hľadať nedok.
1. usilovať sa nájsť: h. knihu, huby, poklad
2. usilovať sa získať, dosiahnuť, zaopatriť si niečo: h. prácu, byt, pomoc
3. pátrať po niečom, zisťovať: h. vinníka, pravdu, cestu
● h. ihlu v kope sena mať malú nádej niečo nájsť; h. včerajší deň márne, zbytočne hľadať; (niekto, niečo) tu nemá čo h. nepatrí sem; čo tu h-š? a) čo chceš! b) nie si tu vítaný; obyč. iron. kto čo h-á, nájde zaslúži si to, čo ho postihlo; → vrana k vrane sadá (, rovný rovného si h-á);
opak. hľadávať -a
hľadať usilovať sa niečo nájsť • zhľadávať • zhľadúvať: ktovie, čo tu v noci polícia hľadala, zhľadávala, zhľadúvala • vyhľadávať (mať niečo v obľube a hľadať to): vyhľadávajú tajné skrýše • expr.: dulovať • kutrať (sa) • kutať (sa) • prehľadávať • prekutávať • prezerať (prehŕňaním sa v niečom usilovať sa dačo nájsť): duluje, kutre (sa), kuce (sa) po zásuvkách; prehľadáva, prekutáva, prezerá mužove vrecká • macať • omaciavať (hľadať hmataním): potme macia po kľučke; omaciava, kde je vypínač • pohľadávať: tu nemajú deti čo pohľadávať • hovor.: zháňať • obháňať: zháňali ďalších dobrovoľníkov • expr.: lašovať • ňúrať • núrať (na viacerých miestach, často tajne): lašuje, ňúra, čo by zjedol • expr. loviť (hľadať a vyberať): loví v pamäti mená • ískať (prehrabávaním vlasov usilovať sa nájsť vši; obyč. v rozprávkach): princezná íska drakovi v hlave • nár. šukať; sliediť • snoriť (neprestajne, usilovne): sliedi očami po izbe • stopovať • pátrať (nepozorovane sledovať, obyč. podľa stôp): stopovať zlodeja, pátrať po zlodejovi • admin. zastar. kurentovať (úradne hľadať)
obzerať sa 1. vykrúcať hlavu za niekým, za niečím (obyč. dozadu), pozerať (sa) za seba • obracať sa: žiak sa stále obzerá, obracia • kniž. ohliadať sa: zvedavo sa ohliada, kto ide za ňou
2. skúmať niečo zrakom na všetky strany, dookola • rozhliadať sa • kniž. obhliadať sa: bezradne sa obzerá, rozhliada, obhliada po parkovisku • hľadieť • pozerať (sa) (okolo): hľadí, pozerá (sa), kde by sa zložil • hľadať • pátrať (očami)
3. hovor. mať cieľ získať niečo • obstarávať si • zaobstarávať si: obzerá sa za novým miestom, (za)obstaráva si nové miesto • zadovažovať si • zaopatrovať si: zadovažuje si, zaopatruje si uhlie, drevo na zimu
4. venovať niekomu al. niečomu starostlivosť • venovať pozornosť • dbať (na niekoho, na niečo): nik sa o dieťa neobzerá, nik oň nedbá, nevenuje mu pozornosť • všímať si • starať sa • mať starosť: nevšímal si, nestaral sa, nemal starosť, či bude doma chýbať • brať do úvahy: druhých neberie do úvahy, na druhých sa neobzerá • stáť • hovor.: zavadiť • zakopnúť (o niekoho, o niečo) (v zápore): už o mňa vôbec nestojí, už o mňa ani nezavadí, nezakopne
rozhliadať sa pozerať okolo seba • obzerať sa • kniž. obhliadať sa: rozhliadať sa, obzerať sa po kraji, okolo domu • hľadieť • pozerať sa • dívať sa: hľadieť na všetky strany • hovor. kukať sa: z veže sa kukali po okolí • hľadať • pátrať (očami)
vykrúcať sa 1. robiť rozličné neprimerané pohyby • vykrucovať sa • skrúcať sa: vykrúca sa, skrúca sa pred zrkadlom • zvŕtať sa • vrtieť sa • vytáčať sa: dieťa sa nepokojne zvŕta, vrtí
2. hľadať zámienky, ako nepovedať pravdu, ako niečo neurobiť a pod. • vykrucovať sa • vytáčať sa • vyhovárať sa: vykrúca sa, vytáča sa, že o veci nič nevie • hľadať výhovorky • hovor.: lavírovať • manévrovať (postupovať rafinovane) • hovor. expr.: fixľovať • kľučkovať (používať aj úskoky): fixľuje, kľučkuje, aby to nemusel urobiť • hovor.: robiť fóry • okolkovať: nerobte fóry, neokolkujte a poďte ďalej • nár. odmáhať (sa) (Dobšinský) • pren.: krútiť sa • točiť sa
3. p. tancovať
hľadať, -á, -ajú nedok. (koho, čo)
1. usilovať sa, snažiť sa nájsť: h. huby, h. stratený predmet, h. cestu, h. očami niekoho; h. rudu, vodu v zemi; h. poklad; h. niečo na mape; Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá. (prísl.)
● hľadať ihlu (špendlík) v kope sena o zdĺhavej, piplavej, obyč. bezvýslednej práci; hovor. žart. h. včerajší deň o márnom, zbytočnom hľadaní; nemá tu čo hľadať nemá tu čo robiť, netreba ho tu; Čo tu hľadáš? (výraz podivenia al. nevôle nad prítomnosťou niekoho niekde) Čo tu chceš? Čo hľadal, to našiel (to má). Kto čo hľadá, nájde (prísl.) obyč. iron. o niekom, koho niečo zlé, nepríjemné zaslúžene postihlo;
2. snažiť sa získať niekoho, niečo, snažiť sa dosiahnuť, zaopatriť si niečo: h. pomocníka, priateľa; h. byt, prácu, miesto, zamestnanie; h. si skrýše (o zveri); h. potravu, útulok, útočište; h. šťastie, h. oporu, pomoc u niekoho, h. vychodisko;
3. pátrať po niekom, po niečom, snažiť sa zistiť, objaviť niekoho, niečo: h. zbeha, vinníka; h. pravdu; h. koreň zla; h. príčinu niečoho; h. vinu na niekom;
opak. hľadávať, -a, -ajú