Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj scs sss ssj ssn

háklivý príd. hovor. chúlostivý (význ. 1 3): h. človek, byť h. na žalúdok; je h-á na hrubé reči; h-á situácia;

háklivo prísl.;

háklivosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
háklivý; háklivo prísl.; háklivosť ‑i ž.

háklivý -vá -vé 2. st. -vejší príd.


*ožehavýspráv. pálčivý, chúlostivý, háklivý

háklivý -vá -vé 2. st. -vejší príd. ⟨nem.⟩ 1. (i na čo) ▶ vyznačujúci sa malou odolnosťou proti vonkajším vplyvom, chorobám a pod.; vyžadujúci zvýšenú starostlivosť a ochranu; syn. chúlostivý, citlivý: háklivé dieťa; háklivá pleť, pokožka; rastliny háklivé na chlad, na mráz; mať h. žalúdok; byť h. na prach; svetlé koberce sú háklivejšie; Parketári, stolári a sklenári sú ľudia veľmi hákliví, trpia prievanom. [A. Bednár]; Jeho telo je háklivé na všeličo. [P. Jaroš]
2. (i na čo) ▶ psychicky príliš vnímavý, precitlivene, úzkostlivo reagujúci; syn. chúlostivý, precitlivený: h. pacient; byť h. na kritiku, na svoju povesť; je háklivá na hrubé reči; dotknúť sa niekoho na najháklivejšom mieste na najzraniteľnejšom; keď ide o deti, je veľmi háklivá; ženy sú háklivé na svoj vek; spotrebitelia sú veľmi hákliví na reklamu spojenú s nahotou
3. ▶ privádzajúci do pomykova, vzbudzujúci trápne, nepríjemné pocity; syn. chúlostivý, delikátny: háklivá téma; h. problém; ocitnúť sa v háklivej situácii; snažila sa vyhnúť háklivejším otázkam; Matka si však vzala slovo a sama vyslovila háklivé informácie. [I. Habaj]; Nie sú pre ňu tabu ani takzvané háklivé slová. [LT 1998]
4. hovor. ▶ vyžadujúci náročnosť, veľkú schopnosť, zručnosť; syn. náročný, ťažký: v skladbe sa vyskytuje háklivé rytmické miesto


ožeh -ha pl. N -hy m. etnogr. ▶ dlhšia rovná palica používaná ako nástroj na rozhrabávanie pahreby v peci: rozprávková ježibaba s ožehom a metlou v rukách
parem. bojí sa pes ožeha mať strach po vykonaní niečoho zlého *ožehavý -vá -vé príd. 1. správ.pálčivý: ekológia je ože­havá téma správ. ekológia je pálčivá téma
2. správ.chúlostivý, háklivý: ožehavá záležitosť správ. chúlostivá záležitosť; je to dosť ožehavá téma pre dospievajúcich správ. je to dosť háklivá, chúlostivá téma pre dospievajúcich

háklivý príd. ‹n› hovor. chúlostivý

1. málo odolný; precitlivený: na také narážky je h-á; je h. na žalúdok

2. privádzajúci do pomykova, pálčivý, delikátny: to je h-á vec, situácia;

háklivo prísl.;

háklivosť -i ž.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

citlivý 1. schopný vnímať (i jemné) vonkajšie podnety a reagovať na ne • vnímavý: citlivé, vnímavé zmysly; citlivý, vnímavý čitateľ; je citlivý, vnímavý na chladkniž.: senzibilnýsenzitívny: senzibilné, senzitívne orgány, bunky, nervyjemný (rozoznávajúci podrobnosti; obyč. o zmysloch): jemný sluch, hmatčujný (o citlivom sluchu, ušiach) • bolestivýboľavý (citlivý na bolesť): rana je ešte citlivá, bolestivá, boľavádráždivýprecitlivený (ktorý sa ľahko podráždi) • podráždenýrozdráždený (ktorý reaguje na momentálne podráždenie): podráždené, rozdráždené oči; rozdráždená pokožkapricitlivý (príliš citlivý)

p. aj bystrý 2

2. ktorý má vyvinutú citlivosť, ktorý má cit; podliehajúci citom, dojmom (o človeku); svedčiaci o dostatku citu, jemnocitu (op. necitlivý) • vnímavý: citlivý, vnímavý človekkniž.: senzitívnysenzibilný: senzitívny, senzibilný typexpr. čujnýcitný (op. bezcitný): čujné, citné srdcekniž. cituplnýcitový: cituplná, citová bytosťemocionálny (riadiaci sa citmi; o človeku) • jemnýjemnocitnýtaktnýopatrnýohľaduplnýkniž. subtílny (ktorý vie jemne vnímať, rozlišovať a tomu primerane reagovať; op. hrubý): je jemná, jemnocitná; taktný spôsob; opatrný, ohľaduplný, subtílny prístupzraniteľnýzried. raniteľný (citovo): (z)raniteľná duša dieťaťachúlostivýháklivýprecitlivenýkniž. útlocitnýpricitlivý (príliš citlivý): je chúlostivá, háklivá, precitlivená na dvojzmyselné narážky; precitlivená, útlocitná dievčina

3. p. nepríjemný, chúlostivý 2


háklivý p. chúlostivý 1–3


chúlostivý 1. vyznačujúci sa malou odolnosťou, vyžadujúci si zvýšenú starostlivosť, ochranu • hovor. háklivý: chúlostivé, háklivé dieťa; chúlostivá, háklivá odroda viničamálo odolnýneodolný (op. odolný): málo odolný, neodolný voči zime, mrazucitlivýprecitlivenýslabý: byť citlivý, precitlivený, slabý na žalúdok; precitlivená pokožkakrehkýexpr. cintľavý: krehká, cintľavá rastlina (pren. i o človeku) • kniž. zmäkčilýexpr. pricintľavý (príliš chúlostivý)

2. príliš citlivý (o človeku) • hovor. háklivýprecitlivený: je chúlostivá, háklivá, precitlivená na hrubé rečinedotklivý (ktorý sa ľahko urazí, ktorý precitlivene reaguje): nedotklivý človekcitlivýzraniteľný (s veľmi jemnou citlivosťou): citlivá, zraniteľná duša

p. aj precitlivený

3. privádzajúci do pomykova • hovor. háklivýcitlivýdelikátny: otvorene hovoriť o chúlostivej, háklivej, citlivej, delikátnej témediskrétny: rozširovať o druhých diskrétne vecinepríjemnýtrápnykniž. prekérnyexpr. ošemetný: nepríjemná, trápna, prekérna, ošemetná situácia


krehký 1. ktorý sa ľahko láme, rozbíja; ktorý je málo odolný voči fyzickej sile; málo pevný • nepevný (op. pevný) • rozbitný (op. nerozbitný): krehký, nepevný materiál; krehké, rozbitné sklolámavýodb. fragilný: lámavé nechty, fragilné kostidrobivý (ktorý sa drobí): drobivé pečivojemný: súprava z jemného porcelánuchrumkavýchrupkavý (o pečive): chrumkavý, chrupkavý koláčexpr.: krehučkýkrehunkýkrehulinký

2. ktorý je telesne slabý (o človeku) • neodolnýchúlostivýháklivý: krehký, neodolný, chúlostivý, háklivý organizmusslabý (op. silný): slabý starecexpr. cintľavý: cintľavé dieťaexpr.: krehučkýkrehunkýkrehulinký (úplne, veľmi krehký)

3. vyznačujúci sa jemnosťou • jemný: krehká, jemná práca; krehký, jemný kvietokútlykniž. subtílnyéterický: útla, subtílna tvár; subtílny šperk; éterická bytosťpren. expr. skleníkový: krehká, skleníková kráskacitlivýútlocitnýjemnocitný: citlivá, útlocitná, jemnocitná dušazraniteľnýzried. raniteľnýexpr.: krehučkýkrehunkýkrehulinký


nedotklivý podráždene reagujúci na všetko, čo sa negatívne dotýka jeho osoby; svedčiaci o tom • urážlivýprecitlivený: nebuď taký nedotklivý, precitlivený; má nedotklivú, urážlivú povahuvzťahovačnýhovor. háklivý: radšej mu nič nehovor, je na seba príliš háklivýexpr. citlivkársky: citlivkárske reakciemenej časté netýkavý


nepríjemný ktorý vyvoláva nechuť, odpor, nesympatie al. iný záporný pocit (op. príjemný) • nemilý: nepríjemný, nemilý spoločník; je to nepríjemná, nemilá vecnesympatickýzastar. obťažný (Hurban); (o človeku) • odpornýprotivnýpríkry: odporný, protivný, nesympatický človek; odporná, príkra chuť; mal protivnú náladuneznesiteľný (veľmi, na nevydržanie nepríjemný): neznesiteľný kolega, neznesiteľné pomeryobávaný (neveštiaci nič príjemné, vyvolávajúci obavu): čakal ho obávaný súpertrápny (spôsobujúci rozpaky): trápne otázky; je mi to trápnedelikátnyháklivýchúlostivýcitlivýexpr. ošemetný (privádzajúci do pomykova): dostať sa do háklivej, chúlostivej, ošemetnej situácie; je to delikátna, chúlostivá, citlivá záležitosťnepohodlnýneželanýnevítaný (vyvolávajúci nevôľu; op. vítaný): neželaný, nevítaný vývin udalostí; stal sa mu nepohodlnou príťažounevďačný: podujal sa vykonať túto nevďačnú robotunedobrýnepriaznivýexpr. škaredýhovor. šeredný (op. dobrý): urobil na nás nedobrý, nepriaznivý dojem; mám z toho škaredý, šeredný pocitodpudzujúcinevábnyodpudivýošklivýmrzkýexpr.: hnusnýpaskudnýpotvorský (vzbudzujúci odpor): odpudzujúci, odpudivý smrad; ošklivá, mrzká záležitosť; hnusná robotanevľúdnyneprívetivý (op. vľúdny, prívetivý): nevľúdne, neprívetivé počasie; neprívetivé privítanienechutný (vzbudzujúci nechuť): nechutné správaniemrzutýexpr.: sprostýhlúpyexpr. zastar.: oštarnýobidný (vyvolávajúci mrzutosť): to, čo sa mi stalo, je mrzuté; ocitnúť sa v sprostom, hlúpom, oštarnom postavenízlýzápornýkniž. odiózny (op. kladný): je to pre neho zlá, záporná, odiózna skúsenosťtiesnivýomínavýtienistýtônistýzastar. tienny (op. svetlý): tiesnivý sen; tienisté, tônisté, tienne stránky životaexpr. všelijaký (nie dobrý): prežil v živote všelijaké chvíleexpr.: pálčivýboľavýbolestnýbolestivý (vyvolávajúci veľké nepríjemnosti): pálčivý, boľavý, bolestný problémexpr. horúci: prežiť horúce minútyzried. mrkotný (F. Hečko)


ožehavý správ. chúlostivý, háklivý


precitlivený ktorý sa veľmi ľahko rozcíti, citovo rozruší; ktorý je priveľmi citlivý; svedčiaci o tom • háklivýchúlostivý (citovo): je precitlivená, háklivá, chúlostivá na hrubé správaniekniž. útlocitný: útlocitná povahaexpr.: citlivkárskycitlivuškársky: zranená citlivkárska, citlivuškárska dievčenská dušaexpr.: uplakanýufňukanýusmoklenýusmrkaný (ktorý sa ľahko rozcíti a rozplače) • expr. bolestínsky (majúci sklon k sebaľútosti, nariekaniu, trpiteľstvu): byť uplakaný, ufňukanýsentimentálny (ktorý sa vie rozcítiť, obyč. pod vplyvom spomienok, asociácií a pod.): Nebuď sentimentálny!expr. mäkkýkniž. zmäkčilý

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

háklivý príd. veľmi (v nejakom ohľade) citlivý, chúlostivý: h. problém, h-á otázka, h-á situácia, h-é položenie; byť h. na zimu, na žalúdok; rastliny h-é na nedostatok tepla; mať h-ú pokožku; h. človek ktorý sa napr. ľahko urazí ap.;

háklivo prísl.;

háklivosť, -ti ž.

háklivý príd.
1. strsl, zsl málo odolný proti ochoreniu, chúlostivý: Rana, to je hákľivá vec, na to treba dochtora (Pucov DK); Jaj, šak si ľen hákľiví, zaraz ochorieš (Prievidza); On bou̯ voždi veľmi hákľiví na želúdok (Ležiachov MAR); Nebohí otiédz bívali náramne hákliví na kríže (Trenč. Závada TRČ); Ja sem velice háklivá, hnet nastidnem (Stráže n. Myj. SEN)
2. top vyžadujúci si citlivý prístup, nepríjemný (problém), delikátny: To je háklivá vec, dajťe jéj račéj pokoj (Bánovce n. Bebr.)
3. gem, vsl málo trvácny, podliehajúci znehodnoteniu: To su háklivä šäti (Rybník REV); Toten štof barz hakľivi, bars śe kurči (V. Slivník SAB)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu