Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

hodiť dok.

1. prudkým pohybom vypustiť a tým spôsobiť let al. pád niečoho; vrhnúť: h. loptu, h. kameň do vody, h. do psa palicu; h. sliepkam dať žrať; h. niečo (od zlosti) o zem; hovor.: h. na seba šaty rýchlo sa obliecť; h. jedlo do seba rýchlo sa najesť; h. žiadosť, príspevok ap. do koša, pren. nevybaviť, odmietnuť

2. rýchle pohnúť časťou tela, myknúť, pohodiť: h. rukou, hlavou; h. plecom i fraz. prejaviť nezáujem; kôň h-l zadkom

spí, akoby ho bol do vody h-l tvrdo; h. po niekom kameňom odsúdiť ho; h. → flintu do žita; h. niekomu niekoho, niečo na → krk; h. (jednu, pár) niekomu (na zadok) udrieť; h. niekoho cez → palubu; h. o(č)kom po niekom letmo sa pozrieť;

nedok. hádzať -dže -džu -uc -uci: h. loptu, piesok; h. halušky dávať cesto po kúskoch do vriacej vody; h. tieň tieniť

akoby → hrach na stenu h-l; h. (myšlienky ap.) na papier písať; h. očami po niekom pozerať (so záľubou); h. niekomu polená pod nohy robiť prekážky; expr.: h. všetko do jedného vreca nerozlišovať; h. niekomu → frčky (do nosa); h. si s niekým → frčky; h. niekomu piesok do očí balamutiť, klamať ho

// hodiť sa1 dok. urobiť prudký pohyb istým smerom, vrhnúť sa: h. sa do vody; h. sa niekomu do náručia, okolo krku i fraz. objať: h. sa na kolená (pred niekým) i fraz. úpenlivo (po)prosiť; prejaviť pokoru

expr.: h. sa do parády vyobliekať sa; h. sa na maródku urobiť sa práceneschopným; ani keď sa o zem h-í nikdy, v nijakom prípade;

nedok. hádzať sa

1. k hodiť sa1

2. prehadzovať sa, zmietať sa: h. sa v spánku

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hádzať ‑dže ‑džu ‑dzal ‑džuc ‑džuci nedok.; hádzať sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

hádzať sa 1. prudkým pohybom tela sa niekde dostávať • vrhať saexpr. plieskať sa: jeden za druhým sa hádžu, vrhajú, plieskajú do vodyexpr. trieskať sa: dieťa sa v zlosti trieska, hádže o zem

2. robiť celým telom prudké pohyby • mykať sametať sazmietať sa: v horúčke sa hádže, myká, zmietaexpr.: trepať satrepotať sašklbať sa: ryba sa trepe, trepoce na suchunatriasať sanadhadzovať sa (v tanci) • prehadzovať sa (na posteli) • zvíjať saskrúcať sa (dávať sa do oblúkovitej polohy; pri fyzickej al. duševnej bolesti): zvíja sa v kŕčoch; skrúca sa od žiaľu

porov. aj knísať sa


hádzať 1. prudkým pohybom spôsobovať pád, let niečoho • vrhať (prudko): hádzať, vrhať kamene do vodyexpr.: kydaťšústaťtrieskaťplieskaťcápaťtrepať: kydá, trepe všetko na kopu; v zlosti šústa, trieska, plieska, cápe taniere o zemexpr. prášiť: práši do sliepok kameňomzahadzovaťodhadzovať (hádzať preč ako zbytočné, nepotrebné): zahadzuje, odhadzuje smeti do košametaťmiesťšľahať (niečo sypké): metie mi piesok, sneh do tvárešúchaťpigať (guľky do jamky) • expr. šibať: šibať očami, šibať blesky

p. aj sádzať 1

2. prudkými pohybmi spôsobovať výkyvy niečoho • mykaťtriasť: kôň hádzal, triasol chvostomtrepaťtrepotaťšklbať: trepať, šklbať rukouotriasaťpotriasaťnatriasaťzmietať: loďou otriasalo, zmietalosocať: v záchvate ho socaloexpr. hegať: električkou hegá


haniť znevažujúco sa o niekom, niečom vyjadrovať, uberať niekomu vážnosť, česť • znevažovať: haniť, znevažovať prácu niekohotupiťurážať: tupila, urážala jej ochotu pomôcťhanobiťzneucťovať (hrubo haniť): hanobiť meno niekoho, zneucťovať presvedčenie niekohozried. paškvilovať (Hurban)utŕhať na cti (niekomu) • kniž. przniťexpr. pľuhaviť: verejne ma pľuhavífraz. hádzať kamením (po niekom) • ohováraťočierňovaťosočovaťhovor. expr.: roznášaťrozvláčaťbridiťhnusiťšpiniťhovor. expr. špintať (úmyselne hovoriť nepravdu o niekom): ohovárajú, očierňujú nás, že sme nepomohli; bridí moju robotu; špiní, špince naňho, kde len môžehovor. škandalizovať (verejne haniť): škandalizovať zasadnutie parlamentunár. hudiťexpr.: šprihaťbrýzgať: šprihá na ich odrodilstvo, haní ich odrodilstvo


chvieť sa 1. pohybovať jemnými trhavými pohybmi • vibrovaťtriasť sazachvievať sa: ruky sa mu chvejú, trasú; oblok, vzduch sa chveje, vibruje, zachvievaexpr.: klepať sadrgľovať sa (o človeku pri pocitoch chladu, vzrušenia a pod.) • fyz.: kmitaťoscilovať: pružné teleso kmitá, oscilujevlniť sahádzať vlny (tvoriť drobné vlny): more, obilie sa vlníblikaťblikotaťmihať samihotať sažmurkaťtrblietať sa (o svetle): hviezdy blikajú, mihocú sa, žmurkajú; v diaľke sa mihoce, trbliece svetloexpr. zried. mrholiť sa (J. Horák)

2. p. báť sa 2, tŕpnuť 1


písať 1. zaznačovať reč písmom • čarbať (neúhľadne písať): písať, čarbať do písanky úlohuexpr.: škrabaťškriabaťčmáraťčmarigať (škaredo, neúhľadne písať): druháčik škr(i)abe ako kocúr; rýchlo čmára odpoveď na listexpr.: čiaraťčiarkať: čiar(k)a si čosi do notesaexpr.: machliťmachuliť (obyč. škaredo, nejasne a pod. písať): čosi machulí na papierexpr. maľovať (pekne písať) • vypisovať (často písať): dievčence mu ustavične vypisujúfraz. expr. hádzať na papier: hádže na papier čísla

2. umelecky tvoriť • skladaťkomponovať: písať, skladať báseň, operu


pozerať (sa) 1. zrakom sledovať niečo, niekoho, opierať niekam zrak • dívať sahľadieť: pozerať (sa), dívať sa, hľadieť von oblokom, do zrkadla; s láskou sa pozerá, díva na dcéru; nechápavo hľadí na otcahovor. kukať (sa): kuká (sa) iba pred sebaupierať zrak (uprene pozerať) • poet.: zrieťpáčiťexpr. okáliťexpr. zried.: okáľovaťočiťfraz. vyvaľovať/vypliešťať/vytriešťať/trieštiť/pleštiť oči (zvedavo al. prekvapene, vyjavene pozerať): okáliť okolo seba; zďaleka na nás očia; vyvaľuje oči na prichádzajúcichjastriťiskriť očami (prenikavo, bystro pozerať): jastrí po okolíblýskať očami (prenikavo al. zlostne pozerať) • zazeraťexpr.: gániťfľočiťfľochať (nenávistne al. zboku pozerať) • nár. bočiť: škaredo na nás zazerali, gánili, fľočilinazeraťexpr.: nazízaťnakúkaťškúliťpoškuľovať (ukradomky, tajne, zvedavo pozerať): nazízať, nakúkať do hrncov; škúli, poškuľuje, aby sa z povinnosti vyšmykolvzhliadať (smerom hore) • vyzerať (smerom von, obyč. v očakávaní niečoho): vyzerá z oblokarozhliadať sa (na všetky strany): rozhliada sa po okolízízať (bezmyšlienkovite, nechápavo pozerať; pozerať ukradomky, tajne) • nár.: priezočiviťbezočívať (bezočivo pozerať na niekoho, najmä pri jedení) • expr.: pokukávaťpokukovať (chvíľami pozerať): pokukávajú na nás, či ešte čakámehovor.: vykúkaťvykukávaťvykukovať (pozerať odniekiaľ): vykúka z oblokahovor. expr.: mumákovaťtrpákovať (hlúpo, bezočivo sa pozerať)

2. zrakom dôkladne skúmať, zisťovať niečo • prezeraťobzeraťobzerať sa: pozerá, prezerá terén, či vyhovuje; pozerá, obzerá si znečistené ruky; obzerá sa, kto to hádžekniž. obhliadať si: obhliadajú si situáciuhovor.: okúkaťokukávaťokukovaťobkúkaťobkukávaťobkukovať: okúka okoliefraz. premeriavať pohľadom (prísne pozerať): premeriava pohľadom okolostojacichrozhliadať sa (okolo seba, na všetky strany): rozhliada sa, kde si zloží veci

3. prejavovať záujem o niekoho, o niečo • expr.: poškuľovaťškúliťpokukávaťpokukovať: chlapci už začínajú poškuľovať, škúliť, pokukávať po dievčatách; poškuľuje, pokukuje po novom auteexpr.: bľuskaťfľochať: bľuská, fľochá po dievčencoch, na dievčencemrkať (dávať očami znamenie): mrká na susedkuhádzať očami (po niekom, po niečom)

4. obracať pozornosť, brať do ohľadu • dívať sahľadieť: pozerá (sa), díva sa, hľadí iba na výhodyvšímať sivenovať pozornosť: všíma si tú vec bližšie; nevenuje pozornosť zbytočnostiam, nepozerá na zbytočnostistarať sadbať: starať sa o to, dbať na to, o to, aby strava bola pestráprizerať sa (pozorne sledovať): prizerať sa hreprizerať (brať ohľad na niečo): prizerajú na naše špecifické podmienky

5. dávať sa vidieť, byť viditeľný • hľadieťzračiť sa: z tváre pozerá, hľadí, zračí sa úprimnosť; smrť mu pozerá, hľadí z očísálaťprejavovať saukazovať sa: všade sála, prejavuje sa čistotazrkadliť saodzrkadľovať saodrážať sa: v očiach sa zrkadlí strach

6. p. hodnotiť


sádzať 1. umiestňovať, dávať niečo niekam prudkým pohybom rúk • hádzať: sádže, hádže halušky z lopára do vody; sádže, hádže guľky do jamkyklásť: sádzať, klásť chlieb do peceexpr. fŕľať: fŕľa guľku za guľkou do plytkej jamky

2. typ. zhotovovať sadzbu na sádzacom stroji: sádzať článok petitomtlačiť (zhotovovať tlač, rozmnožovať tlačou): tlačiť knihy, noviny


trepať 1. uvádzať do prudkého pohybu neupevnenú časť niečoho • trepotať: vták trepe, trepoce krídlamimykaťšklbať (trhane): kôň myká, šklbe chvostomtriasťpotriasaťhádzať: triasť, hádzať hlavourozhadzovať: rozhadzovať rukami

p. aj kývať

2. expr. údermi, hádzaním znehodnocovať • roztĺkaťrozbíjaťroztrepávaťtĺcťexpr. trieskať: trepe, roztĺka hrnce, taniere; roztrepáva, tlčie, trieska riad o zem

3. uvoľňovať vlákno z textilných rastlín • trieťvytrepávať: trepať, trieť ľan; vytrepávať, trepať konope

4. p. biť 1 5. p. hádzať 1, 2 6. p. šľahať 2 7. p. teperiť 8. p. tárať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hádzať, -dže, -džu nedok.

1. (čo, čím, zried. koho, kým) vrhať, metať, zahadzovať, odhadzovať: h. kamene, kamením do niekoho al. do niečoho; h. loptu; h. piesok lopatou; h. niečo do vreca, do jamy, na hromadu; h. zrno sliepkam, h. kosti psovi; kuch. h. halušky vrhať malé kúsky cesta nožom z doštičky do vriacej vody; arch. h. lós losovať, žrebovať

h. svetlo na niečo osvetľovať; h. tieň tieniť, zatieňovať; expr. h. jedlo do seba rýchlo jesť; expr. h. šaty na seba rýchlo, napochytro sa obliekať; h. vlny vlniť sa, búriť sa (napr. o mori); h. klokoče o prudko vriacej vode; h. iskry iskriť; h. niekoho z miesta na miesto často prekladať (služobne); expr. h. farby na plátno maľovať; expr. h. na papier (napr. myšlienky) písať; h. po niekom kamením hanobiť, zavrhovať niekoho; h. niekomu piesok do očí klamať, podvádzať niekoho; h. niekomu niečo do očí, do tváre vyčitovať, pripomínať nepríjemné; h. očami po niekom pozerať sa (často zaľúbene); h. niekomu polená pod nohy robiť prekážky; h. všetkých (všetko) do jedného vreca rovnako hodnotiť, nerobiť rozdiel; h. niečo do starého železa pokladať za bezcenné; h. flintu (pušku, šabľu, zbraň ap.) do žita prestať sa snažiť o niečo, vzdať sa niečoho; h. frčky niekomu zľahčovať, znevažovať niekoho; h. si frčky s niekým zahrávať sa; akoby hrach na stenu hádzal, ako keď hrach na stenu hádže o bezvýslednej snahe, práci, najmä o márnom napomínaní nevšímavého človeka;

2. (čím, kým, zried. čo, koho i bezpredm.) triasť, otriasať, potriasať, mykať, prudko pohybovať, zmietať: h. hlavou, h. hrivou, h. chvostom; vlny hádžu loďou; h. rukami napr. pri rozhorčení; Vlak uháňa zbesile, trhá a hádže nás. (Kuk.);

opak. hádzavať, -a, -ajú;

dok. hodiť

|| hádzať sa

1. vrhať sa niekam: Vtáci hádžu sa jeden za druhým na prúty s lepom. (Kuk.)

2. prehadzovať sa, zmietať sa: h. sa na posteli; h. sa po zemi (napr. od bolesti);

3. expr. stavať sa na odpor, odporovať: Cíti, že je pod vyššou mocou, darmo sa mu hádzať, trhať. (Kuk.)

4. vrhať, metať niečo vzájomne na seba: h. sa kamením;

opak. hádzavať sa;

dok. k 1, 2 hodiť sa


hodiť, -í, -ia dok.

1. (čo, čím, koho, kým) prudkým pohybom vrhnúť, mrštiť: h. niečo na zem, h. kameň do vody, h. knihu na stôl, h. niekomu niečo pod nohy, h. kameň, kameňom do niekoho; h. pohár o zem mrštiť od zlosti; h. niekoho o zem (v bitke) premôcť, prevládnuť; hodilo ho to o zem spadol v opilom stave; h. niečo do ohňa, do pece spáliť ako bezcennú vec; h. do koša (žiadosť, príspevok) odhodiť bez vybavenia, bez uverejnenia; hovor. h. niečo do úst narýchlo zjesť; hovor. h. na seba kabát, šaty narýchlo obliecť; h. koňom, sliepkam dať im žrať

h. flintu do žita vzdať sa plánov, nádeje, (nestatočne) ustúpiť; h. niečo do starého železa zavrhnúť, odložiť; hovor. hodím ti (vám) to do hlavy, o hlavu prejav rozhorčenia pre zlú prácu; hovor. expr. h. niekomu udrieť ho, nabiť; hovor. expr. h. niekomu pár zaúch nafackovať ho; hovor. h. niečo na trh dať do predaja; hovor.: h. slovo-dve občas niečo povedať; h. niekomu niečo na krk dať, prideliť (nepríjemnú) starosť, povinnosť; h. niekomu niečo (napr. urážku, výčitku) do tváre otvorene, bezohľadne povedať; h. okom, pohľadom, zrakom po niekom, po niečom, na niekoho, na niečo nenápadne, letmo sa pozrieť; h. zlostný pohľad na niekoho zlostne sa na neho podívať; spí, ako čo by ho do vody hodil veľmi tvrdo; nebolo kde jablko h. bolo veľmi preplnené; expr. h. niekoho cez palubu odvrhnúť, zavrhnúť;

2. (čím) urobiť rýchly pohyb niektorou časťou tela; kývnuť, mávnuť: h. hlavou; kôň hodil zadkom, chvostom

h. rukou (nad niekým, nad niečím) kývnuť, mávnuť na znak rezignácie; h. plecom myknúť na znak ľahostajnosti, vzdoru;

nedok. hádzať

|| hodiť sa1

1. prudkým pohybom sa vrhnúť; skočiť niekam: h. sa do vody; h. sa pod vlak, do rieky, do Dunaja skočiť so samovražedným úmyslom; h. sa o zem prudko sa zvaliť na zem (od hnevu); h. sa niekomu do náručia, na prsia, okolo krku, okolo hrdla prudko ho objať; h. sa na kolená prudko pokľaknúť; h. sa niekomu k nohám padnúť pred ním na kolená; pren. h. sa na hodinku (Kuk.) pospať si;

2. hovor. pustiť sa, dať sa do niečoho: Neviem, či som predsa nemal sa hodiť výlučne na maľbu. (Vaj.)

3. hovor. zried. pustiť sa nejakým smerom, niekam: Hodia sa ponad sady, poľom, obídu dedinu. (Kuk.)

|| hodiť si hovor. expr. (čo i bezpredm.) zahrať si (napr. karty, kolky ap.): h. si mariáš

niž. hovor. h. si šlófika pospať si

Morfologický analyzátor

hádzať nedokonavé sloveso
(ja) hádžem VKesa+; (ty) hádžeš VKesb+; (on, ona, ono) hádže VKesc+; (my) hádžeme VKepa+; (vy) hádžete VKepb+; (oni, ony) hádžu VKepc+;

(ja som, ty si, on) hádzal VLesam+; (ona) hádzala VLesaf+; (ono) hádzalo VLesan+; (oni, ony) hádzali VLepah+;
(ty) hádž! VMesb+; (my) hádžme! VMepa+; (vy) hádžte! VMepb+;
(nejako) hádžuc VHe+;
hádzať_1 hádzať hádzať_2 hádzať

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor