Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

hájiť -i -a nedok.

1. zaisťovať bezpečnosť, istotu, nedotknuteľnosť, brániť, chrániť: h. vlasť pred nepriateľom, h. svoj život; poľov. h-enie zveri (zákonná) ochrana zveri pred lovom

2. obhajovať, zastávať: h. pravdu, svoje záujmy; h. sa pred súdom (proti obvineniu); publ. h. národné farby reprezentovať vlasť v športe

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hájiť ‑i ‑a nedok.

hájiť -ji -ja háj! -jil -jac -jaci -jený -jenie nedok. 1. (čo) ▶ silou al. iným spôsobom zaisťovať nedotknuteľnosť, bezpečnosť, istotu niečoho; syn. chrániť, brániť: h. územie, štátne hranice; h. svoje osobné vlastníctvo; h. záujmy rodiny; h. svoju česť; zoskupenie hájace záujmy obcí; hájenie ľudských práv; Vytrvalo hájil špecifickosť umeleckého, kultúrneho fenoménu. [LT 1998]
2. (koho, čo (pred kým, pred čím; proti komu, proti čomu)) ▶ uvádzať dostačujúce argumenty, argumentovať proti možným námietkam; syn. obhajovať, obraňovať, brániť: h. svoje zásady, svoj názor; h. novú teóriu; h. princíp pravdy a spravodlivosti; h. právo proti krivde; h. obžalovaného pred súdom; h. kamaráta pred spolužiakmi; tvrdošijne háji svoj spôsob života proti kritikom; Slabosť k vínu hájil takouto pokornou vetou: - Trocha si vypijem, aby sa mi zahojila hlava. [L. Ballek]
3. poľov. (čo) ▶ (zákonne) ochraňovať zver pred lovom: obdobie hájenia zveri
4. (čo) ▶ ako hájnik chrániť niečo pred vstupom cudzích, pred odcudzením a pod.; syn. strážiť: h. vinicu, sad, pole; Vendela necitlivo vytrhli z koreňov a preložili hájiť iné hory. [Pd 1994]
fraz. publ. hájiť farby niekoho, niečoho reprezentovať niekoho, niečo
dok. k 1, 4uhájiť


hájiť sa -ji sa -ja sa háj sa! -jil sa -jac sa -jaci sa -jenie sa nedok. (čím; proti čomu; ø) ▶ uvádzať argumenty na obranu samého seba; syn. obhajovať sa: obvinený má právo h. sa; háji sa tvrdením, že o ničom nevedel; pred súdom sa hájil sám; hájili sa proti obvineniu z podvodu; Môžem sa ja hájiť? [A. Bednár]parem. pravda sa sama háji

brániť sa stavať sa na odpor (zbraňou, silou al. inými prostriedkami) a tak chrániť svoju bezpečnosť, postavenie a pod. • hájiť saobraňovať sa: bránil sa, obraňoval sa, hájil sa protiúdermiobhajovať sa: obhajovať sa pred súdomchrániť savystríhať savyhýbať sa (dávať si pozor pred niečím): chráni sa pred nákazou, vystríha sa, vyhýba sa nákazevzpierať saodporovaťklásť odporvzdorovať: odvážne odporovať, vzdorovať presilezdráhať sazried. obhŕňať sa (váhavo sa brániť): zdráha sa zúčastniť na akciioponovaťprotirečiťprotestovať (brániť sa rečou, slovom): oponuje, protestuje proti nespravodlivému rozhodnutiu


brániť 1. stavať sa na obranu niečoho (najmä zbraňami, silou) • obraňovať: brániť, obraňovať vlasť, živothájiťobhajovaťzastávať sa (obyč. argumentmi): háji, bráni svoje stanovisko, presvedčenie; zastáva sa, bráni slabýchchrániťochraňovaťbrať do ochrany (nedovoliť nepriaznivo zasahovať): chrániť, brániť prírodu, ochraňovať svoju česť

2. znemožňovať uskutočnenie niečoho • zabraňovaťnedovoľovať: brániť, zabraňovať niekomu v láske; bráni mu, nedovoľuje mu vrátiť sa domovprekážať: prekážať v hre (napr. v hokeji a pod.) • zamedzovaťhatiťzahatávať: zamedzujú, zahatávajú nám prístup, bránia nám v prístupemariť: marí každú iniciatívu, bráni v každej iniciatívehovor. hamovaťbrzdiť (brániť v niečom spomaľovaním): hamuje, brzdí jeho rozlet


hájiť sa p. brániť sa


hájiť 1. chrániť pred vstupom, pred odcudzením a pod. (ako hájnik) • strážiť: háji, stráži vinicu, sadhovor. expr. vartovať: vartuje hroznodohliadaťdozeraťchrániť: dohliada na zver v lese, chráni judržať strážmať stráž: drží stráž nad revírom, má stráž v revírehovor. hájničiť (byť hájnikom)

2. p. brániť 1, stáť1 4


chrániť poskytovať ochranu • ochraňovaťbrať do ochrany: deti treba chrániť, ochraňovať pred úrazomstrážiťbyť na strážidržať stráž (chrániť pred vstupom, odcudzením a pod.): strážiť svoje územiebrániťobraňovať (nedovoliť škodlivo zasahovať): prírodu treba brániť pred vandalminár. verestovať: verestuje rodinuhájiťobhajovať (chrániť argumentmi): háji, obhajuje slabšíchkniž. zried. štítiť (Kukučín)kryť: zákopy kryjú vojakovhovor. dekovať (odvádzať do bezpečia): dekuje deti pred rozhnevaným otcom

p. aj šetriť 3


stáť1 1. byť v istej (zvyčajnej) polohe, zaujímať isté postavenie • byť: budova tu stojí, je od minulého storočia; na stole stáli, boli poháre; stáť, byť na čele hnutia; Kto stojí, kto je v pozadí?nachádzať sanachodiť savyskytovať sajestvovaťexistovať: nachádzajú sa, nachodia sa medzi nami aj odporcovia; vyskytujú sa, jestvujú tu viaceré možnosti

2. (používané v rozkazovacom spôsobe stáť!) nehýbať sa z miesta, zastaviť činnosť • stop!zastaviť!stoj!pozor!: Stáť, stop, pozor, ďalej sa nedá ísť!

3. nebyť v činnosti • nefungovaťnejsť: výroba stojí, nejde; hodiny stoja, nefungujúhovor. expr. štrajkovať: auto štrajkuje

4. byť na strane niekoho, prejavovať sympatie, podporu niekomu, niečomu • podporovať (niekoho) • držať (s niekým) • nadŕžať (niekomu): chlapci stoja pri učiteľovi, podporujú ho, držia s ním, nadŕžajú mu; stáť za spravodlivými požiadavkami, podporovať ichpomáhať (poskytovať pomoc): pomáhať niekomu, stáť pri niekom v ťažkostiachchrániťhájiť: zákon chráni, háji záujmy detí, stojí za ich záujmami

5. neustupovať, nepopúšťať zo svojho stanoviska • trvaťpridŕžať sa: stojím, trvám na svojom návrhu; pridŕžam sa týchto názorovnaliehaťnástojiť (dôrazne žiadať, vymáhať): stojíme, nástojíme na našich požiadavkách; nalieha, aby sa sľúbené dodržalofraz. stáť si v slove

6. p. zaujímať sa 7. p. závisieť 8. p. jestvovať 9. p. pristať 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hájiť, -i, -a nedok.

1. (čo) chrániť, brániť: h. vlasť, majetok, územie, h. svoj život; šport. h. farby (napr. klubu) reprezentovať (napr. klub) v nejakom športe; poľov. čas hájenia zveri v ktorom je zákonom zakázané strieľať zver; hájená zver;

2. (čo) konať službu hájnika, strážiť: h. sad, h. čerešne, vinicu; h. pole, lúku, poľovný revír;

3. (čo, koho) obhajovať, zastávať: h. svoju mienku, svoje právo, svoje zásady, svoje stanovisko, h. pravdu; h. niekoho pred súdom, bežnejšie obhajovať;

dok. obhájiť, k 1, 2 i uhájiť

|| hájiť sa obhajovať sa: h. sa pred súdom; pravda sama sa háji (prísl.); dok. obhájiť sa

Morfologický analyzátor

hájiť nedokonavé sloveso
(ja) hájim VKesa+; (ty) hájiš VKesb+; (on, ona, ono) háji VKesc+; (my) hájime VKepa+; (vy) hájite VKepb+; (oni, ony) hája VKepc+;

(ja som, ty si, on) hájil VLesam+; (ona) hájila VLesaf+; (ono) hájilo VLesan+; (oni, ony) hájili VLepah+;
(ty) háj! VMesb+; (my) hájme! VMepa+; (vy) hájte! VMepb+;
(nejako) hájac VHe+;
hágiť_1 hágiť hágiť_2 hágiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor