: nespúšťať oči/zrak (z niekoho, niečoho) • nespúšťať z očí (niekoho, niečo); (stále pozorovať): nespúšťa oči, zrak z obrazu na stenehovor.: fixovaťfixírovať (uprene sa pozerať niekomu do tváre): fixuje, fixíruje dievča sediace oprotidívať sahľadieť (uprene, sústredene) • striehnuťčakaťčíhať (úzkostlivo pozorovať): striehnuť, čakať, číhať na každý pohyb protivníkahovor. merkovaťdávať pozor: dáva pozor, ako sa veci vyvíjajú

2. nadobúdať vedomosť, presvedčenie o niečom; skúmaním, pozeraním, skúsenosťou na niečo prichádzať • badaťzisťovať: pozoruje, badá, zisťuje, že zdravie mu už tak neslúžiuvedomovať si: uvedomuje si, že je bezmocnývidieťvidnopoznaťcítiť: vidieť, vidno, že je už po lete; poznať, cítiť zmenu v ich správaníčítať: číta mu na tvári strachzastaráv. znať: nedá nič na sebe znať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hľadieť, -í, -ia nedok.

1. (na koho, na čo, kam) pozerať, dívať sa: h. na niekoho, ponad niekoho, h. niekomu do očí, do tváre, h. do slnka, do svetla, do tmy, do zrkadla, na hviezdy, do diaľky, placho, hanblivo, túžobne h.; h. si pod nohy dávať si pozor pri chôdzi; h. do zeme obyč. pri zahanbení;

pren. (o veciach) smerovať, byť obrátený niekam (obyč. prednou stranou): obloky hľadia na námestie, do záhrady ap.

hovor. trochu hrubé h. ako teľa (na nové vráta), ako sova do orecha nechápavo, hlúpo; hovor. h. ako hrom do duba, do putne nahnevane; hľadí ako kat, ako čo by bol tri dediny vypálil hnevlivo, mrzuto, zlostne; hľadí iba do novín a kníh veľa číta; hľadieť niekomu do úst bezočivo sa pozerať (najmä pri jedení); h. na niekoho zvysoka, cez plece podceňovať ho, nevážiť si ho; hovor. h. pánu bohu do okien nič nerobiť, nečinne sa ponevierať; h. smrti do očí, h. do hrobu byť blízko smrti; h. na niečo ružovými okuliarmi, cez ružové okuliare, cez ružové sklo opticky niečo posudzovať; h. na niečo, na niekoho ako na zázrak obdivovať niečo, niekoho, diviť sa niečomu, niekomu; krivo, krivým okom na niekoho h. hnevať sa na neho; h. prísne na niečo prísne posudzovať; h. niečomu v ústrety očakávať to; darovanému koňovi nehľaď na zuby (porek.) dar nekritizuj;

2. (na čo) prizerať, všímať si, brať do ohľadu niečo: Či pri posudzovaní človeka sa nehľadí na to, čo vie? (Stod.)

nehľadiac na to, že... bez ohľadu na to, že...;

3. (na koho, na čo ako na koho, na čo) pokladať niekoho (niečo) za niekoho (za niečo); posudzovať, hodnotiť niekoho (niečo) nejako: Hľadeli na ňu ako na osobu v dome cudziu. (Taj.); h. na niečo ako na nepotrebné; h. na niečo ako na chybu;

4. (na čo) dbať, mať na mysli, starať sa o niečo: h. (len) na peniaze, na osobné výhody, na praktickosť; nehľadí na cenu nezáleží mu na cene;

5. (z čoho) zračiť sa, prejavovať sa navonok: z očí mu hľadela pokora, neha, láska, výčitka; čistota tam hľadí z každého kúta je tam veľmi čisto

nič dobrého mu z očí nehľadí vzbudzuje nedôveru, zdá sa, že je zlý;

6. (s neurč., so spoj. aby) snažiť sa, usilovať sa o niečo; h. sa niekomu zapáčiť, h. sa niekomu odvďačiť; Hľadel sa čím prv vytratiť. (Taj.); hľaď, aby si prišiel načas;

7. zried. (komu čoho) prejavovať starostlivosť o niečo v prospech niekoho, starať sa niekomu o niečo: Ochotne mu hľadela pohodlia. (Tim.);

opak. hľadievať, -a, -ajú

|| hľadieť si (koho, čoho) dbať, starať sa o niekoho, o niečo: h. si otca; h. si svojej práce, h. si svojich vecí

Morfologický analyzátor

hľadieť nedokonavé sloveso
(ja) hľadím VKesa+; (ty) hľadíš VKesb+; (on, ona, ono) hľadí VKesc+; (my) hľadíme VKepa+; (vy) hľadíte VKepb+; (oni, ony) hľadia VKepc+;

(ja som, ty si, on) hľadel VLesam+; (ona) hľadela VLesaf+; (ono) hľadelo VLesan+; (oni, ony) hľadeli VLepah+;
(ty) hľaď! VMesb+; (my) hľaďme! VMepa+; (vy) hľaďte! VMepb+;
(nejako) hľadiac VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

hľadieť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor