Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

hľadať nedok.

1. usilovať sa nájsť: h. knihu, huby, poklad

2. usilovať sa získať, dosiahnuť, zaopatriť si niečo: h. prácu, byt, pomoc

3. pátrať po niečom, zisťovať: h. vinníka, pravdu, cestu

h. ihlu v kope sena mať malú nádej niečo nájsť; h. včerajší deň márne, zbytočne hľadať; (niekto, niečo) tu nemá čo h. nepatrí sem; čo tu h-š? a) čo chceš! b) nie si tu vítaný; obyč. iron. kto čo h-á, nájde zaslúži si to, čo ho postihlo; vrana k vrane sadá (, rovný rovného si h-á);

opak. hľadávať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hľadať ‑á ‑ajú nedok.

hľadať -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -daný -danie nedok.


hľadať sa -dá sa -dajú sa -daj sa! -dal sa -dajúc sa -dajúci sa -danie sa nedok.

hľadať -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -daný -danie nedok. 1. (koho, čo; kde) ▶ usilovať sa niekoho, niečo nájsť: h. knihu, pero, doklady; h. kľúče po vreckách; h. cestu, útočisko; h. niečo na mape; h. speváka do hudobnej skupiny; márne, úporne, darmo niekoho, niečo h.; skús h. pod posteľou; už sme hľadali všade; Blúdil po mestách a dedinách, hľadal turčianskych olejkárov, s ktorými by sa vrátil domov. [J. Hrozienčik]; Hľadal očami niečo, čím by zaviazal ranu. [V. Mináč]; Pozrite, ako si hľadá výhovorky pre šéfa. [R. Sloboda]
2. (koho, čo) ▶ usilovať sa získať niekoho, niečo; usilovať sa dosiahnuť, zaopatriť si niečo: h. pomocníka, priateľa; h. dobrú ženu; h. šťastie; h. obživu; h. byt; h. primeranú prácu; h. známosti na ministerstve; h. pomoc, oporu u rodičov; h. útechu v hudbe; h. záchranu v úteku; Hľadal som zabudnutie vo víne, v kockách. [Ľ. Zúbek]
3. (čo, koho) ▶ usilovať sa zistiť, objaviť niečo, niekoho: h. pravdu, vysvetlenie; h. príčinu; h. riešenie, východisko z nepriaznivej situácie; h. zmysel života; h. odpoveď na otázku; h. cestu, spôsob úniku; Určite sa radili o spoločnom postupe proti mne, hľadali moje slabé miesta. [P. Štrelinger]; Hľadal v pamäti, či sa náhodou nezaplietol do nejakej aféry. [P. Zván]; Zmenil sa na obyčajného, fádneho človeka, v ktorom by nikto nehľadal známeho lekára. [J. Gavalcová]
4. (koho) ▶ pátrať po niekom: h. vinníka, nezvestného; h. zločincov, teroristov
fraz. čo tu hľadáš? a) čo chceš? b) nie si tu vítaný; hľadať bočné/postranné cestičky konať nečestne; hľadať chlp/chlpy [aj] na dlani/na žabe nebyť s ničím spokojný, všetko kritizovať; hľadať ihlu/špendlík v kope sena nájsť hľadanú vec je veľmi málo pravdepodobné; hľadať najľahšiu cestičku vyberať si najjednoduchšie riešenie; hľadať si svoje miesto pod slnkom usilovať sa zaradiť do spoločnosti; hľadať smietku v cudzom oku vyhľadávať chyby u iných; hľadať včerajší deň bezcieľne sa ponevierať, chodiť; [niekto, niečo] tu nemá čo hľadať niekto, niečo sem nepatrí; nenájdeš niekoho, niečo, aj keby si s lampášom [na pravé poludnie/za bieleho dňa] hľadal nepodarí sa niekoho, niečo nájsť; takého niekoho/také niečo treba hľadať so sviečkou/s lampášom/s lupou o niekom, o niečom veľmi zriedkavom, výnimočnom ◘ parem. kto hľadá, nájde; obyč. iron. kto čo hľadá, nájde al. čo hľadal, to našiel/to má zaslúži si to, čo ho postihlo; vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá ľudia rovnakého typu si rozumejú
opak. hľadávať -va -vajú -val


hľadať sa -dá sa -dajú sa -daj sa! -dal sa -dajúc sa -dajúci sa -danie sa nedok. trochu expr. ▶ usilovať sa nájsť svoje miesto v živote, uplatnenie v spoločnosti a pod.: hľadá sa v živote; je primladý, ešte stále sa hľadá; dospievajúci často vo svete tápu a hľadajú sa, nevedia, čo by chceli

-ať/2080373±257 2.15: verbá inf. nedok. 1192872→1192939
+58
−39
m/95482→95549
+58
−39
hr/21853 pracov/17188 hľad/16750 pokračov/15464 čak/11776 rozpráv/11220 kon/10890 sledov/10170 pís/9649 čít/9215 použív/9192 bojov/8133 (4758/945890)

-dať/219218 3.08: verbá inf. nedok. 63774 hľadať/16750 predpokladať/4918 ovládať/3921 žiadať/3828 pokladať/3402 zdať/3232 zabúdať/2176 odpovedať/1716 badať/1531 dať/1530 predvídať/1509 zodpovedať/1080 padať/1020 (100/17161)

/5658208±880 1.82: verbá inf. nedok. 2030978→2031029
+67
−52
byť/237398 mať/95482→95549
+58
−39
robiť/41075 ísť/40634 vidieť/38897 hovoriť/28911 vedieť/28391 žiť/24157 hrať/21853 musieť/20604 môcť/17190 pracovať/17188 hľadať/16750 (5696/1402432)

hľadať usilovať sa niečo nájsť • zhľadávaťzhľadúvať: ktovie, čo tu v noci polícia hľadala, zhľadávala, zhľadúvalavyhľadávať (mať niečo v obľube a hľadať to): vyhľadávajú tajné skrýšeexpr.: dulovaťkutrať (sa)kutať (sa)prehľadávaťprekutávaťprezerať (prehŕňaním sa v niečom usilovať sa dačo nájsť): duluje, kutre (sa), kuce (sa) po zásuvkách; prehľadáva, prekutáva, prezerá mužove vreckámacaťomaciavať (hľadať hmataním): potme macia po kľučke; omaciava, kde je vypínačpohľadávať: tu nemajú deti čo pohľadávaťhovor.: zháňaťobháňať: zháňali ďalších dobrovoľníkovexpr.: lašovaťňúraťnúrať (na viacerých miestach, často tajne): lašuje, ňúra, čo by zjedolexpr. loviť (hľadať a vyberať): loví v pamäti menáískať (prehrabávaním vlasov usilovať sa nájsť vši; obyč. v rozprávkach): princezná íska drakovi v hlavenár. šukať; sliediťsnoriť (neprestajne, usilovne): sliedi očami po izbestopovaťpátrať (nepozorovane sledovať, obyč. podľa stôp): stopovať zlodeja, pátrať po zlodejoviadmin. zastar. kurentovať (úradne hľadať)


obzerať sa 1. vykrúcať hlavu za niekým, za niečím (obyč. dozadu), pozerať (sa) za seba • obracať sa: žiak sa stále obzerá, obraciakniž. ohliadať sa: zvedavo sa ohliada, kto ide za ňou

2. skúmať niečo zrakom na všetky strany, dookola • rozhliadať sakniž. obhliadať sa: bezradne sa obzerá, rozhliada, obhliada po parkoviskuhľadieťpozerať (sa) (okolo): hľadí, pozerá (sa), kde by sa zložilhľadaťpátrať (očami)

3. hovor. mať cieľ získať niečo • obstarávať sizaobstarávať si: obzerá sa za novým miestom, (za)obstaráva si nové miestozadovažovať sizaopatrovať si: zadovažuje si, zaopatruje si uhlie, drevo na zimu

4. venovať niekomu al. niečomu starostlivosť • venovať pozornosťdbať (na niekoho, na niečo): nik sa o dieťa neobzerá, nik oň nedbá, nevenuje mu pozornosťvšímať sistarať samať starosť: nevšímal si, nestaral sa, nemal starosť, či bude doma chýbaťbrať do úvahy: druhých neberie do úvahy, na druhých sa neobzerástáťhovor.: zavadiťzakopnúť (o niekoho, o niečo) (v zápore): už o mňa vôbec nestojí, už o mňa ani nezavadí, nezakopne


rozhliadať sa pozerať okolo seba • obzerať sakniž. obhliadať sa: rozhliadať sa, obzerať sa po kraji, okolo domuhľadieťpozerať sadívať sa: hľadieť na všetky stranyhovor. kukať sa: z veže sa kukali po okolíhľadaťpátrať (očami)


vykrúcať sa 1. robiť rozličné neprimerané pohyby • vykrucovať saskrúcať sa: vykrúca sa, skrúca sa pred zrkadlomzvŕtať savrtieť savytáčať sa: dieťa sa nepokojne zvŕta, vrtí

2. hľadať zámienky, ako nepovedať pravdu, ako niečo neurobiť a pod. • vykrucovať savytáčať savyhovárať sa: vykrúca sa, vytáča sa, že o veci nič neviehľadať výhovorkyhovor.: lavírovaťmanévrovať (postupovať rafinovane) • hovor. expr.: fixľovaťkľučkovať (používať aj úskoky): fixľuje, kľučkuje, aby to nemusel urobiťhovor.: robiť fóryokolkovať: nerobte fóry, neokolkujte a poďte ďalejnár. odmáhať (sa) (Dobšinský)pren.: krútiť satočiť sa

3. p. tancovať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hľadať, -á, -ajú nedok. (koho, čo)

1. usilovať sa, snažiť sa nájsť: h. huby, h. stratený predmet, h. cestu, h. očami niekoho; h. rudu, vodu v zemi; h. poklad; h. niečo na mape; Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá. (prísl.)

hľadať ihlu (špendlík) v kope sena o zdĺhavej, piplavej, obyč. bezvýslednej práci; hovor. žart. h. včerajší deň o márnom, zbytočnom hľadaní; nemá tu čo hľadať nemá tu čo robiť, netreba ho tu; Čo tu hľadáš? (výraz podivenia al. nevôle nad prítomnosťou niekoho niekde) Čo tu chceš? Čo hľadal, to našiel (to má). Kto čo hľadá, nájde (prísl.) obyč. iron. o niekom, koho niečo zlé, nepríjemné zaslúžene postihlo;

2. snažiť sa získať niekoho, niečo, snažiť sa dosiahnuť, zaopatriť si niečo: h. pomocníka, priateľa; h. byt, prácu, miesto, zamestnanie; h. si skrýše (o zveri); h. potravu, útulok, útočište; h. šťastie, h. oporu, pomoc u niekoho, h. vychodisko;

3. pátrať po niekom, po niečom, snažiť sa zistiť, objaviť niekoho, niečo: h. zbeha, vinníka; h. pravdu; h. koreň zla; h. príčinu niečoho; h. vinu na niekom;

opak. hľadávať, -a, -ajú

hľadať nedok. (hľa̋dať, hľedac)
1. csl usilovať sa nájsť: Hľädaj tú ihlu, ke ci hu straťiu̯! (Dlhá n. Or. DK); Začaľi z don do domu choďiťi a hľejdaťi sľivovicu (Rovňany LUČ); Hor že, tot papiar hľa̋daj! (Brusník REV); Darmo niéčo hladáš, dze siz nižd nepoložil (Bošáca TRČ); Sceli í_za ňím a opíta_ca ho, že gdo je a co hledá (Bernolákovo BRA); Co hľedaš f tim šifoneru? (Spiš. Podhradie LVO)
F. hladal, čo ňestracil (Bošáca TRČ) - staral sa o veci, ktoré sa ho nedotýkali; chto v jakim mehu śeda i druheho f takim hľeda (Markušovce SNV) - podľa seba súdim iných; hladá koňa a sedzí na ňom (Bošáca TRČ), hľedac fčerajši dzeň (Smižany SNV) - robiť niečo zbytočne
2. csl skúmať niečo fyzickým hmataním, opačovať: Nu hľädám po tme, macám f koľíske, nu ľen hľädám, ľen opačujem, ďe bi mohlo (dieťa) biť (Žaškov DK); A tej prasťe, tej sečki plevenáku šantuvale, zbucale sa nošťokámi, čo cecíg hľadale (Čelovce MK); Ked biu̯ sňech, nuš moseu̯o sa to (rukami) hledat (Hlboké SEN); Tamten mu hutorel, že mal ceľnu kravu, hľedal z ruku (zárodok), buhal krave do brucha (Kokšov-Bakša KOŠ)
3. csl usilovať sa získať niekoho, niečo: Darmo hľädau̯ ďieuku, ňekcela íz_aňi jedna (Párnica DK); Búl som si džiavše hľedač (Kameňany REV); A já sem hledal ženu a neprestál sem hledat, dokál sen nenašel (Skalica); Sebe trebalo hľedadz robotu dagdze indzej (Sečovce TRB)
4. strsl, zsl pátrať po niekom, vyzvedať sa: Akísi Babíňec vás tu hňeská ráno hľadau̯, ňaňo (Dol. Lehota DK); A ke_c tej vácki prišla domou, tak poton misela mladiho zaťa hľadať (Lišov KRU); Dos_ťi tej hľadaľi po ďeďiňe, spetovali sa každeho do samej noci (Čelovce MK); Banduria hladali ot chalupi do chalupi (Riečnica KNM); Keď ňechoďiu̯a domou, išli ju domáci hľadat (Podkonice BB)
5. or, lipt zisťovať, bádať, študovať: Čuo ľen hľadáš toľo f tích kňihách? (Krivá DK); F kňihá_hľadaľi pre ňu lieki (Lisková RUŽ)


hledať p. hľadať

hľadať [hľa-, hle-] ndk
1. usilovať sa nájsť: hledagi toho zrussytele pokoge (ŽK 1473); hledagte a naydete (BAg 1585); hledal sem spuosob, yako by mohol geho yasnost contentowaty (KRUPINA 1644); čerwene koreny, natržnyk anebo hady koreny hledag (HL 17. st); hledalj hubi, owotcy, zelinj polnj (KT 1753); stromy hluboke korene pusstiagu a potrebnu vlhkost tam hledagu (PK 1782)
F. čzo hledal, to nassyel (s. l. 1654) sám si zavinil svoje položenie; hledá dňe wčeragssiho (SiN 1678) robí zbytočnú prácu; rowný rowného hledá (WU 1750) radi sa priatelíme so seberovnými; tjto ludja hladagu tela pod bugakom (ZÁTURČIE 1761) márne sa namáhajú
2. práv uplatňovať nárok na niečo, nárokovať si: kteryz czlowiek w miestie se osadi a hledal by sobie milost (ŽK 1473); on bude ginacze sweho dlchu (!) hledat (OČOVÁ 1588) vymáhať; Jano hledal tal anebo wyplatok od sweho očyma (SLIAČE 1646); slzamy hledaly milost u boha (AgS 1708)
L. gestly sme komu czo dluzny, nech nas hleda prawem zemanskym a ne meskjm (ILAVA 1594); neprawotily se ani prawom nehledalj (KLÁŠTOR p. Z. 1665) nevymáhali (dlh) súdom
3. mať záľubu v niečom, vyhľadávať niečo: kdy se opil, swady hledal (BRATISLAVA 1681); mnozi wsseligake bobonj a powery hledagu (KT 1753); gessterky, hadi, sstýri stjn hledagi (VP 1764); nektere z nas i chmelom se hledame, ktery potom w spiskych mestach odpredawame (BERTOTOVCE 1772) kupujeme chmeľ
4. obyč. s inf vyvíjať úsilie na dosiahnutie nej. cieľa, usilovať sa o niečo: hleda, kterak bi ktereho dobreho zraditi mohl falessne a zradne (SKALICA 1432 SČL); fatens hlyadal hrussky kupyty na Prssanyech (ŠTIAVNIČKA 1676); abychom w cechu nassem poctywost zachowawaty hledaly (CA 1698); hledáte mňa zabiti (KB 1756) usilujete o moju smrť; (syn s nevestou) hladaly spuosob, gako bj ma o mogu žjwnost prjprawjly (LIPTOV 1765)
5. čo starať sa o niečo, opatrovať, strážiť: sam doma hledai! (ZVOLEN 1451) dávaj pozor! koňár, ktery kobili hledá a k koňom gych pripússťá; penjze hledagjcy, skúpy (KS 1763); h. sa
1. zhromažďovať sa, zbierať sa: woda prez prúdi hledá sa, aby sa množila (BlR 18. st)
2. práv s kým uplatňovať si nárok na niečo u niekoho: on mluwyl, že mu žadne penize nedawal a Batorlimu dal, nech sa teda s nim hleda (BREZNO 1608)
P. atpn Hrehor filius Hledey (v Č. Kameni 1407)

Zvukové nahrávky niektorých slov

a hľadal za vás et cherché pour vous
a hľadá učiteľku, ktorá et cherche une institutrice qui
ale kde ho hľadať mais le retrouver
doteraz márne hľadal vainement cherché jusqu'ici
drahá moja, a hľadá ma chère, et cherche
hľadal slnko a poéziu cherchait le soleil et la poésie
tejto izbe, kde hľadáte cette chambre vous cherchez
zakliaty mních, ktorý hľadá le moine bourru qui cherche
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu