Slovenské slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

hodiť dok.

1. prudkým pohybom vypustiť a tým spôsobiť let al. pád niečoho; vrhnúť: h. loptu, h. kameň do vody, h. do psa palicu; h. sliepkam dať žrať; h. niečo (od zlosti) o zem; hovor.: h. na seba šaty rýchlo sa obliecť; h. jedlo do seba rýchlo sa najesť; h. žiadosť, príspevok ap. do koša, pren. nevybaviť, odmietnuť

2. rýchle pohnúť časťou tela, myknúť, pohodiť: h. rukou, hlavou; h. plecom i fraz. prejaviť nezáujem; kôň h-l zadkom

● spí, akoby ho bol do vody h-l tvrdo; h. po niekom kameňom odsúdiť ho; h. → flintu do žita; h. niekomu niekoho, niečo na → krk; h. (jednu, pár) niekomu (na zadok) udrieť; h. niekoho cez → palubu; h. o(č)kom po niekom letmo sa pozrieť;

nedok. hádzať -dže -džu -uc -uci: h. loptu, piesok; h. halušky dávať cesto po kúskoch do vriacej vody; h. tieň tieniť

● akoby → hrach na stenu h-l; h. (myšlienky ap.) na papier písať; h. očami po niekom pozerať (so záľubou); h. niekomu polená pod nohy robiť prekážky; expr.: h. všetko do jedného vreca nerozlišovať; h. niekomu → frčky (do nosa); h. si s niekým → frčky; h. niekomu piesok do očí balamutiť, klamať ho

// hodiť sa¹ dok. urobiť prudký pohyb istým smerom, vrhnúť sa: h. sa do vody; h. sa niekomu do náručia, okolo krku i fraz. objať: h. sa na kolená (pred niekým) i fraz. úpenlivo (po)prosiť; prejaviť pokoru

● expr.: h. sa do parády vyobliekať sa; h. sa na maródku urobiť sa práceneschopným; ani keď sa o zem h-í nikdy, v nijakom prípade;

nedok. hádzať sa

1. k hodiť sa¹

2. prehadzovať sa, zmietať sa: h. sa v spánku

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

hádzať ‑dže ‑džu ‑dzal ‑džuc ‑džuci nedok.; hádzať sa

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn

z r. 2006, 2011, 2015, 2021.

hádzanie -nia s. tech. ▶ najväčší rozdiel vzdialeností medzi dvoma extrémnymi okrajovými bodmi telesa od osi (bodu) otáčania: obvodové h. upínacieho tŕňa; prístroj na meranie hádzania ozubených kolies ▷ ↗ i hádzať

hádzať -dže -džu hádž! -dzal -džuc/-dzajúc -džuci/-dzajúci -dzaný -dzanie nedok. 1. (čo (kam); čím (kam); čo (komu)) ▶ prudkým pohybom spôsobovať let al. pád niečoho; syn. vrhať: h. hrudy, kamene; h. odpadky, smeti do koša; h. uhlie do pece; h. šípky do terča; h. diskom, oštepom, kladivom; h. návnadu, sieť do vody; h. peniaze do zvončeka; h. vrecia na váhu; h. štrk lopatou; h. loptu, loptou o múr; h. omrvinky vtákom; h. kosti psovi; chlapec vie dobre h.; vietor hádzal do oblokov sneh; protestujúci hádzali vajíčka do politikov; Hádže udičkou, šklbe, vyťahuje a znovu hádže. [V. Mináč]; V chôdzi odlamoval z nízkych jabloní konáriky, hádzal ich okolo seba. [A. Baláž] □ kuch. hádzať halušky nožom oddeľovať kúsky cesta z lopára a dávať ich do vriacej vody; šport. hádzať šestku (v basketbale) hádzať trestný hod na kôš □ hádzať iskry iskriť; hádzať tieň tieniť
2. (čím, kým; koho) ▶ opakovane prudko a krátko pohybovať niečím, niekým; syn. mykať, triasť, potriasať: h. hlavou; h. rukami rozhadzovať (napr. od rozhorčenia); kôň hádže hrivou, zadkom; rozbúrené more hádže loďou; električka nás hádže; Škorec poskakuje z vetvy na vetvu a smiešne chvostom hádže. [R. Jašík]; Krava pokojne sem i tam hádzala ušami, lebo jej na ne muchy sadali. [A. Bednár]; neos. v aute na poľnej ceste nás hádzalo; pren. hádže ním uragán života zmieta ho
3. hovor. expr. (čo (na seba; do seba)) ▶ rýchlo, napochytro niečo robiť: h. na seba šaty obliekať sa; h. do seba jedlo jesť; Údržbári sa neprítomne škerili, lebo hádzali do seba jednu šálku čerešňovice po druhej. [A. Hykisch] pili; Paula hádže rýchlosť. [NP 1995] zaraďuje
◘ fraz. akoby hrach na stenu hádzal al. ako keď hrach na stenu hádže všetko dohováranie je márne; bodaj ťa vred hádzal! zahrešenie; hádzať flintu/pušku do žita vzdávať sa, strácať odvahu, vopred ustupovať, kapitulovať; hádzať kamením po niekom hanobiť, zavrhovať niekoho; hádzať vinu na niekoho/na niečiu hlavu nespravodlivo obviňovať niekoho; hádzať na niekoho špinu/blato ohovárať, znevažovať niekoho; hovor. hádzať niečo na papier písať; hádzať niekoho do starého železa zavrhovať niekoho, spochybňujúc jeho schopnosti; hádzať niekomu frčky [do nosa/pod nos] znevažovať niekoho; hádzať niekomu niečo do tváre/do očí/medzi oči/o hlavu robiť niekomu ostré výčitky, pripomínať prehrešky; hádzať niekomu polená/brvná pod nohy klásť niekomu prekážky; hádzať niekomu záchranný pás/záchranné koleso poskytovať niekomu pomoc, podporovať niekoho; hádzať očami/očkom/okom po niekom, po niečom a) letmo sa pozerať b) pozerať sa s úmyslom upútať pozornosť; hádzať perly sviniam dávať niečo cenné tomu, kto si to nevie vážiť; hádzať úsmevy na niekoho/po niekom usmievať sa na niekoho; trochu iron. hádzať úsmevy [na všetky strany/okolo seba] usmievať sa v spoločnosti ľudí (často neosobne a afektovane), okázale dávať najavo dobrú náladu; hádzať všetkých/všetko na jednu hromadu/hŕbu al. hádzať všetkých/všetko do jedného vreca pripisovať rovnaké (obyč. negatívne) vlastnosti všetkým ľuďom z určitej skupiny al. javom z určitej kategórie, nevidieť rozdiely medzi jednotlivými ľuďmi, javmi; expr. hádzať zadkom robiť prieky, priečiť sa
▷ opak. hádzavať -va -vajú -val; dok. ↗ hodiť

hádzať sa -dže sa -džu sa (ne)hádž sa! -dzal sa -džuc sa/-dzajúc sa -džuci sa/-dzajúci sa -dzanie sa nedok. 1. (kam) ▶ prudkým pohybom sa dostávať niekam al. do istej polohy; syn. vrhať sa: h. sa do vody; h. sa na brucho; h. sa niekomu do náručia, okolo krku ↗ i fraz.; h. sa pred niekým na kolená ↗ i fraz.; hádže sa na posteľ a narieka; v zlosti sa hádzal o zem; Dnes sa už nikto nehádže pod vlak. [V. Mináč]
2. (kde; ako) ▶ robiť (obyč. telom) prudké, opakované pohyby; syn. metať sa, zmietať sa: h. sa zo strany na stranu; h. sa v spánku; h. sa pri epileptickom záchvate; od bolesti sa hádže na zemi; chlapci sa hádžu po snehu; na chrbte sa mu hádže taška s knihami; dieťa sa hádzalo matke na rukách; Hádzal sa na posteli, húžval vankúš, kopal do paplóna a krkval plachtu. [Ľ. Jurík]
3. expr. ▶ stavať sa na odpor, odporovať, priečiť sa: zúri, hádže sa, ale zbytočne; čo sa toľko hádžeš, aj tak tam musíš ísť; Ale ten sa ti len hádzal, že jemu nikoho netreba, načo? [L. Ballek]
4. (čím) ▶ prudkým pohybom vrhať niečo navzájom na seba: chlapci sa hádžu snehovými guľami
◘ fraz. hádzať sa ako ryba na suchu al. hádzať sa ani pes na reťazi prudko sa metať; hádzať sa na kolená [pred niekým] a) úpenlivo (niekoho) prosiť o niečo b) prejavovať pokoru; hádzať sa niekomu do náručia/okolo krku objímať niekoho
▷ opak. hádzavať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. k 1 ↗ hodiť sa¹

