Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

hýrivý príd.

1. márnotratný, samopašný: h. život

2. oplývajúci niečím, bohatý: h-é farby;

hýrivo prísl.;

hýrivosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hýrivý; hýrivo prísl.; hýrivosť ‑i ž.

hýrivý -vá -vé 2. st. -vejší príd. 1. ▶ majúci záľubu v bujnej, roztopašnej zábave a v ľahkovážnom utrácaní peňazí, ľahkomyseľný, márnotratný; svedčiaci o hýrení: hýrivé sestry; h. životný štýl; hýrivé hostiny; hýrivé radovánky; dospávať hýrivú noc; viedol ešte výstrednejší a hýrivejší život ako jeho predchodca; Staroveký Korint, živé obchodné mesto, svetové, na tie časy bohaté a hýrivé, zaniklo i so svojou pestrou históriou. [A. Bednár]
2. ▶ (obyč. o farbách, o farebnosti) prekypujúci niečím vo veľkej miere; pôsobiaci na zmysly svojou pestrosťou, rôznofarebnosťou, pestrý, rozmanitý: hýrivá rozmanitosť foriem života; na jeseň zažiari príroda najhýrivejšími farbami; Jeho krajinky dýchajú farbami a v tej hýrivej nádhere zrieš umierajúcu prírodu. [R. Jašík]; Leto blčalo hýrivými dňami iba chlp vzdialené od jesene. [P. Jaroš]

hýrivý 1. majúci záľubu v nemiernej zábave, v trovení, rozhadzovaní peňazí; ktorý svedčí o hýrení: hýrivá povaha, hýrivý večermárnotratný (ľahkovážne utrácajúci peniaze al. iné hodnoty): márnotratné detibujnýnespútanýneviazanýsamopašnýroztopašný (plný výstredností, samopaše, ľubovôle): viesť bujný, nespútaný život; zúčastniť sa na nespútanej, samopašnej zábavebakchickýbakchantský (pripomínajúci bakchanálie): bakchické, bakchantské oslavy

p. aj ľahkomyseľný, samopašný

2. p. pestrý 1, veselý 2


ľahkomyseľný ktorý koná bez rozvahy al. zodpovednosti; svedčiaci o nedostatku rozvahy al. zodpovednosti (op. uvážlivý) • ľahkovážny: si ľahkomyseľný, ľahkovážny, nestaráš sa o budúcnosť; ľahkovážny skutoknerozvážnyneuváženýneuvážlivý (bez uváženia, rozvahy; op. rozvážny): nerozvážny mladík; neuvážený, neuvážlivý risknezodpovedný (op. zodpovedný): mať ľahkomyseľný, nezodpovedný prístup k rodičovstvuexpr. ľahtikársky (bezstarostne ľahkomyseľný): viesť ľahtikársky živothazardnýhazardérskyriskantný (spojený s istým rizikom): hazardné, hazardérske, riskantné zahrávanie sa so zdravímhýrivýmárnotratný (ľahkomyseľne utrácajúci): hýrivý, márnotratný mladíkzastar. nevážny: nevážne počínanie (Timrava)dobrodružný


márnotratný zbytočne, ľahkomyseľne míňajúci peniaze al. iné hodnoty; svedčiaci o takomto prístupe k majetku (op. sporivý) • nešetrnýmárnivý: márnotratný, nešetrný syn premárnil celý otcovský majetok; viesť márnotratný, márnivý životrozšafnýhovor. rozhadzovačný (ktorý rád a ľahkomyseľne míňa, obyč. peniaze): rozšafná, rozhadzovačná manželkahýrivý (ktorý ľahkomyseľne utráca, obyč. na zábavu): márnotratné, hýrivé dcéryhovor. zastar. trovný


pestrý 1. ktorý má rozmanité, výrazné, často aj krikľavé farby • pestrofarebný: pestrá, pestrofarebná látkafarebnýfarbistýviacfarebnýmnohofarebnýrôznofarebný (majúci mnohoraké al. odlišné farby): farebné, farbisté ozdoby do vlasov; súprava pestrých, viacfarebných, mnohofarebných papierov; rôznofarebné hlavičky astierživýveselýhýrivý (o farbách, ktoré svojou pestrosťou pôsobia príjemne, radostne) • strakatýstrakavý (majúci rozmanité, obyč. kontrastné al. krikľavé farby, škvrny): strakatá, strakavá sukňanár.: tarkavýtarkastý: tarkavé jesenné lístiejarabatýjarabý (obyč. o perí vtákov) • expr. čačkavýexpr. storaký (o farbe)

2. plný zmien, bohatý na rýchle sa striedajúce udalosti, odlišné zážitky, javy, prvky a pod. (op. jednotvárny, monotónny) • rozmanitýmnohotvárny: mať pestrý, rozmanitý, mnohotvárny životmnohorakýmnohotvarýrôznorodýrôznotvárny: mnohoraké druhy tovaru; mnohotvarý, rôznorodý, rôznotvárny materiálfarbistýfarebnýživý (op. bezfarebný, nevýrazný): farbistý, farebný, živý štýl, opis udalostímiešanýpren. expr. strakatý: miešaná, strakatá spoločnosťrozličnývšelijaký: rozprávať rozličné, všelijaké zážitky z ciest


samopašný ktorý je prehnane veselý; ktorý rád vystrája, vyvádza a nerešpektuje pritom výchovné úsilie, spoločenské normy a pod.; svedčiaci o tom • roztopašnýzastar. prostopašný: pozornosť vzbudzovali samopašní, roztopašní mladíci; samopašné, roztopašné kúskynespútanýneviazanýrozpustenýrozmaznaný (veľmi uvoľnený, bez zábran, obmedzení a pod.): nespútaná, neviazaná zábava; rozpustené, rozmaznané detibujnýrozbujnenýrozbujdošenýrozbujdašenýrozšantenýrozšantovanýrozsamopašenýbujarýbujdošskýrujný (ťažko ovládateľný): bujná, rozbujdošená, rozšantená, bujará spoločnosťexpr.: rozbláznenýrozvirganýhovor. expr. rozkokošenýexpr. laškovný: rozbláznené, rozvirgané, rozkokošené dievčatábakchickýbakchantskýhýrivý (výstredne samopašný, pripomínajúci bakchanálie): bakchické, bakchantské orgie; hýrivé nocihuncútskylapajskýšantivýnár. šantovlivý (hravo samopašný): huncútska, lapajská chasa; šantivé psíčanezbednýnezbedníckyneposlušnýnespratný: nezbedné, nezbednícke vnúča; neposlušní šarvanci; nespratné správaniesvojvoľnýzried. sebevoľný (ktorý vo svojej samopaši neberie na nikoho ohľad): výstredné správanie svojvoľného, sebevoľného dievčiskarecesistickýrecesijný (samopašný s úmyslom provokovať, zosmiešňovať): išlo len o nevinnú recesistickú pouličnú maškarádu; recesijný prístup k niečomuzastar. vospustný


svetácky 1. obyč. pejor. ktorý má rád svetské pôžitky, búrlivý spoločenský život; ktorý neuznáva spoločenské obmedzenia, konvencie (o človeku); svedčiaci o tom • bohémsky: na oslavu prišli aj jeho svetácki, bohémski priateliapejor. bonvivánsky (typický pre ľahkovážneho pôžitkára): bonvivánska povahanespútanýuvoľnenývoľný: nespútaný, uvoľnený, voľný živothýrivýmárnivýniž. hovor. flamenderský (ktorý rád hýri, rozhadzuje): hýriví, márniví umelcisvetský: svetský človek (op. duchovný, uzavretý) • rušnýbúrlivý (o živote)

p. aj pôžitkársky

2. obyč. pejor. ktorý je charakteristický pre vyššiu spoločnosť, veľký svet • veľkosvetskýveľkopanský: svetácke, veľkosvetské prostredie; veľkopanské spôsobykniž. mondénny: mondénna dámakniž. nonšalantný (vedome nedbalý): nonšalantné správanie, gestá


veselý 1. ktorý je naplnený radosťou, optimizmom, chuťou žartovať a pod.; svedčiaci o tom (op. smutný): vrátil sa domov veselý; mala také veselé očinatešenýnaradovanýnaradostenýnaradostnený (pociťujúci radosť): deti boli z výletu natešené, naradostenéšťastný (ktorý je plný šťastia): šťastná matka; pozerať sa veselými, šťastnými očamirozradostenýrozradostnenýrozradovaný: krik rozradostnených, rozradovaných školákovuradostenýuradostnenýuradovaný: ozval sa veselý, uradostený smiechrozveselenýpotešený: rozveselení diváci; starý otec ostal po návšteve potešenýradostný (op. nešťastný): radostný výraz tváreuveličenýblažený: návratom syna bola uveličená, blaženározjarenýbujarýrozihranýrozmarný: rozjarení svadobčania; bujarý, rozmarný smiechexpr. zried. rozpachtenýhovor. rozgurážený: rozgurážené publikumrozjasnenýrozžiarený: rozjasnené, rozžiarené detské očirozjasaný: rozjasaný pohľadjasný: jasná tvárživý: živá zábavausmievavý (ktorý sa často usmieva): milý, usmievavý človekusmiaty (ktorý sa usmieva): usmiate dieťavysmiatyexpr.: rozchichotanývychichotaný: vysmiate, vychichotané dievčaúsmevný: úsmevná tvárbodrý: bodrá náladaexpr. preveselý (veľmi veselý)

p. aj naradovaný

2. ktorý spôsobuje, prináša veselosť, radosť (op. smutný): zabával spoločnosť veselým rozprávanímvtipnýžartovný: vtipná, žartovná poznámkahumornýhumoristickýkomický: vznikla humorná, komická situácia; humoristický príbehsmiešny (vyvolávajúci smiech): smiešna historkaúsmevný (vyvolávajúci úsmev): stala sa nám úsmevná príhodaexpr. podarený: je to podarená figúrahuncútsky: huncútsky chlapechovor. špásovný: rozprával špásovné udalosti z vojenčinysubšt.: švandovný • subšt. a vulg. srandovný • neskl. prča: je to prča chlappestrýhýrivý (o farbe)

p. aj vtipný 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hýrivý príd.

