Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

hora -y hôr ž.

1. väčší súvislý porast stromov, les: ihličnatá, buková, hustá h.; zablúdiť v h-e

2. vrch (obyč. porastený stromami): vysoká h., ísť sa lyžovať do hôr;

pren. expr. veľké množstvo, hromada, hŕba, kopa: h-y snehu, starostí

● rásť ako → drevo v h-e; chlap ako h. urastený; nosiť → drevo do h-y; → láska h-y prenáša; za h-ami za dolami ďaleko; sľubovať hory-doly všetko, veľa; ako sa do h-y volá, tak sa z h-y ozýva ako sa kto správa, tak sa správajú aj k nemu; expr. (hreší, klame,) až sa h-y zelenajú veľmi;

horský príd.: h. vzduch, h. hrebeň; H-á služba (vo Vys. Tatrách); h-é slnko žiarič ultrafialových lúčov; h. bicykel silnou konštrukciou prispôsobený horskému terénu; h-á cyklistika jazda na horských bicykloch; príslušná šport. disciplína;

hôrny príd.: h-e jahody horské; h-i chlapci zbojníci;

horička -y -čiek, hôrka -y -rok ž. zdrob.

Gemerská Hôrka ‑ej ‑y ž.; Gemerskohôrčan ‑a mn. ‑ia m.; Gemerskohôrčanka ‑y ‑niek ž.; gemerskohôrčanský

---

Hôrka nad Váhom ‑y ž.; Hôrčan i Vážskohôrčan ‑a mn. ‑ia m.; Hôrčanka i Vážskohôrčanka ‑y ‑niek ž.; hôrčanský i vážskohôrčanský

---

hôrka ‑y ‑rok ž.

---

Hôrka ‑y ž.; Hôrčan ‑a mn. ‑ia m.; Hôrčanka ‑y ‑niek ž.; hôrčanský

---

Krásna Hôrka ‑ej ‑y ž. (hrad); krásnohorský

hôrka -ky hôrok ž. zdrob.

Gemerská Hôrka -kej -ky ž.

obec na východnom Slovensku v Rožňavskom okrese juhozápadne od Rožňavy;

Gemerskohôrčan, Hôrčan -na pl. N -nia m.;

Gemerskohôrčanka, Hôrčanka -ky -niek ž.;

gemerskohôrčanský, hôrčanský -ká -ké príd.

