húf -a/-u m. neusporiadaná skupina ľudí al. zvierat (najmä v pohybe), hŕba, hromada: h. detí, rýb; celé h-y množstvo;
húfik -a m. zdrob.
húfik, húfček -ka pl. N -ky m. zdrob.
húf húfa/húfu pl. N húfy m. ⟨nem.⟩ ▶ (náhodný) neusporiadaný väčší zhluk ľudí al. zvierat (najmä v pohybe); syn. kopa, hŕba, kŕdeľ: rozbehol sa za ním (celý) h. detí; obklopuje ju h. ctiteľov; na štadión sa hrnuli húfy divákov; valiť sa v húfoch; po intenzívnych dažďoch znepríjemňujú ľuďom život húfy komárov; Chlapci už v húfoch prebehli cestu a raz-dva sú na stromoch. [V. Ferko]; Parom ich ber, orol predsa nie je vrana, aby v húfoch lietal. [P. Štrelinger] ▷ húfik -ka pl. N -ky m. zdrob.: h. školákov; Hľadala v húfiku človeka, ku ktorému by sa pritúlila. [K. Lászlová]; húfček -ka pl. N -ky m. zdrob. expr.: bol tam len h. divákov
húf, -a/-u m. množstvo, neusporiadaná skupina niečoho, obyč. ľudí al. zvierat, najmä pohybujúcich sa: h-y ľudí, detí, h-y zvadavcov, h. vtákov; ísť, hrnúť sa, prichádzať v h-och; v celých h-och vo veľkom množstve; húfy nových dojmov (Chrob.);
húfik, -a, húfček, -a i húfok, -fka m. zdrob.: húfik detí (Botto); húfček ľudí (Tim.); húfok ozbrojených mužov (Kal.);
húfoček, -čka m. zdrob. expr.: celý húfoček ľudu (Tim.)