hájnik -a mn. -ci m. pracovník konajúci v lesnom a poľnom hosp. ochrannú službu;
hájnička -y -čiek ž.
1. k hájnik
2. hovor. hájnikova žena;
hájnický príd.;
hájnictvo -a s. zamestnanie hájnika
hájnik -ka pl. N -ici G -kov m. ▶ (prv) osoba poverená strážením lesov, lúk, polí, pasienkov a viníc (dnes člen rybárskej, poľovníckej, lesnej stráže): obecný, lesný, poľný, urbársky h.; prijať nového poľovníckeho hájnika; - Čo sú oni? - Hájnici, strážia mestské vinice. [L. Ballek]; Otec sa zjednal k jablonskému pánovi za hájnika. [M. Zelinka]; prechýlené ↗ hájnička
hájnik, -a, mn. č. -ci m. človek poverený hájením poľa al. lesa: obecný h., poľný, lesný, urbársky h.;
hájnička, -y, -čiek ž. hovor. hájnikova žena;
hájnický príd.: h-á škola; h. domec;
hájnictvo, -a str. zamestnanie hájnika
(jeden) hájnik; (bez) hájnika; (k) hájnikovi; (vidím) hájnika; (ó) hájnik!; (o) hájnikovi; (s) hájnikom;
(traja) hájnici; (bez) hájnikov; (k) hájnikom; (vidím) hájnikov; (ó) hájnici!; (o) hájnikoch; (s) hájnikmi;