hýbať -e -u -uc/-ajúc -uci/-ajúci nedok.
1. robiť pohyb, pohybovať (časťou tela): h. rukou, perami
2. meniť polohu niečoho, uvádzať do pohybu, pohybovať: h. stoličkou, stoličku, vietor h-e lístím
3. hovor. urýchľovať nejakú činnosť, pohýnať: h. s výstavbou, s úlohami
● h. svetom mať veľký vplyv; h. rozumom rozmýšľať;
opak. hýbavať -a;
dok. hnúť hne hnú hnul nehol/nehnul
1. k hýbať: h. hlavou; h. stolom, stôl; h. s úlohami
2. zapôsobiť, dojať, pohnúť: súcit ním nehol, nič ho nehne
● neh. ani → prstom (pre niekoho, niečo); (ďalej) ani h. a) výzva nehýbať sa b) neschopnosť pokračovať; expr. ani ma nehne! výraz odmietania, nie
// hýbať sa
1. meniť svoju polohu al. miesto, pohybovať sa: nevládze sa h., strom sa h-e
2. dávať sa do pohybu (z miesta): vlak sa h-e
3. hovor. prejavovať čulosť, rozvíjať sa: obchod sa h-e;
opak. hýbavať sa;
dok. hnúť sa: nevládze sa h.; dieťa sa nehne od matky
hýbať -be -bu hýb! -bal -buc/-bajúc -buci/-bajúci -baný -banie nedok.
hýbať sa -be sa -bu sa hýb sa! -bal sa -buc sa/-bajúc sa -buci sa/-bajúci sa -banie (sa) nedok.
hnúť hne hnú hni! nehol/(ne)hnul nehla/(ne)hnula hnúc hnutie dok. 1. (kým, čím) ▶ urobiť malý, krátky pohyb; nepatrným pohybom zmeniť polohu niečoho; syn. pohnúť: h. hlavou; nevládal h. rukou; stoličkou ani nehne; ani ním nehol; nevie, nemôže niečím ani h. ↗ i fraz.; Celé popoludnie fúrikoval k vode i späť a Zora namiesto, aby čo i len lopatou hla, nevystrčila zo svojich izieb hlavu. [NP 1982] □ stáť, ani hnúť! výzva nehýbať sa 2. obyč. v zápore (kým; koho) ▶ vyvolať emóciu, pohnúť; syn. zapôsobiť, dojať: slzy ním nehli; My sme stŕpli, ale Babinskú tá guľa ani nehla. Mykla plecom a nepovedala nič. [K. Jarunková] ◘ fraz. expr. ani ma nehne výraz odmietania, nie; hnúť rozumom porozmýšľať; nehnúť ani prstom [pre niekoho, pre niečo] nič neurobiť; nevie/nemôže niečím ani hnúť nie je schopný niečo riešiť ▷ nedok. k 1 ↗ hýbať
hnúť sa hne sa hnú sa hni sa! nehol sa/(ne)hnul sa nehla sa/(ne)hnula sa hnúc sa hnutie sa dok. 1. ▶ urobiť pohyb; syn. pohnúť sa: nevládze sa h.; Stoj tam, ani sa nehni! [J. Gavalcová]; Ani sa z domu nehnem, stále budem myslieť len na teba. [Š. Čepček]; Dievčina sa zapýrila, sklopila zrak a nevedela, kam sa hnúť. [R. Sloboda] 2. (s čím; ø) ▶ dať sa do intenzívnejšieho pohybu, do intenzívnejšej činnosti; syn. pohnúť sa, poponáhľať sa: hnite sa s robotou!; Hnite sa, lenivci! - vykrikoval veliteľ a postrkával dopredu svojich ozbrojencov. [J. Štiavnický] ◘ fraz. nemá sa kam hnúť nemá kam ísť, kam sa uchýliť; nevie sa [ďalej] hnúť a) nevie si rady b) nevie pokračovať; niet sa kde hnúť al. [niekde] sa nedá hnúť je málo miesta ▷ nedok. ↗ hýbať sa
hýbať -be -bu hýb! -bal -buc/-bajúc -buci/-bajúci -baný -banie nedok. 1. (čím) ▶ robiť pohyb, pohyby (obyč. časťou tela); syn. pohybovať: h. hlavou, rukou; pomaly h. očami, perami; nemôže h. nohou, končatinami; pes hýbe ušami; Rameno mal ešte v sadre, ale prstami už mohol trochu hýbať. [V. Mináč]; pren. Nevládal hýbať ani jazykom. [J. Poničan] nevládal hovoriť, obyč. od veľkej únavy, pre chorobu a pod. 2. ((s) čím, (s) kým) ▶ (presúvaním, posúvaním a pod.) meniť polohu (obyč. predmetov); uvádzať do pohybu, pohýnať z miesta; syn. pohybovať: h. nábytkom, stoličkami; vietor hýbe lístím; h. hranicami meniť ich polohu; h. myšou po podložke; h. kurzorom po obrazovke; s raneným by sa nemalo h. 3. hovor. (čím) ▶ vyvolávať, urýchľovať al. ovplyvňovať určité (spoločenské) procesy; uvádzať do stavu (zvýšenej) aktivity; podnecovať k činnosti, pohýnať: h. politickým dianím; prípad, ktorý hýbal krajinou, národom; posledné udalosti hýbu burzou, cenami akcií, úrokovými sadzbami; Kristína sa sprvoti nijako neusilovala porozumieť spojitostiam vecí, ktoré hýbu Vlčindolom. [F. Hečko] ◘ fraz. hýbať dejinami ovplyvňovať chod významných udalostí; hýbať figúrkami [na šachovnici] z úzadia manipulovať s ľuďmi; hýbať rozumom/mozgom rozmýšľať; hýbať svetom a) vzbudzovať rozruch b) ovplyvňovať život, mať veľký vplyv; hýbať žlčou niekomu poburovať niekoho ◘ parem. peniaze hýbu svetom peniaze ovplyvňujú dianie ▷ opak. hýbavať -va -vajú -val; dok. ↗ hnúť
hýbať sa -be sa -bu sa hýb sa! -bal sa -buc sa/-bajúc sa -buci sa/-bajúci sa -banie sa nedok. 1. ▶ robiť pohyby a tým meniť svoju polohu al. miesto; syn. pohybovať sa: nemôže, nevládze sa h.; zranený sa ťažko hýbe; málo sa hýbeme a veľa jeme; lístie na strome sa hýbe; vzduch sa takmer nehýbal; Nehýbte sa! - povedal prísne lesník. [P. Jaroš]; Na strope sa hýbalo svetielko z puknutého sporáka. [D. Dušek]; Mala strašnú chuť hýbať sa, tancovať. [InZ 2002] 2. ▶ dávať sa do pohybu, začínať sa pohybovať; syn. pohýnať sa: vlak sa už hýbe; Teraz som však sedel a nechcelo sa mi hýbať sa z miesta. [D. Kováč]; No, hýb sa, darebák! [A. Hykisch] 3. ▶ začínať sa meniť (obyč. k lepšiemu); prejavovať čulosť, aktivitu, rozvíjať sa: výstavba sa už pomaly hýbe; kurz akcií sa začal h. smerom nadol, nahor; veci sa hýbu dopredu; Čosi sa vo svete hýbalo. [Ľ. Zúbek]; Kamaráti, nezdá sa vám, že naši páni tam hore sa akosi pomaly hýbu? [M. Urban] ◘ fraz. nehýbať sa z miesta viaznuť, stagnovať ▷ dok. ↗ hnúť sa
hýbať robiť pohyb • pohybovať (obyč. časťou tela): hýbať, pohybovať hlavou, rukou • pohýnať (uvádzať niečo do pohybu): hýbe, pohýna stoličku; vietor pohýna, pohybuje záclonou • mihať (rýchlo): mihá bičom • expr. ševeliť (jemne, mierne hýbať a spôsobovať pritom slabý zvuk): vietor ševelí lístím
hýbať sa 1. meniť svoju polohu, prejavovať pohyb • pohybovať sa: všade je ticho, nič sa nehýbe, nepohybuje • kývať sa: vo vetre sa hýbu, kývu konáre • mihať sa • mihotať sa (rýchlo): za oblokom sa čosi mihá, mihoce • pohýnať sa (začať sa hýbať): vlak sa už pohýna • rušať (sa): Je už čas rušať!
2. p. ísť 1 3. p. prospievať 2
ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlak • kráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turisti • zried. zakračovať (Jégé, F. Hečko) • uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedine • vykračovať • expr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračuje • zaberať (rezko): zaberá dolu vŕškom • zried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopca • stúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnou • hýbať sa: Čo sa nehýbete? • vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicou • hovor. šliapať • hovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za nami • expr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za nami • expr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovať • hovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo preč • smerovať • mať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené? • hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezť • merať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domov • fraz.: zošívať cestu • šnurovať cestu (opito ísť) • odchádzať • odoberať sa • brať sa • poberať sa • expr.: pratať sa • pakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto! • expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte! • expr.: vliecť sa • ťahať (sa) • hovor. expr.: štrachať sa • tralákať sa • tralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchu • expr.: ťarbať sa • škarbať • šľampať • šmotkať sa • cabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za nami • expr.: teperiť sa • terigať sa • redikať sa • nár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po dom • nár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sa • šuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stolu • expr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k stanici • expr.: trmácať sa • trmázgať sa • trmádzgať sa • drgáňať sa • drgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mesta • hovor., trocha pejor.: trepať sa • trieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočne • expr.: drobčiť • cupkať • cupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkou • expr. badkať • hovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za nami • expr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domov • expr.: capkať • ťapkať • tľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blate • expr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhrady • expr.: hopkať • hupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)
2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2
prospievať 1. prinášať osoh, úžitok, mať cenu pre niekoho (op. škodiť) • byť na osoh • ísť na osoh • byť na úžitok • ísť na úžitok: zmena vzduchu deťom prospieva, je/ide im na osoh/na úžitok • osožiť: dovolenka by ti osožila; fajčenie zdraviu neosoží • fraz.: byť k duhu • ísť k duhu • expr. žíriť (najmä zdravotne): kúpele jej idú k duhu; jedlo mu žíri • slúžiť: čerstvý vzduch mu (dobre) slúži; Nech vám môj dar slúži! • pomáhať (prinášať, spôsobovať zlepšenie): liečenie mu nepomáha
2. kladne, úspešne sa vyvíjať, dospievať k vyššej kvalite • prosperovať (obyč. hospodársky, materiálne): nový podnik prospieva, prosperuje • vzmáhať sa: obchod sa pomaly vzmáha • rozvíjať sa: ochotnícke divadlo sa sľubne rozvíja • rozkvitať • prekvitať • kvitnúť: vedecký život rozkvitá, prekvitá; obec prekvitá; úplatkárstvo tu kvitne • hýbať sa (prejavovať čulosť): hospodárstvo sa už hýbe • dariť sa: v podnikaní, v štúdiu sa mu darí; uhorky sa daria v ľahších pôdach
hýbať, -e, -u, -ajúci nedok.
1. (čím) uvádzať do pohybu, robiť pohyby, pohybovať (obyč. údom) na jednom mieste: h. rukou, nohou, prstom
● h. rozumom rozmýšľať; h. perom písať (články do novín al. beletriu);
2. (kým, čím) spôsobovať aktivitu niekoho, niečoho, podnecovať k činnosti: (Vrenie) hýbalo celým svetom. (Urb.) Bázeň pred nepriateľom hýbe celým ľudom. (Kal.)
3. (čo) uvádzať do pohybu, pohýnať z miesta: A to vidiac Anča, že hýbe tú trávu, osopila sa už zrovna na ňu. (Tim.) Hýbu dobytok po zlej noci do paše. (Ráz.); pren. Nechcela hýbať staré rany (Tim.) rozjatrovať;
opak. hýbavať, -a, -ajú;
dok. pohýbať, pohnúť
|| hýbať sa
1. pohybovať sa na mieste, kývať sa: (Tielko) ležalo v posteli a nehýbalo sa. (Ondr.) Pozoroval, ako sa jej hýbu boky. (Hor.) Tíšina naokolo, ani lístok sa nehýbe na konári. (Kuk.)
2. dávať sa do pohybu, pohybovať sa z miesta na miesto, ísť, chodiť, odchádzať: No, čože sa nehýbeš? (Jes.) Otec sa nemôže hýbať. (Heč.) Vlak sa hýbe pred ôsmou. (Kuk.)
3. prejavovať činnosť, život, ruch, hlásiť sa k životu: Hýbu sa už národy. (Botto) Hýbe sa celý svet k divému prerodu. (J. Kráľ) Čo je živé, len sa hýbe. (porek.); pren. Teraz sa v matkinom srdci začalo hýbať čosi. (Vans.);
dok. pohýbať sa, pohnúť sa
hýbať nedok. 1. robiť pohyb, pohybovať (časťou tela): Takú má opuchnutú ruku, že ledva s nú híbe (Vištuk MOD) 2. dávať niečo do pohybu: Nehíbaj tot stromšok! (Kameňany REV); Vieter híbe šetkím (Prosné PB) F. hlavó híbať (Revúca), híbat rozumem (Hlboké SEN) - rozmýšľať; híbad velikím penázom (Dol. Súča TRČ) - disponovať veľkou sumou peňazí 3. ponáhľať sa, utekať: Ked budež dobre híbat, tak tam dojdeš! (Brodské SKA); Mosíte dobre híbat, lebo inádž zmeškáte! (Stráže n. Myj. SEN); No tí híbaľi! (Stožok ZVO) 4. navonok prejavovať biologické al. chemické pochody: Ket krdž začne híbat, híbe aj víno (Pezinok MOD)
hýbať sa nedok. 1. meniť svoju polohu, pohybovať sa na mieste: A tot jalovec se híbál (Betliar ROŽ); Tan sa čosi híbalo nakraj téj seči (Dobrá Voda PIE) 2. dávať sa do pohybu, pohybovať sa z miesta na miesto: Sedni si, lebo vlak sa už híbe! (Vištuk MOD); Híbem sa uš čaško (Prosné PB); Dokel sa len móžem híbat, dotél scem bit sám (Dol. Súča TRČ) F. híba_ca z rozumu (Lupoč LUČ) - nerozumne sa správať 3. expr. ponáhľať sa: Nože sa híb, ňeh nám tá robota odbúda! (Košťany n. Tur. MAR); Nože sa kuz híbajťe aj vi s tó robotó! (Revúca) 4. navonok prejavovať biologické al. chemické pochody: Ket pen začne sa na jar híbat, aj víno sa híbe, je reské, jak ked robí v jasen (Vinosady MOD)
hýbať ndk 1. čím uvádzať do pohybu, pohybovať: pust gednu kwapku do oka, kterym nech hibe (RT 17. st); dokud mohel usty a yazikem hibati (SK 1697); člowek any udj swjmj hybatj anj chodity nemuže (CS 18. st) L. mohol bich takto mozgom hibati (TP 1691) rozmýšľať 2. čo premiestňovať: wino nebilo potrebi z mey piwnicze hibat (TRENČÍN 1610) 3. koho z čoho (o majetku) pozbavovať niekoho vlastníctva, nároku na niečo: aby vrozeny pan Jan Podmaniczky manzelku Jana Vdiczkeho s toho zbozy nehybal (P. BYSTRICA 1493) ponechal v jej držbe; syn nebude yu muocy wen z domu hybati (P. ĽUPČA 1589) vyháňať; h. sa ndk 1. dávať sa do pohybu, pohybovať sa: zeme se nehýba z mysta (CC 1655); abi ste sa us skoro hibali domu (RADVAŇ 1714) poberali sa; o pul noci musime se hybat na rozkaz pansky (L. ROVNE 1752) poberať sa (do roboty); než mu nohy prowazem zwass, žebi se nemohol hibati (RG 18. st) 2. pohybovať sa; prejavovať život: zywieme, trwame, hibame se a gsme (TC 1631); v ten cas dgetya sa w tobe hibalo (VELIČNÁ 1724); zubi se hybagú, kywagú (KS 1763); dotúď ho škrťá, dokúď sa hibe (BR 1785) P. tpn Hyba ( 1239), Hybe ( 1265 v Liptove VSO)