hájiť -i -a nedok.
1. zaisťovať bezpečnosť, istotu, nedotknuteľnosť, brániť, chrániť: h. vlasť pred nepriateľom, h. svoj život; poľov. h-enie zveri (zákonná) ochrana zveri pred lovom
2. obhajovať, zastávať: h. pravdu, svoje záujmy; h. sa pred súdom (proti obvineniu); publ. h. národné farby reprezentovať vlasť v športe
hájiť -ji -ja háj -jil -jac -jaci -jený -jenie nedok.
hájiť sa -ji sa -ja sa háj sa! -jil sa -jac sa -jaci sa -jenie sa nedok.
hájiť -ji -ja háj! -jil -jac -jaci -jený -jenie nedok. 1. (čo) ▶ silou al. iným spôsobom zaisťovať nedotknuteľnosť, bezpečnosť, istotu niečoho; syn. chrániť, brániť: h. územie, štátne hranice; h. svoje osobné vlastníctvo; h. záujmy rodiny; h. svoju česť; zoskupenie hájace záujmy obcí; hájenie ľudských práv; Vytrvalo hájil špecifickosť umeleckého, kultúrneho fenoménu. [LT 1998] 2. (koho, čo (pred kým, pred čím; proti komu, proti čomu)) ▶ uvádzať dostačujúce argumenty, argumentovať proti možným námietkam; syn. obhajovať, obraňovať, brániť: h. svoje zásady, svoj názor; h. novú teóriu; h. princíp pravdy a spravodlivosti; h. právo proti krivde; h. obžalovaného pred súdom; h. kamaráta pred spolužiakmi; tvrdošijne háji svoj spôsob života proti kritikom; Slabosť k vínu hájil takouto pokornou vetou: - Trocha si vypijem, aby sa mi zahojila hlava. [L. Ballek] 3. poľov. (čo) ▶ (zákonne) ochraňovať zver pred lovom: obdobie hájenia zveri 4. (čo) ▶ ako hájnik chrániť niečo pred vstupom cudzích, pred odcudzením a pod.; syn. strážiť: h. vinicu, sad, pole; Vendela necitlivo vytrhli z koreňov a preložili hájiť iné hory. [Pd 1994] ◘ fraz. publ. hájiť farby niekoho, niečoho reprezentovať niekoho, niečo ▷ dok. k 1, 4 ↗ uhájiť
hájiť sa -ji sa -ja sa háj sa! -jil sa -jac sa -jaci sa -jenie sa nedok. (čím; proti čomu; ø) ▶ uvádzať argumenty na obranu samého seba; syn. obhajovať sa: obvinený má právo h. sa; háji sa tvrdením, že o ničom nevedel; pred súdom sa hájil sám; hájili sa proti obvineniu z podvodu; Môžem sa ja hájiť? [A. Bednár] ◘ parem. pravda sa sama háji
brániť sa stavať sa na odpor (zbraňou, silou al. inými prostriedkami) a tak chrániť svoju bezpečnosť, postavenie a pod. • hájiť sa • obraňovať sa: bránil sa, obraňoval sa, hájil sa protiúdermi • obhajovať sa: obhajovať sa pred súdom • chrániť sa • vystríhať sa • vyhýbať sa (dávať si pozor pred niečím): chráni sa pred nákazou, vystríha sa, vyhýba sa nákaze • vzpierať sa • odporovať • klásť odpor • vzdorovať: odvážne odporovať, vzdorovať presile • zdráhať sa • zried. obhŕňať sa (váhavo sa brániť): zdráha sa zúčastniť na akcii • oponovať • protirečiť • protestovať (brániť sa rečou, slovom): oponuje, protestuje proti nespravodlivému rozhodnutiu
brániť 1. stavať sa na obranu niečoho (najmä zbraňami, silou) • obraňovať: brániť, obraňovať vlasť, život • hájiť • obhajovať • zastávať sa (obyč. argumentmi): háji, bráni svoje stanovisko, presvedčenie; zastáva sa, bráni slabých • chrániť • ochraňovať • brať do ochrany (nedovoliť nepriaznivo zasahovať): chrániť, brániť prírodu, ochraňovať svoju česť
2. znemožňovať uskutočnenie niečoho • zabraňovať • nedovoľovať: brániť, zabraňovať niekomu v láske; bráni mu, nedovoľuje mu vrátiť sa domov • prekážať: prekážať v hre (napr. v hokeji a pod.) • zamedzovať • hatiť • zahatávať: zamedzujú, zahatávajú nám prístup, bránia nám v prístupe • mariť: marí každú iniciatívu, bráni v každej iniciatíve • hovor. hamovať • brzdiť (brániť v niečom spomaľovaním): hamuje, brzdí jeho rozlet
hájiť sa p. brániť sa
hájiť 1. chrániť pred vstupom, pred odcudzením a pod. (ako hájnik) • strážiť: háji, stráži vinicu, sad • hovor. expr. vartovať: vartuje hrozno • dohliadať • dozerať • chrániť: dohliada na zver v lese, chráni ju • držať stráž • mať stráž: drží stráž nad revírom, má stráž v revíre • hovor. hájničiť (byť hájnikom)
2. p. brániť 1, stáť1 4
chrániť poskytovať ochranu • ochraňovať • brať do ochrany: deti treba chrániť, ochraňovať pred úrazom • strážiť • byť na stráži • držať stráž (chrániť pred vstupom, odcudzením a pod.): strážiť svoje územie • brániť • obraňovať (nedovoliť škodlivo zasahovať): prírodu treba brániť pred vandalmi • nár. verestovať: verestuje rodinu • hájiť • obhajovať (chrániť argumentmi): háji, obhajuje slabších • kniž. zried. štítiť (Kukučín) • kryť: zákopy kryjú vojakov • hovor. dekovať (odvádzať do bezpečia): dekuje deti pred rozhnevaným otcom
p. aj šetriť 3
stáť1 1. byť v istej (zvyčajnej) polohe, zaujímať isté postavenie • byť: budova tu stojí, je od minulého storočia; na stole stáli, boli poháre; stáť, byť na čele hnutia; Kto stojí, kto je v pozadí? • nachádzať sa • nachodiť sa • vyskytovať sa • jestvovať • existovať: nachádzajú sa, nachodia sa medzi nami aj odporcovia; vyskytujú sa, jestvujú tu viaceré možnosti
2. (používané v rozkazovacom spôsobe stáť!) nehýbať sa z miesta, zastaviť činnosť • stop! • zastaviť! • stoj! • pozor!: Stáť, stop, pozor, ďalej sa nedá ísť!
3. nebyť v činnosti • nefungovať • nejsť: výroba stojí, nejde; hodiny stoja, nefungujú • hovor. expr. štrajkovať: auto štrajkuje
4. byť na strane niekoho, prejavovať sympatie, podporu niekomu, niečomu • podporovať (niekoho) • držať (s niekým) • nadŕžať (niekomu): chlapci stoja pri učiteľovi, podporujú ho, držia s ním, nadŕžajú mu; stáť za spravodlivými požiadavkami, podporovať ich • pomáhať (poskytovať pomoc): pomáhať niekomu, stáť pri niekom v ťažkostiach • chrániť • hájiť: zákon chráni, háji záujmy detí, stojí za ich záujmami
5. neustupovať, nepopúšťať zo svojho stanoviska • trvať • pridŕžať sa: stojím, trvám na svojom návrhu; pridŕžam sa týchto názorov • naliehať • nástojiť (dôrazne žiadať, vymáhať): stojíme, nástojíme na našich požiadavkách; nalieha, aby sa sľúbené dodržalo • fraz. stáť si v slove
6. p. zaujímať sa 7. p. závisieť 8. p. jestvovať 9. p. pristať 2
hájiť, -i, -a nedok.
1. (čo) chrániť, brániť: h. vlasť, majetok, územie, h. svoj život; šport. h. farby (napr. klubu) reprezentovať (napr. klub) v nejakom športe; poľov. čas hájenia zveri v ktorom je zákonom zakázané strieľať zver; hájená zver;
2. (čo) konať službu hájnika, strážiť: h. sad, h. čerešne, vinicu; h. pole, lúku, poľovný revír;
3. (čo, koho) obhajovať, zastávať: h. svoju mienku, svoje právo, svoje zásady, svoje stanovisko, h. pravdu; h. niekoho pred súdom, bežnejšie obhajovať;
dok. obhájiť, k 1, 2 i uhájiť
|| hájiť sa obhajovať sa: h. sa pred súdom; pravda sama sa háji (prísl.); dok. obhájiť sa
hájiť nedok. 1. csl brániť, obhajovať: Kto te hájil pri prave? (Kameňany REV); Každí si hájí svoje (Prosné PB); Statkár si hájev svoju stranu (Lapáš NIT); Un ňechce ňičijo, ľem svojo haji (Dl. Lúka BAR) 2. čiast. zsl dávať pozor na niečo, strážiť, ochraňovať (človek, pes): Ón sa už nestarál o hajníkof, čo hajníci - či hájá, lebo nehájá (Dol. Orešany TRN); U nás hájili slovenskí četňíci - šandári na naší straňe a na rakúskej hájili germáňi (Kúty SKA); To psacko veru dobre hájí (Prosné PB); On ví velice dzeci hájit, pošli mi ho ale na mesac (Dubová MOD) 3. trn zachraňovať: Tag ňevedzél nigdo, čo má robit (pri požiari), každí hájil sán seba (Suchá n. Par. TRN)
hájiť sa nedok. modr mať sa na pozore pred niekým, chrániť sa: Aj teho (psa) mu ukradli, veru, mosel sa pastír hájít pre_tima cigáni (Blatné MOD)
hájiť ndk 1. čo dávať pozor na niečo, strážiť: pan hagtman z hagnimy spolu magi chotare, hage hagity (s. l. 1611); pana direktora a hajčou tato bude powinost, aby pilne hagily, kde čuo bude zahagenuo (ZÁBORIE 1714); mestečko wodj ribne pilne hagit bude (M. KAMEŇ 1719); prisaham pole a role od sskody a skazy hagiti (ZVOLEN 1737) 2. byť hájnikom: ya sem tuto hagil mnoho rokow (TRENČÍN 1590) 3. chrániť, brániť niečo ako svoje: wiem, že to gyss predtym hagyl a wladal pan (TRENČÍN 1587); haje, ktere i naši predkove hajili a uživali (UHROVEC 1776 LP) 4. starať sa o niečo, opatrovať: ktoz chcze zwierz hagiti k swemu vzitku (ŽK 1473); abi se pilno hagili gelse pro potrebu zameczku (LIETAVA 1657); w ten čas, kdy se luky na stare sena hagily (V. ČEPČÍN 1721) 5. chrániť, ochraňovať (pred porušením, skazou): (polinka) hagi krew od porusseni a hnilinj (RN 17.-18. st); když sy (panna) hagi pannenstwi (GV 1755); čim bi žiwot swug od hladu hagili (MS 1758) 6. koho, čo zastávať sa niekoho, obhajovať (slovami): newinnost poddaneho sweho hagicze (DOBRAŠOV 1643); milosrdenstwj to lžú hagili (BN 1789) 7. zakazovať, zabraňovať (niečo konať): gest ohawnost s tym prykázanim hágena (CC 1655); hájevať frekv k 1: luky se hagewali (ORLOVÉ 1690) ohradzovali; h. sa 1. brániť sa, obhajovať sa (slovami): tak se hagil patriarcha Josef k ssenkiry faraona krale (SP 1696); jako se i nehajime a nepreme (SOBLAHOV 17. st LP); protože se wssechny slowy Pisma sw. hagegi (Le 1730) 2. čoho, od čoho chrániť sa, varovať sa, vystríhať sa: že se ga chczy od thakowich zlich weczy hagity (JELŠAVA 1567); caveo: warugem se, wystrijhám se, hagim se, chránjm se (KS 1763); hrýchůw se hagiti (UV 1763)