---

hora hory hôr ž. 1. ▶ väčšia plocha súvisle porastená stromami; syn. les: buková, smreková h.; ihličnatá, listnatá h.; vôňa jesennej hory; urbárska h.; zablúdiť v hustej hore; ísť do hory po drevo; pracovať v hore; A máte zdravú horu? Len takú odkúpim. [NP 1982] □ polit. admin. Čierna Hora štát na pobreží Jadranského mora, bývalá zväzová republika v rámci Juhoslávie, neskôr Srbska a Čiernej Hory □ žart. hory, lesy, pripime si! prípitok
2. ▶ prirodzená vyvýšenina v teréne, vrch: vysoká h.; úpätie, úbočie hory; dedina obklopená horami; zdolať najvyššiu horu sveta; slnko zapadá za hory; mesiac vyšiel nad hory; hory sa dvíhajú až k oblohe; Pod horou, pod horou čierne psíča breše. [ľudová pieseň] □ bibl. Olivová hora miesto v Jeruzaleme, kam sa Ježiš často chodieval modliť a kde prežíval smrteľnú úzkosť pred svojím ukrižovaním; bibl., náb. Kázanie na hore jedna z najznámejších častí evanjelia predstavujúca eticko-náboženské zásady kresťanstva; geogr. Babia hora najvyšší vrch Oravských Beskýd; geol. stolová hora osamotená vyvýšenina s plochým temenom strmo sa dvíhajúca nad okolitú krajinu, tabuľová hora □ Chrámová hora posvätné miesto judaizmu, kresťanstva a islamu v Jeruzaleme, kde kedysi stáli dva židovské chrámy, dnes mešita al-Aksá; Mariánska hora významné celoslovenské pútnické miesto v Levoči
3. iba pl. hory ▶ pásmo vyšších vrchov charakteristické náročnejším terénom, vyhľadávané hlavne turistami, skialpinistami, hornatý kraj: zasnežené vrcholky hôr; mať rád hory; ísť sa lyžovať do hôr; Poprad je vstupnou bránou do našich najnavštevovanejších hôr - Vysokých Tatier; Až prelezieme tamtie hory, ty už budeš doma. [P. Andruška]
4. expr. ▶ veľké množstvo niečoho; syn. kopa, hromada, hŕba: h. kníh, papierov; odpratať horu odpadkov; zdolať horu prekážok; pred železničným mostom sa navŕšila h. ľadu; V stánkoch sa váľajú hory jasnočervených jabĺk. [J. Blažková]; Máme horu roboty! [Ľ. Feldek]; More papierov a hora sklamania. [Vč 1964]
◘ fraz. chlap ako hora vysoký, urastený muž; niečoho je ako dreva v hore je toho veľmi veľa; rásť ako drevo v hore vyrastať bez výchovy; expr. horami-dolami al. cez hory-doly podnikať rozmanité a ďaleké cesty; hrešiť/kliať/nadávať až sa hory zelenajú používať neprimerané výrazy al. výroky, vulgárne sa vyjadrovať; chodiť/putovať/blúdiť po horách po dolách al. ísť za hory za doly odísť veľmi ďaleko; klame/cigáni, až sa hory zelenajú al. len/až sa [tak] práši bez rozpakov, pohotovo klame; nevidieť pre stromy horu nevnímať celok pre jednotlivosti; nosiť/voziť drevo do hory robiť zbytočnú robotu; sľubovať/nasľubovať niekomu hory-doly sľúbiť niekomu veľa rozmanitých vecí s malou pravdepodobnosťou splnenia sľubu; [už je] za horami za dolami už je dávno preč, vzdialený, neprítomný (nevedno kde); za siedmimi horami, za siedmimi dolami veľmi ďaleko (ustálené spojenie používané v úvode rozprávkového deja) ◘ parem. ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva ako sa kto správa, tak sa správajú aj k nemu; keď nejde Mohamed k hore, ide hora k Mohamedovi keď niečo nechce urobiť jeden (z partnerov), musí to urobiť druhý; láska hory prenáša ľúbostný cit prekonáva všetky prekážky; nešťastie nechodí po horách [ale po ľuďoch] ľudský život často sprevádza trápenie, nešťastie; vajatali hory, porodili myš mnoho príprav, ale žiaden výsledok
▷ hôrka -ky hôrok ž. zdrob. k 1, 2, zdrob. expr. k 4: jedľová h.; Pod hôrkou ešte stojí rodný dom. [V. Reisel]; Hôrku obilia už naložili na tatru. [L. Ťažký]; horička -ky -čiek ž. zdrob. expr.: horička klesajúca do doliny [A. Baláž]; horička krumplí na veľkom tanieri [P. Andruška]; Hora, horička smreková, rozostúp sa mi. [J. Horák]; horisko -ka horísk s., v sg. N a A i ž. zvel.: h. to bolo pekné; zdedil veľkú h.

---

Horenická Hôrka -kej -ky ž. časť obce Lednické Rovne;

Horenickohôrčan, Hôrčan -na pl. N -nia m.;

Horenickohôrčanka, Hôrčanka -ky -niek ž.;

horenickohôrčanský, hôrčanský -ká -ké príd.

---

Hôrka -ky ž. obec na východnom Slovensku v Popradskom okrese juhovýchodne od Popradu;

Hôrčan -na pl. N -nia m.;

Hôrčanka -ky -niek ž.;

hôrčanský -ká -ké príd.

---

Hôrka nad Váhom -ky ž. obec na západnom Slovensku v Novomestskom okrese juhovýchodne od Nového Mesta nad Váhom;

Hôrčan, Vážskohôrčan -na pl. N -nia m.;

Hôrčanka, Vážskohôrčanka -ky -niek ž.;

hôrčanský, vážskohôrčanský -ká -ké príd.

---

Krásna Hôrka -nej -ky ž. časť mesta Tvrdošín;

Krásnohôrčan, Hôrčan -na pl. N -nia m.;

Krásnohôrčanka, Hôrčanka -ky -niek ž.;

krásnohôrčanský, hôrčanský -ká -ké príd.

---

hora, -y, hôr ž.

1. väčšia plocha súvisle porastená stromami, les: jedľová, buková, smreková h.; ihličnaté, listnaté h-y; hustá, tmavá h.; hlboké h-y rozsiahle, mohutné; Nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch (prísl.) postihuje ľudí.

● Ako do hory voláš, tak sa ti ohlási. — Ako sa do hory volá, tak sa z nej ozýva (prísl.) o primeranej reakcii na niečie konanie; hovor. rásť ako drevo v h-e (o deťoch) bez dozoru, bez výchovy; žart. robil niečo (napr. hrešil, pil), až sa h-y zelenali veľmi, veľa, mnoho;

2. väčšia vyvýšenina nad rovinou, kopec, vrch, obyč. porastený stromami: vysoká h.; dedinka medzi h-ami; hrebeň hôr

● chlap ako h. urastený, silný; hovor. h-y lámať robiť divy; láska, viera h-y prenáša zdolá všetky prekážky; za h-ami za dolami ďaleko, nevedno, kde; cez horydoly cez veľké vzdialenosti; sľubovať, nasľubovať hory-doly všetko možné;

3. expr. veľké množstvo; kopa, hromada: h. spisov; celé hory snehu; posteľ a na nej hora perín (Heč.); Navalila sa naňho hora nešťastia. (Al.)

4. geogr. v názvoch vrchov, osád, krajov: Ostrá hora vrch; Staré Hory osada; Čierna Hora jedna z federatívnych republík Juhoslávie;

hôrka, -y, -rok ž.

1. zdrob. malá hora: jedľová, buková h.;

2. geogr. v názvoch vŕškov i osád: Kamenná hôrka vŕšok; Krásna Hôrka hrad pri Rožňave;

horička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.

---

hôrka p. hora

hora ž. (hvora, hvara, hura)
1. strsl, čiast. zsl, spiš plocha zeme zarastená (ihličnatými al. listnatými) stromami, les: Tu kedisi bolo šetko zarasťené horuof (Hruštín NÁM); Čež esem zme enak za želudom pásle po horách (Čelovce MK); Nech sa robí, čo sce, já son sa pustél po hore aj tú tmú (Trenč. Závada TRČ); Velé dreva zišlo zez vojnu s tih hvár (Brusník REV); Išol do hvori na drevo (Žakarovce GEL); agáčová hora (Čelovce MK); hrubá hora (Dúbravka BRA); miešaná hora (Krivá DK); smrková hora (Stupava BRA); urbárska hora (Dlhá n. Or. DK)
L. tvrdá hora (Rozbehy SEN) - listnatý les
F. dážď aňi hora (Košťany n. Tur. MAR) - prudký a hustý; a hňeť poton zaspievau̯, len sa tag hori ozvaľi (Detva ZVO) - silno, hlasno
2. jstrsl, vsl vyvýšenina nad rovinou, vrch, kopec: Ľebo v doľiňe aj z enej aj z druhej strane je hora, bralo visokuo (V. Lom MK); Nat Čingovom su skalnate i kameňiste huri (Smižany SNV); Muśi viňsc na visoku hvoru (Sedlice PRE)
F. chlab aňi hora (V. Lom MK) - vysoký a silný; kravi jag huri (Senné VK) - tučné a silné; nasľubovaľi hori-doli (Rim. Píla RS) - zbytočne veľa; kľiau̯ aš sa hori triasľi (Rim. Píla RS) - veľmi nadával; spalla se mňa hora (Bošáca TRČ) - striasol som sa starostí
3. jnitr, trn, jzempl viničom vysadená časť chotára: Tvoja hora je krásná, takú horu ňenájďeš f celom chotári, ťeľko hrozna v ňej (Svätoplukovo NIT); Uš slnéčko bolo nad horu (Ružindol TRN); Naša hura ma cešu źem, zľiva śe, potom roskvitňe, pomekňe, tagže śe dobre kope (Sečovce TRB)
4. or drevo na kúrenie, palivo: Pru ako zazimuješ, treba ťi hori nahotoviť (Krivá DK); Joj, čuo zme to tej hori spáľiľi ces celú zimu! (Chlebnice DK); hôrka ž. zdrob. k 1, 2: Preskočiu̯ som cez jeden plot a do takej hvorki (Môlča BB); Na jare, len čo sa sňach straťeu̯, choďievali zme spievaď na huorku (Kšinná BÁN); Dzeci śe teraz hodza sankadz na hurku pri starim kosceľe (Dúbrava PRE)

---

hôrka p. hora

hora [ho-, hô-, hu-] ž
1. súvislý porast ihličnatých al. listnatých stromov, les: tiech hor neb lesuow lidee swobodnie požiwali (ŽILINA 1479 SČL); s tich huor aneb s tich chrasty bude mu slobodno kuolowia a pruťa sekaty (ZVOLEN 1567); w hayne hure pruti rubat gest zakazano (ŠTÍTNIK 1610); pod Wisočynou na tych lazyech taka hora biwala, že gu ledwa bolo prezryeti (ŠTIAVNIČKA 1676); hag anebolissto hora (VOZOKANY 1711)
F. ne z gedneho drewa hnedky hora biwa; kdo se ssustu bogj, nech w hore nestogj (BV 1652)
2. väčšia vyvýšenina na zemskom povrchu, kopec, vrch: na horze za Strecznem (ŽK 1468); giss sluncze bolo zasslo za horu (D. ŠTUBŇA 1595); pren veľké množstvo niečoho: osemdesátetisíc lidu tak hojného jako hora bylo (ASL 1684/ 1705); newykorenyss-ly nahle hrich splozeny, horu welku hrichůw uwidiss (SK 1697); celé wodné hori (VP 1764) veľké množstvá vody, príval
F. kdybych měl wssecku wjru, takže bych hory prenássel (SPa 1716) urobil by aj nemožné; za horámi, za vodámi tancovala moja milá s husármi (AD 1770) o veľkej diaľke
3. šachta, baňa: wsecky bane, ssachty a hory (MB 1701); aurifodina: zlatá baňa, hora; argentifodina: strjbrná hora, baňa; salifodina: solná ssachta, solná hora; ferrariae: zelezné hori (KS 1763)
F. sľubovať hory-doly, zlaté h-y dávať nereálne sľuby: panne hory doly wždiczky slibuge, ona o tom newy, že gy podwede (SNS 1786); mnozy krestiane slubugu zlate hory (WS 18. st)
4. kláty privezené z hory: Strazowcom, čuo horu k mostom priwiezli; Chotčanom, čuo horu dowiezli (ŽILINA 1719; 1726); -ový príd k 1: dolewka win ma sa kazdoroczne prigimat, pram tak gak y horowe widany wina (KOŠECA 1718) k prácam v hore; horský, hôrny [hô-, ho-] príd
1. k 1: hajnikom horskim (JACOVCE 1773);
2. k 2: dobytok horny (MOŠOVCE 1647); od luk hornjch aneb lazou (SLOVANY 1770); z horskich luk (NOROVCE 1774); horni chlapci, to gest zbognici (PONIKY 1784)
3. hornatý, kopcovitý: cosa loca: horné, wrsskowaté mjsta (KS 1763)
4. k 3: Jan Giskra swymy se wssemi miesty hornyemy (uzatvára mier) (KREMNICA 1449); hôrka, horička dem k 1: czesty gedna od rybnyka a druha od huorky byly slobodne každemu (MARTIN 1559 E); hory obecne mame, a to syce dolnu hworku bukowu (ŠEBEŠŤANOVÁ 1710); od horickj od visokeg (KC 1791)
P. tpn in bercz, que dicitur Cerna hora (pri Piešivci 1243); circa Zahora potoka (pri Záhorciach 1277 VSS); Hoztra hora, Tolzta hora (pri Kríži 1293 VSS)

---

hôrka p. hora

Hůrka

hôrka
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedna)	hôrka
G	(bez)	hôrky
D	(k)	hôrke
A	(vidím)	hôrku
L	(o)	hôrke
I	(s)	hôrkou

ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(tri)	hôrky
G	(bez)	hôrok
D	(k)	hôrkam
A	(vidím)	hôrky
L	(o)	hôrkach
I	(s)	hôrkami

544 Gemerská Hôrka RV/KI gemer.
1773, 1786, 1863–1895, 1902 Horka, 1808 Hórka, 1898–1900, 1907–1913, 1938–1945 Özörény, 1920 Hôrka, 1927–1938, 1945–1948 Gemerská Horka, Gömör Horka, 1948–1965 Gemerská Horka, 1965– Gemerská Hôrka

---

705 Hôrka nad Váhom NM/TC nitr.
1773, 1863–1907 Huorka, 1808 Huorka, Horka, 1913 Vághorka, 1920–1948 Hôrka, 1948– Hôrka nad Váhom

---

Hôrka p. Gemerská Hôrka

---

704 Hôrka PP/PV spiš. po 1898 pričl. o. Kišovce, Miklušovce, Prímovce, Svätý Ondrej.
1808 Hórka, Huorka, 1863 Horka és Komaróc, 1873–1898 Horka, 1900–1902 Landsásfalu, 1907–1913 Landzsásötfalu, 1920 Hôrka, Kišovce, Miklúšovce, Rímovce, Svätý Ondrej, 1927–1948 Horka, 1948– Hôrka
Kišovce: 1786 Kiszócz, 1808 Kisócz, Kischensdorf, Kyssowce, 1863 Kissoc, 1873–1882 Kisóc, 1888–1898 Kissóc
Miklušovce: 1808 Miklósfalva, Nickelsdorf, Miklussowce, Mikulássowce, 1863–1898 Miklósfalu
Prímovce: 1773 Primocz, Primotz, 1786 Primócz, 1808 Primócz, Primsdorf, Přímowce, 1863 Primoc, 1873–1888 Primóc, 1892–1898 Primfalu
Svätý Ondrej: 1808 Szent-András, Sankt-Andrä, Swatý Ondrej, 1863–1898 Szentandrás

---

1200 Lednické Rovne PU/TC trenč. 1926 pričl. o. Prečínska Lehota; 1976 pričl. o. Horenická Hôrka (1955 zlúč. o. Horenice a Hôrka; 1960 pričl. o. Medné).
1773 Rovne-Lednicz, Rowne Lednice, 1786 Rowne-Lednitz, Led[n]icz-Rowne, 1808 Lednicz-Rovné, Lednické Rowné, 1863–1888 Rovnye, 1892–1902 Lednicrovnye, 1907–1913 Lednicróna, 1920 Lednica Rovné, Lednické Rovné, 1927– Lednické Rovne
Prečínska Lehota: 1773 Precsin-Lehota, Prečin Lehota, 1786 Precschin-Lehota, 1808 Precsén-Lehota, Přečínská Lhota, 1863–1882 Precsénlehota, 1888–1902 Precsinlehota, 1907–1913 Perecsényszabadi, 1920 Prečín Lehôta [(1926 Prečínska Lehota]
Horenická Hôrka: 1955–1976 Horenická Hôrka
Horenice: 1773 Horenicz, Horenicze, 1786 Horenicz, 1808 Horenicz, Horenice, 1863–1902 Horenic, 1907–1913 Magasi, 1920–1955 Horenice
Hôrka: 1808 Nemes-Hórka, Zemanská Horka, [Zemanská] Hurka, [Zemanská] Huorka, 1863, 1892–1895 Horka, 1873–1882, 1898–1902 Huorka, 1888 Huorki, 1907–1913 Kiserdő, 1920–1955 Hôrka
Medné: 1773, 1786, 1873–1888, 1898–1913 Medne, 1808 Medne, Medné, 1863, 1892–1895, 1920–1960 Medné

---

2503 Tvrdošín TS/ZI orav. 1968 pričl. o. Medvedzie; 1974 pričl. o. Krásna Hôrka.
1773 Tordossin, Twrdossin, 1786 Turdoschin, 1808 Tverdossin, Turdossín, 1863 Thurdossin, 1873–1913 Turdossin, 1920– Tvrdošín
Medvedzie: 1773 Medvedze, Medwedze, 1786 Medwecze, 1808 Medvedcze, Medwedzie, 1863–1873 Medvedce, 1877–1913 Medvedze, 1920 Medvedze, Medvedzie, 1927–1968 Medvedzie
Krásna Hôrka: 1773 Krasznahorka, Krasna Horka, 1786, 1863–1913 Krasznahorka, 1808 Krásznahorka, Krásná Horka, 1920 Krásná Hôrka, 1927–1973 Krásna Hôrka

Priezvisko HÔRKA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 37×, celkový počet lokalít: 19, v lokalitách:
TRENČÍN, okr. TRENČÍN – 8×;
ZEMIANSKE MITICE (obec TRENČIANSKE MITICE), okr. TRENČÍN – 5×;
ROŽŇOVÁ NEPORADZA (obec NEPORADZA), okr. TRENČÍN – 3×;
BÁNOVCE NAD BEBRAVOU, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 BÁNOVCE NAD BEBRAVOU) – 2×;
PRIEKOPA (obec MARTIN), okr. MARTIN – 2×;
RUŽOMBEROK, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 2×;
SOBLAHOV, okr. TRENČÍN – 2×;
ZLATOVCE (obec TRENČÍN), okr. TRENČÍN – 2×;
DUBNICA NAD VÁHOM, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 ILAVA) – 1×;
LIPTOVSKÁ TEPLÁ, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 1×;
MILOCHOV (obec POVAŽSKÁ BYSTRICA), okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA – 1×;
PRUSY, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 BÁNOVCE NAD BEBRAVOU) – 1×;
ROŽŇOVÉ MITICE (obec TRENČIANSKE MITICE), okr. TRENČÍN – 1×;
SEDLIČNÁ (obec TRENČIANSKE STANKOVCE), okr. TRENČÍN – 1×;
TRENČIANSKA TEPLÁ, okr. TRENČÍN – 1×;
TRENČIANSKE TEPLICE, okr. TRENČÍN – 1×;
VEĽKÉ BIEROVCE, okr. TRENČÍN – 1×;
VRÚTKY, okr. MARTIN – 1×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

---

V obci GEMERSKÁ HÔRKA (okr. ROŽŇAVA) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: CSUPORIOVÁ 41×; CSUPORI 29×; LALIKOVÁ 25×; LALIK 21×; TÓTHOVÁ 18×; SZÉKELY 17×; SZABARIOVÁ 16×; LAVENOVÁ 15×; RUSZNYÁK 14×; SZABARI 14×; BALÁZS 14×; VAJDOVÁ 13×; TÓTH 13×; KISSOVÁ 13×; SAMKOVÁ 13×; NAGY 13×; NAGYOVÁ 11×; BASTYÚR 11×; SZÉKELYOVÁ 11×; LAVEN 11×; SZAMKOVÁ 11×; BALÁZSOVÁ 11×; VAJDA 10×; KISELOVÁ 10×; MOGYORÓDI 10×; MOGYORÓDIOVÁ 9×; DUSZA 9×; BARNA 9×; SZAMKO 9×; BALOGOVÁ 9×; DUSZOVÁ 9×; KISS 9×; KISEL 9×; ÖTVÖS 8×; SZABÓ DÓZSA 8×; PÁSZTOROVÁ 8×; KEREPEŠI 8×; KOVÁCSOVÁ 8×; KEREPESIOVÁ 7×; KEREPESI 7×; BARNOVÁ 7×; KOVÁCS 7×; FODOR 7×; FARKAŠ 7×; MILKOVÁ 7×; BASTYÚROVÁ 7×; BODNÁR 6×; LIGÁRTOVÁ 6×; KEREPEŠIOVÁ 6×; MILKO 6×; ŠOFRANKO 6×; ŠOFRANKOVÁ 6×; FERENC 6×; BACSO 5×; HORVÁTH 5×; RUSZNYÁKOVÁ 5×; FODOROVÁ 5×; VARGA 5×; KRAJLÍKOVÁ 5×; LIGÁRT 5×; AMBRUZSOVÁ 5×; BERECOVÁ 5×; BACSOVÁ 5×; PULENOVÁ 5×; FARKAŠOVÁ 5×; JAKUBECZ 5×; SAMKO 5×; KARDOS 5×; PÁSZTOR 5×; KRAJLIK 5×; VARGOVÁ 5×; KARDOŠ 5×; STUBNEROVÁ 4×; BALOG 4×; JANKOVÁ 4×; HAJÁKOVÁ 4×; MAKÓ 4×; LIPTÁK 4×; GÜRTLOVÁ 4×; CZAKÓ 4×; JUHÁSZ 4×; BERKYOVÁ 4×; BODNÁROVÁ 4×; ÖTVÖSOVÁ 4×; VINCE 4×; FÜRJEŠOVÁ 4×; MIHALKO 4×; PULEN 4×; HLAVCSEKOVÁ 4×; DRENKO 4×; JÁNOŠDEÁKOVÁ 4×; MAKAI 4×; KARALA 4×; BERECZOVÁ 4×; KÖKENYOVÁ 4×; ŠEREŠ 4×; ŠPÁNIKOVÁ 4×; KRAJLIKOVÁ 4×; VINCEOVÁ 4×; LIPTÁKOVÁ 4×; VEVERICA 4×; RONYECZ 4×; AMBRÚŽ 4×; BALÁŽ 4×; AMBRUZS 4×; LENKEIOVÁ 4×; BERKY 4×; HUNYÁKOVÁ 4×; MOLNÁR 4×; HALKOVIČOVÁ 3×; CSONTOS 3×; GUBALA 3×; BAKÓ 3×; TOMIOVÁ 3×; BERCZELIOVÁ 3×; ÉZSÖL 3×; REPKOVÁ 3×; FÁBIANOVÁ 3×; GÁLOVÁ 3×; MAGYAR 3×; MAKÓOVÁ 3×; AMBRÚŽOVÁ 3×; REPKA 3×; KÓŇOVÁ 3×; SIPOS 3×; MOLNÁROVÁ 3×; BALOGH 3×; MAKAIOVÁ 3×, ...

---

V obci HÔRKA NAD VÁHOM (okr. TRENČÍN) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: GONDÁR 18×; GONDÁROVÁ 16×; KALIŠ 15×; KALIŠOVÁ 15×; JEDLIČKOVÁ 13×; KOPÚNOVÁ 13×; KOPÚN 12×; ŠVEC 11×; JEDLIČKA 9×; KOVÁČOVÁ 9×; KOVÁČ 9×; ONDREIČKA 8×; ONDRÁŠIKOVÁ 8×; ŠVECOVÁ 7×; SEVALD 7×; STEINECKER 7×; HLAVÁČ 6×; PRISTACHOVÁ 6×; BREZULOVÁ 6×; ONDREIČKOVÁ 6×; ONDRÁŠIK 6×; GRÓF 5×; TREBATICKÝ 5×; SEDLÁK 5×; KUCEJOVÁ 5×; BOŽIK 5×; SEVALDOVÁ 5×; PEVALOVÁ 5×; MARIANKOVÁ 5×; SEDLÁKOVÁ 5×; GODÁL 5×; GODÁLOVÁ 5×; HRNČÁR 5×; NEDBAL 5×; PRIKRYL 5×; MARIANEK 4×; MORAVČÍK 4×; PILLER 4×; TANGELMAJER 4×; ŠTEFKOVÁ 4×; KRAJČIOVÁ 4×; ŠTEINECKER 4×; ROŠKOVÁ 4×; HRNČÁROVÁ 4×; STAROVIČOVÁ 4×; HRIADELOVÁ 4×; NÉMETHY 4×; ROŠKO 4×; MORAVČÍKOVÁ 4×; HRIADEL 4×; FLORIŠOVÁ 4×; TORÁČ 4×; DAŇOVÁ 3×; KUBIŠOVÁ 3×; TANGELMAJEROVÁ 3×; ŠTEINECKEROVÁ 3×; TREBATICKÁ 3×; KUCEJ 3×; UHLÍK 3×; PASTÍRIKOVÁ 3×; BAZALOVÁ 3×; PILLEROVÁ 3×; DUJKA 3×; ČIČMANSKÝ 3×; STEINECKEROVÁ 3×; PRIKRYLOVÁ 3×; HLAVÁČOVÁ 3×; ŠKÚCIOVÁ 3×; GAJDOŠÍKOVÁ 3×; ROJKOVÁ 3×; NEDBALOVÁ 3×; PRISTACH 3×; CHLEBANOVÁ 3×; GONO 3×; ŠUTOVSKÝ 3×; ŠIMKOVÁ 3×; KUBIŠ 3×; TOMÁNEK 3×; KAJANOVÁ 3×; PEVALA 3×; NEMEC 3×; NEMCOVÁ 3×; ŠEVCECH 3×; PASTIERIK 3×; GÁBOVÁ 3×; GRÓFOVÁ 3×; KOLÁR 3×; UHRIN 3×; BOŽIKOVÁ 3×; DUJKOVÁ 3×; KRAVÁRIKOVÁ 3×; ŠUPKOVÁ 3×; BREZULA 3×; ŠEDIVÁ 3×; ŠTĚRBOVÁ 3×; FLORIŠ 3×; KOTLEBOVÁ 3×; MACHARA 3×; UHRINOVÁ 3×; KAJAN 3×; HORNÁČEK 2×; ADAMKO 2×; DUTKA 2×; MIKO 2×; MIKOVÁ 2×; PITOŇÁK 2×; GULÁN 2×; KURUCZ 2×; ONDREJIČKA 2×; SLÁDKOVÁ 2×; GONOVÁ 2×; KOTLEBA 2×; ZEMKOVÁ 2×; ČIČMANSKÁ 2×; TATARKOVÁ 2×; VITÁLIŠ 2×; BEŇA 2×; GÁBOROVÁ 2×; KOLNÍK 2×; BAČA 2×; ZBUDILOVÁ 2×; TOMÁNKOVÁ 2×; DRNZÍK 2×; ZEMKO 2×; HRUDKA 2×; BAJZÍK 2×; GAJDOŠÍK 2×; LEDNICKÁ 2×, ...

---

V obci HÔRKA (okr. POPRAD) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: MELIORIS 18×; SPIŠÁK 18×; SPIŠÁKOVÁ 18×; PITOŇÁKOVÁ 16×; MIŠKOVSKÁ 14×; BARAN 13×; BARANOVÁ 13×; HARENDARČÍKOVÁ 13×; PITOŇÁK 12×; ŠABLA 12×; KNUROVSKÝ 12×; MIŠKOVSKÝ 12×; MELIORISOVÁ 12×; CHOVANCOVÁ 12×; LIPTÁKOVÁ 11×; CIMERMANOVÁ 10×; CHOROVSKÝ 10×; CHOVANEC 10×; ŽOLDÁK 9×; PECHOVÁ 9×; ŠABLOVÁ 9×; PACIGA 9×; KOVÁČ 9×; LIPTÁK 9×; KOVÁČOVÁ 9×; CIMERMAN 9×; MALEC 9×; KORENKOVÁ 9×; TARBAJ 8×; BORKOVSKÝ 8×; BORKOVSKÁ 8×; PAVLÍK 8×; KUBAĽA 8×; PACIGOVÁ 8×; CHOROVSKÁ 8×; KORENKO 8×; PAVLÍKOVÁ 8×; KNUROVSKÁ 8×; HARENDARČÍK 8×; NOVOBILSKÝ 8×; ŠTEFKOVÁ 7×; PECHA 7×; JANAČEK 7×; TARBAJOVÁ 7×; CHRIPKOVÁ 7×; DANILOVÁ 7×; IGNAČÁKOVÁ 6×; VLČÁKOVÁ 6×; LIŠKOVÁ 6×; KUBAĽOVÁ 6×; TOPORCER 6×; FAJČÁKOVÁ 6×; KRAJŇÁKOVÁ 6×; POKRIVKA 6×; SLAMENÝ 6×; MAJCHEROVÁ 6×; GORECKÝ 6×; GORECKÁ 6×; DRENČENYOVÁ 6×; ZACHAR 6×; ŠULIK 5×; ŠUGAREKOVÁ 5×; FAJČÁK 5×; DANILO 5×; BISKUPOVÁ 5×; IGNAČÁK 5×; ŽOLDÁKOVÁ 5×; KUCHTOVÁ 5×; TOMÁŠ 5×; BRACHŇAKOVÁ 5×; JANAČKOVÁ 5×; KUBALOŠ 5×; PAVLIŠČÁKOVÁ 5×; DRENČENY 5×; GREŠ 5×; LIŠKA 5×; NOVOBILSKÁ 5×; VANEČKOVÁ 4×; ŠABĽOVÁ 4×; ŠTEFKO 4×; KOŠ 4×; GREŠOVÁ 4×; KRAJŇAK 4×; RÁKOCIOVÁ 4×; HOSA 4×; ĎANOVSKÝ 4×; BOŠKA 4×; MANÍKOVÁ 4×; KOZÁROVÁ 4×; HALCIN 4×; PIROŽEK 4×; SMIK 4×; PAVLIČKOVÁ 4×; GAJDOŠ 4×; KUBALOŠOVÁ 4×; HUSANICA 4×; GAJDOŠOVÁ 4×; POKRIVKOVÁ 4×; MALCOVÁ 4×; SLAMENÁ 4×; JAVORSKÝ 4×; VRBIAROVÁ 4×; VARHOĽOVÁ 4×; KUBALA 4×; PIROŽEKOVÁ 4×; SMIKOVÁ 4×; ŽELONKOVÁ 4×; GROMOVSKÁ 4×; HALCINOVÁ 4×; KAČMARČÍK 4×; ŠULIKOVÁ 4×; BUDZÁKOVÁ 4×; VANEČKO 4×; TATKOVSKÝ 4×; PLAŠTIAK 3×; TOPORCEROVÁ 3×; GURECKÁ 3×; REMENÁR 3×; VRBJAR 3×; SPIŠSKÁ 3×; TOMÁŠOVÁ 3×; SPIŠSKÝ 3×; IRRGANGOVÁ 3×; REPASKÝ 3×; HORVÁTOVÁ 3×; ĎANOVSKÁ 3×; ANTAŠOVÁ 3×; VRBJAROVÁ 3×, ...

Urbanonymum HÔRKA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 6):
HORENICKÁ HÔRKA (LEDNICKÉ ROVNE); MARGECANY; PARTIZÁNSKE; ŠTIAVNIK; VEĽKÉ BIELICE (PARTIZÁNSKE); VYŠNÝ KUBÍN

---

Urbanonymum OSADA HÔRKA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
PRIEVIDZA I STARÉ MESTO (PRIEVIDZA)

---

Urbanonymum WILEC HÔRKA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
PREŠOV

hôrka: ^{→speex →vorbis}

dostal Krásnu Hôrku dedične ≈ obdržel Krásnou Hôrku dědičně
Grefty, potom cez Hôrku ≈ Grefty, potom přes Hůrku
Hôrka – príklad paláca položeného ≈ Hôrka – příklad paláce položeného
Krásna Hôrka – celkový pohľad ≈ Krásna Hôrka – celkový pohled
Krásna Hôrka – letecký pohľad ≈ Krásna Hôrka – letecký pohled
Krásna Hôrka – príklad paláca ≈ Krásna Hôrka – příklad paláce
Krásnu Hôrku obsadili cisárski ≈ obsadili Krásnou Hôrku císařští
potom cez Hôrku a ≈ potom přes Hůrku a
...