húževnatý príd.
1. pevný a pritom pružný: h-é drevo
2. vytrvalý, nepoddajný; úporný: h. človek; h. odpor;
húževnato, húževnate prísl. k 2: h. sa brániť;
húževnatosť -i ž.
húževnato, húževnate 2. st. -tejšie prísl. ▶ s vytrvalosťou a usilovne i napriek prekážkam a ťažkostiam; syn. nepoddajne, tvrdošijne, vytrvalo: ísť h. za svojím cieľom; h. sa brániť; začali húževnatejšie bojovať o prvenstvo; pracoval h., bez oddychu; Ale húževnate odháňal myšlienky, aby si nemusel uvedomovať, čo ho tam drží. [J. Cíger Hronský]
1. vytrvalý, nepoddajný: h. človek, h. organizmus, h. boj, odpor, h-á práca;
2. pevný, odolný a ohybný: h-é drevo, h-á oceľ;
húževnate/-to prísl. h. sa brániť, bojovať; h. sa niečoho držať, pridŕžať;
húževnatosť, -ti ž.