1. ľahkomyseľný, márnotratný, samopašný: h. život (Urbk.); h. svet (Ráz.);

2. oplývajúci niečím: h-é farby; pren. h. úsmev leta (Urb.);

hýrivo prísl.;

hýrivosť, -ti ž.

Morfologický analyzátor

hýrivý prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) hýrivý; (bez) hýrivého; (k) hýrivému; (vidím) hýrivého; (o) hýrivom; (s) hýrivým;

(dvaja) hýriví; (bez) hýrivých; (k) hýrivým; (vidím) hýrivých; (o) hýrivých; (s) hýrivými;


(jeden) hýrivejší; (bez) hýrivejšieho; (k) hýrivejšiemu; (vidím) hýrivejšieho; (o) hýrivejšom; (s) hýrivejším;

(dvaja) hýrivejší; (bez) hýrivejších; (k) hýrivejším; (vidím) hýrivejších; (o) hýrivejších; (s) hýrivejšími;


(jeden) najhýrivejší; (bez) najhýrivejšieho; (k) najhýrivejšiemu; (vidím) najhýrivejšieho; (o) najhýrivejšom; (s) najhýrivejším;

(traja) najhýrivejší; (bez) najhýrivejších; (k) najhýrivejším; (vidím) najhýrivejších; (o) najhýrivejších; (s) najhýrivejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) hýrivý; (bez) hýrivého; (k) hýrivému; (vidím) hýrivý; (o) hýrivom; (s) hýrivým;

(tri) hýrivé; (bez) hýrivých; (k) hýrivým; (vidím) hýrivé; (o) hýrivých; (s) hýrivými;


(jeden) hýrivejší; (bez) hýrivejšieho; (k) hýrivejšiemu; (vidím) hýrivejší; (o) hýrivejšom; (s) hýrivejším;

(tri) hýrivejšie; (bez) hýrivejších; (k) hýrivejším; (vidím) hýrivejšie; (o) hýrivejších; (s) hýrivejšími;


(jeden) najhýrivejší; (bez) najhýrivejšieho; (k) najhýrivejšiemu; (vidím) najhýrivejší; (o) najhýrivejšom; (s) najhýrivejším;

(tri) najhýrivejšie; (bez) najhýrivejších; (k) najhýrivejším; (vidím) najhýrivejšie; (o) najhýrivejších; (s) najhýrivejšími;


ženský rod

(jedna) hýrivá; (bez) hýrivej; (k) hýrivej; (vidím) hýrivú; (o) hýrivej; (s) hýrivou;

(dve) hýrivé; (bez) hýrivých; (k) hýrivým; (vidím) hýrivé; (o) hýrivých; (s) hýrivými;


(jedna) hýrivejšia; (bez) hýrivejšej; (k) hýrivejšej; (vidím) hýrivejšiu; (o) hýrivejšej; (s) hýrivejšou;

(štyri) hýrivejšie; (bez) hýrivejších; (k) hýrivejším; (vidím) hýrivejšie; (o) hýrivejších; (s) hýrivejšími;


(jedna) najhýrivejšia; (bez) najhýrivejšej; (k) najhýrivejšej; (vidím) najhýrivejšiu; (o) najhýrivejšej; (s) najhýrivejšou;

(tri) najhýrivejšie; (bez) najhýrivejších; (k) najhýrivejším; (vidím) najhýrivejšie; (o) najhýrivejších; (s) najhýrivejšími;


stredný rod

(jedno) hýrivé; (bez) hýrivého; (k) hýrivému; (vidím) hýrivé; (o) hýrivom; (s) hýrivým;

(štyri) hýrivé; (bez) hýrivých; (k) hýrivým; (vidím) hýrivé; (o) hýrivých; (s) hýrivými;


(jedno) hýrivejšie; (bez) hýrivejšieho; (k) hýrivejšiemu; (vidím) hýrivejšie; (o) hýrivejšom; (s) hýrivejším;

(dve) hýrivejšie; (bez) hýrivejších; (k) hýrivejším; (vidím) hýrivejšie; (o) hýrivejších; (s) hýrivejšími;


(jedno) najhýrivejšie; (bez) najhýrivejšieho; (k) najhýrivejšiemu; (vidím) najhýrivejšie; (o) najhýrivejšom; (s) najhýrivejším;

(štyri) najhýrivejšie; (bez) najhýrivejších; (k) najhýrivejším; (vidím) najhýrivejšie; (o) najhýrivejších; (s) najhýrivejšími;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor