hájnik -ka pl. N -ici G -kov m. ▶ (prv) osoba poverená strážením lesov, lúk, polí, pasienkov a viníc (dnes člen rybárskej, poľovníckej, lesnej stráže): obecný, lesný, poľný, urbársky h.; prijať nového poľovníckeho hájnika; - Čo sú oni? - Hájnici, strážia mestské vinice. [L. Ballek]; Otec sa zjednal k jablonskému pánovi za hájnika. [M. Zelinka];
prechýlené ↗ hájnička