hodiť -dí -dia hoď! -dil -diac -dený -denie dok. 1. (čo, koho kam; čím kam; čo do koho/po kom; čo komu) ▶ prudkým pohybom spôsobiť let al. pád niečoho; syn. vrhnúť: h. kameň, loptu; h. granát, bombu; h. oštepom 30 metrov; h. sliepkam zrno nakŕmiť ich; h. mäso psovi; h. pár korún žobrákovi; h. dievča do bazéna; h. list do schránky; h. niečo do koša ↗ i fraz.; h. poleno do ohňa; h. súpera o zem; h. pohár o stenu; h. šípkou do cieľa; neos. Spraví krok ľavou nohou - hodí ho doľava, spraví krok pravou nohou - hodí ho doprava. [J. Bodenek]
2. (čím) ▶ urobiť rýchly pohyb nejakou časťou tela; syn. myknúť, pohodiť: h. hlavou; h. plecom ↗ i fraz.; h. rukou ↗ i fraz.; kôň hodil zadkom
3. hovor. expr. (čo, koho (kam)) ▶ rýchlo, napochytro niečo urobiť: h. na seba šaty obliecť sa; h. do seba jedlo, pitie rýchlo niečo zjesť, vypiť; h. niekoho do mesta (dopravným prostriedkom) odviezť
◘ fraz. spí, akoby ho do vody hodil tvrdo spí; expr. hoď kostrou! poponáhľaj sa!; hodiť flintu/pušku do žita vzdať sa, stratiť odvahu, vopred ustúpiť; hodiť iskru do slamy a) vyvolať hádku b) nadchnúť niekoho niečím; hodiť niečo cez palubu zriecť sa niečoho; hodiť niečo cez plece/za hlavu ľahkovážne sa prestať o niečo zaujímať; hodiť niečo do koša odmietnuť, nevybaviť záležitosť; hodiť niečo do pľacu niečo povedať; hodiť niečo do starého železa odložiť niečo ako nepotrebnú vec; hodiť niečo na papier napísať; hodiť niečo na trh dať do predaja; hodiť niečo za hlavu nechať tak, nerobiť si s tým starosti; hodiť niekoho cez palubu opustiť niekoho, prestať sa starať o niekoho, obetovať niekoho; hodiť niekoho do starého železa zavrhnúť niekoho spochybňujúc jeho schopnosti; hodiť niekomu jednu/pár na zadok udrieť niekoho; hodiť niekomu niečo do tváre/do očí/medzi oči/o hlavu ostro niekomu niečo vyčítať; hodiť niekomu niekoho, niečo na krk/na plecia dať niekomu na starosť osobu al. záležitosť a tým preniesť na iného svoje povinnosti; hodiť niekomu rukavicu vyzvať niekoho na súboj, na konfrontáciu názorov; hodiť niekomu záchranný pás/záchranné koleso poskytnúť niekomu pomoc, podporiť niekoho; hodiť očkom/okom po niekom, po niečom a) letmo sa pozrieť b) pozrieť sa s úmyslom upútať pozornosť; hodiť plecom prejaviť nezáujem; hodiť rukou [na niečo] a) zľahčiť niečo b) rezignovať; expr. hodiť šabľu/tyčku vyvracať sa; hodiť všetkých/všetko na jednu hromadu/hŕbu al. hodiť všetkých/všetko do jedného vreca pripisovať rovnaké (obyč. negatívne) vlastnosti všetkým ľuďom z určitej skupiny al. javom z určitej kategórie, nevidieť rozdiely medzi jednotlivými ľuďmi, javmi rovnako; kocky sú hodené a) konštatovanie pri rozhodnutí, z ktorého môže vzísť neistý výsledok b) už je rozhodnuté; nebolo kam jablko hodiť bolo tam plno ľudí, stisk, nátresk; [to je] iba/rovno za psom hodiť o bezcennej, naničhodnej veci
▷ nedok. ↗ hádzať

hodiť sa¹ -dí sa -dia sa hoď sa! -dil sa -diac sa -denie sa dok. 1. (kam) ▶ urobiť prudký pohyb istým smerom; syn. vrhnúť sa: h. sa do vody; h. sa do kresla; h. sa na posteľ; h. sa pod vlak spáchať samovraždu; h. sa o zem; h. sa niekomu do náručia, okolo krku, hrdla ↗ i fraz.; h. sa na kolená ↗ i fraz.; Hodila som sa k obloku, aby som ho videla. [H. Zelinová]; Hodil sa celým telom dozadu, že takmer spadol do kríkov. [A. Baláž]
2. zastaráv. (na čo) ▶ pustiť sa, dať sa do niečoho, vrhnúť sa na niečo: S vervou sa hodil na štúdium a zanedlho ako dvadsaťpäťročného ho promovali na doktora. [P. Zván]; Čoskoro odtiaľ odišla, začala študovať právo a hodila sa na politiku. [InZ 1999]
◘ fraz. ani keď sa o zem hodí nikdy, v nijakom prípade sa mu neurobí po vôli; expr. hodiť sa do parády/do gala vyobliekať sa; hodiť sa na kolená [pred niekým] a) úpenlivo poprosiť b) prejaviť pokoru; hodiť sa na maródku urobiť sa práceneschopným; hodiť sa niekomu do náručia al. hodiť sa niekomu okolo krku/hrdla objať niekoho
▷ nedok. ↗ hádzať sa

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

hádzať sa 1. prudkým pohybom tela sa niekde dostávať • vrhať sa • expr. plieskať sa: jeden za druhým sa hádžu, vrhajú, plieskajú do vody • expr. trieskať sa: dieťa sa v zlosti trieska, hádže o zem

2. robiť celým telom prudké pohyby • mykať sa • metať sa • zmietať sa: v horúčke sa hádže, myká, zmieta • expr.: trepať sa • trepotať sa • šklbať sa: ryba sa trepe, trepoce na suchu • natriasať sa • nadhadzovať sa (v tanci) • prehadzovať sa (na posteli) • zvíjať sa • skrúcať sa (dávať sa do oblúkovitej polohy; pri fyzickej al. duševnej bolesti): zvíja sa v kŕčoch; skrúca sa od žiaľu

porov. aj knísať sa

hádzať 1. prudkým pohybom spôsobovať pád, let niečoho • vrhať (prudko): hádzať, vrhať kamene do vody • expr.: kydať • šústať • trieskať • plieskať • cápať • trepať: kydá, trepe všetko na kopu; v zlosti šústa, trieska, plieska, cápe taniere o zem • expr. prášiť: práši do sliepok kameňom • zahadzovať • odhadzovať (hádzať preč ako zbytočné, nepotrebné): zahadzuje, odhadzuje smeti do koša • metať • miesť • šľahať (niečo sypké): metie mi piesok, sneh do tváre • šúchať • pigať (guľky do jamky) • expr. šibať: šibať očami, šibať blesky

p. aj sádzať 1

2. prudkými pohybmi spôsobovať výkyvy niečoho • mykať • triasť: kôň hádzal, triasol chvostom • trepať • trepotať • šklbať: trepať, šklbať rukou • otriasať • potriasať • natriasať • zmietať: loďou otriasalo, zmietalo • socať: v záchvate ho socalo • expr. hegať: električkou hegá

haniť znevažujúco sa o niekom, niečom vyjadrovať, uberať niekomu vážnosť, česť • znevažovať: haniť, znevažovať prácu niekoho • tupiť • urážať: tupila, urážala jej ochotu pomôcť • hanobiť • zneucťovať (hrubo haniť): hanobiť meno niekoho, zneucťovať presvedčenie niekoho • zried. paškvilovať (Hurban) • utŕhať na cti (niekomu) • kniž. przniť • expr. pľuhaviť: verejne ma pľuhaví • fraz. hádzať kamením (po niekom) • ohovárať • očierňovať • osočovať • hovor. expr.: roznášať • rozvláčať • bridiť • hnusiť • špiniť • hovor. expr. špintať (úmyselne hovoriť nepravdu o niekom): ohovárajú, očierňujú nás, že sme nepomohli; bridí moju robotu; špiní, špince naňho, kde len môže • hovor. škandalizovať (verejne haniť): škandalizovať zasadnutie parlamentu • nár. hudiť • expr.: šprihať • brýzgať: šprihá na ich odrodilstvo, haní ich odrodilstvo

chvieť sa 1. pohybovať jemnými trhavými pohybmi • vibrovať • triasť sa • zachvievať sa: ruky sa mu chvejú, trasú; oblok, vzduch sa chveje, vibruje, zachvieva • expr.: klepať sa • drgľovať sa (o človeku pri pocitoch chladu, vzrušenia a pod.) • fyz.: kmitať • oscilovať: pružné teleso kmitá, osciluje • vlniť sa • hádzať vlny (tvoriť drobné vlny): more, obilie sa vlní • blikať • blikotať • mihať sa • mihotať sa • žmurkať • trblietať sa (o svetle): hviezdy blikajú, mihocú sa, žmurkajú; v diaľke sa mihoce, trbliece svetlo • expr. zried. mrholiť sa (J. Horák)

2. p. báť sa 2, tŕpnuť 1

písať 1. zaznačovať reč písmom • čarbať (neúhľadne písať): písať, čarbať do písanky úlohu • expr.: škrabať • škriabať • čmárať • čmarigať (škaredo, neúhľadne písať): druháčik škr(i)abe ako kocúr; rýchlo čmára odpoveď na list • expr.: čiarať • čiarkať: čiar(k)a si čosi do notesa • expr.: machliť • machuliť (obyč. škaredo, nejasne a pod. písať): čosi machulí na papier • expr. maľovať (pekne písať) • vypisovať (často písať): dievčence mu ustavične vypisujú • fraz. expr. hádzať na papier: hádže na papier čísla

2. umelecky tvoriť • skladať • komponovať: písať, skladať báseň, operu

pozerať (sa) 1. zrakom sledovať niečo, niekoho, opierať niekam zrak • dívať sa • hľadieť: pozerať (sa), dívať sa, hľadieť von oblokom, do zrkadla; s láskou sa pozerá, díva na dcéru; nechápavo hľadí na otca • hovor. kukať (sa): kuká (sa) iba pred seba • upierať zrak (uprene pozerať) • poet.: zrieť • páčiť • expr. okáliť • expr. zried.: okáľovať • očiť • fraz. vyvaľovať/vypliešťať/vytriešťať/trieštiť/pleštiť oči (zvedavo al. prekvapene, vyjavene pozerať): okáliť okolo seba; zďaleka na nás očia; vyvaľuje oči na prichádzajúcich • jastriť • iskriť očami (prenikavo, bystro pozerať): jastrí po okolí • blýskať očami (prenikavo al. zlostne pozerať) • zazerať • expr.: gániť • fľočiť • fľochať (nenávistne al. zboku pozerať) • nár. bočiť: škaredo na nás zazerali, gánili, fľočili • nazerať • expr.: nazízať • nakúkať • škúliť • poškuľovať (ukradomky, tajne, zvedavo pozerať): nazízať, nakúkať do hrncov; škúli, poškuľuje, aby sa z povinnosti vyšmykol • vzhliadať (smerom hore) • vyzerať (smerom von, obyč. v očakávaní niečoho): vyzerá z obloka • rozhliadať sa (na všetky strany): rozhliada sa po okolí • zízať (bezmyšlienkovite, nechápavo pozerať; pozerať ukradomky, tajne) • nár.: priezočiviť • bezočívať (bezočivo pozerať na niekoho, najmä pri jedení) • expr.: pokukávať • pokukovať (chvíľami pozerať): pokukávajú na nás, či ešte čakáme • hovor.: vykúkať • vykukávať • vykukovať (pozerať odniekiaľ): vykúka z obloka • hovor. expr.: mumákovať • trpákovať (hlúpo, bezočivo sa pozerať)

2. zrakom dôkladne skúmať, zisťovať niečo • prezerať • obzerať • obzerať sa: pozerá, prezerá terén, či vyhovuje; pozerá, obzerá si znečistené ruky; obzerá sa, kto to hádže • kniž. obhliadať si: obhliadajú si situáciu • hovor.: okúkať • okukávať • okukovať • obkúkať • obkukávať • obkukovať: okúka okolie • fraz. premeriavať pohľadom (prísne pozerať): premeriava pohľadom okolostojacich • rozhliadať sa (okolo seba, na všetky strany): rozhliada sa, kde si zloží veci

3. prejavovať záujem o niekoho, o niečo • expr.: poškuľovať • škúliť • pokukávať • pokukovať: chlapci už začínajú poškuľovať, škúliť, pokukávať po dievčatách; poškuľuje, pokukuje po novom aute • expr.: bľuskať • fľochať: bľuská, fľochá po dievčencoch, na dievčence • mrkať (dávať očami znamenie): mrká na susedku • hádzať očami (po niekom, po niečom)

4. obracať pozornosť, brať do ohľadu • dívať sa • hľadieť: pozerá (sa), díva sa, hľadí iba na výhody • všímať si • venovať pozornosť: všíma si tú vec bližšie; nevenuje pozornosť zbytočnostiam, nepozerá na zbytočnosti • starať sa • dbať: starať sa o to, dbať na to, o to, aby strava bola pestrá • prizerať sa (pozorne sledovať): prizerať sa hre • prizerať (brať ohľad na niečo): prizerajú na naše špecifické podmienky

5. dávať sa vidieť, byť viditeľný • hľadieť • zračiť sa: z tváre pozerá, hľadí, zračí sa úprimnosť; smrť mu pozerá, hľadí z očí • sálať • prejavovať sa • ukazovať sa: všade sála, prejavuje sa čistota • zrkadliť sa • odzrkadľovať sa • odrážať sa: v očiach sa zrkadlí strach

6. p. hodnotiť

sádzať 1. umiestňovať, dávať niečo niekam prudkým pohybom rúk • hádzať: sádže, hádže halušky z lopára do vody; sádže, hádže guľky do jamky • klásť: sádzať, klásť chlieb do pece • expr. fŕľať: fŕľa guľku za guľkou do plytkej jamky

2. typ. zhotovovať sadzbu na sádzacom stroji: sádzať článok petitom • tlačiť (zhotovovať tlač, rozmnožovať tlačou): tlačiť knihy, noviny

trepať 1. uvádzať do prudkého pohybu neupevnenú časť niečoho • trepotať: vták trepe, trepoce krídlami • mykať • šklbať (trhane): kôň myká, šklbe chvostom • triasť • potriasať • hádzať: triasť, hádzať hlavou • rozhadzovať: rozhadzovať rukami

p. aj kývať

2. expr. údermi, hádzaním znehodnocovať • roztĺkať • rozbíjať • roztrepávať • tĺcť • expr. trieskať: trepe, roztĺka hrnce, taniere; roztrepáva, tlčie, trieska riad o zem

3. uvoľňovať vlákno z textilných rastlín • trieť • vytrepávať: trepať, trieť ľan; vytrepávať, trepať konope

4. p. biť 1 5. p. hádzať 1, 2 6. p. šľahať 2 7. p. teperiť 8. p. tárať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

hádzať, -dže, -džu nedok.

1. (čo, čím, zried. koho, kým) vrhať, metať, zahadzovať, odhadzovať: h. kamene, kamením do niekoho al. do niečoho; h. loptu; h. piesok lopatou; h. niečo do vreca, do jamy, na hromadu; h. zrno sliepkam, h. kosti psovi; kuch. h. halušky vrhať malé kúsky cesta nožom z doštičky do vriacej vody; arch. h. lós losovať, žrebovať

● h. svetlo na niečo osvetľovať; h. tieň tieniť, zatieňovať; expr. h. jedlo do seba rýchlo jesť; expr. h. šaty na seba rýchlo, napochytro sa obliekať; h. vlny vlniť sa, búriť sa (napr. o mori); h. klokoče o prudko vriacej vode; h. iskry iskriť; h. niekoho z miesta na miesto často prekladať (služobne); expr. h. farby na plátno maľovať; expr. h. na papier (napr. myšlienky) písať; h. po niekom kamením hanobiť, zavrhovať niekoho; h. niekomu piesok do očí klamať, podvádzať niekoho; h. niekomu niečo do očí, do tváre vyčitovať, pripomínať nepríjemné; h. očami po niekom pozerať sa (často zaľúbene); h. niekomu polená pod nohy robiť prekážky; h. všetkých (všetko) do jedného vreca rovnako hodnotiť, nerobiť rozdiel; h. niečo do starého železa pokladať za bezcenné; h. flintu (pušku, šabľu, zbraň ap.) do žita prestať sa snažiť o niečo, vzdať sa niečoho; h. frčky niekomu zľahčovať, znevažovať niekoho; h. si frčky s niekým zahrávať sa; akoby hrach na stenu hádzal, ako keď hrach na stenu hádže o bezvýslednej snahe, práci, najmä o márnom napomínaní nevšímavého človeka;

2. (čím, kým, zried. čo, koho i bezpredm.) triasť, otriasať, potriasať, mykať, prudko pohybovať, zmietať: h. hlavou, h. hrivou, h. chvostom; vlny hádžu loďou; h. rukami napr. pri rozhorčení; Vlak uháňa zbesile, trhá a hádže nás. (Kuk.);

opak. hádzavať, -a, -ajú;

dok. hodiť

|| hádzať sa

1. vrhať sa niekam: Vtáci hádžu sa jeden za druhým na prúty s lepom. (Kuk.)

2. prehadzovať sa, zmietať sa: h. sa na posteli; h. sa po zemi (napr. od bolesti);

3. expr. stavať sa na odpor, odporovať: Cíti, že je pod vyššou mocou, darmo sa mu hádzať, trhať. (Kuk.)

4. vrhať, metať niečo vzájomne na seba: h. sa kamením;

opak. hádzavať sa;

dok. k 1, 2 hodiť sa

hodiť, -í, -ia dok.

1. (čo, čím, koho, kým) prudkým pohybom vrhnúť, mrštiť: h. niečo na zem, h. kameň do vody, h. knihu na stôl, h. niekomu niečo pod nohy, h. kameň, kameňom do niekoho; h. pohár o zem mrštiť od zlosti; h. niekoho o zem (v bitke) premôcť, prevládnuť; hodilo ho to o zem spadol v opilom stave; h. niečo do ohňa, do pece spáliť ako bezcennú vec; h. do koša (žiadosť, príspevok) odhodiť bez vybavenia, bez uverejnenia; hovor. h. niečo do úst narýchlo zjesť; hovor. h. na seba kabát, šaty narýchlo obliecť; h. koňom, sliepkam dať im žrať

● h. flintu do žita vzdať sa plánov, nádeje, (nestatočne) ustúpiť; h. niečo do starého železa zavrhnúť, odložiť; hovor. hodím ti (vám) to do hlavy, o hlavu prejav rozhorčenia pre zlú prácu; hovor. expr. h. niekomu udrieť ho, nabiť; hovor. expr. h. niekomu pár zaúch nafackovať ho; hovor. h. niečo na trh dať do predaja; hovor.: h. slovo-dve občas niečo povedať; h. niekomu niečo na krk dať, prideliť (nepríjemnú) starosť, povinnosť; h. niekomu niečo (napr. urážku, výčitku) do tváre otvorene, bezohľadne povedať; h. okom, pohľadom, zrakom po niekom, po niečom, na niekoho, na niečo nenápadne, letmo sa pozrieť; h. zlostný pohľad na niekoho zlostne sa na neho podívať; spí, ako čo by ho do vody hodil veľmi tvrdo; nebolo kde jablko h. bolo veľmi preplnené; expr. h. niekoho cez palubu odvrhnúť, zavrhnúť;

2. (čím) urobiť rýchly pohyb niektorou časťou tela; kývnuť, mávnuť: h. hlavou; kôň hodil zadkom, chvostom

● h. rukou (nad niekým, nad niečím) kývnuť, mávnuť na znak rezignácie; h. plecom myknúť na znak ľahostajnosti, vzdoru;

nedok. hádzať

|| hodiť sa¹

1. prudkým pohybom sa vrhnúť; skočiť niekam: h. sa do vody; h. sa pod vlak, do rieky, do Dunaja skočiť so samovražedným úmyslom; h. sa o zem prudko sa zvaliť na zem (od hnevu); h. sa niekomu do náručia, na prsia, okolo krku, okolo hrdla prudko ho objať; h. sa na kolená prudko pokľaknúť; h. sa niekomu k nohám padnúť pred ním na kolená; pren. h. sa na hodinku (Kuk.) pospať si;

2. hovor. pustiť sa, dať sa do niečoho: Neviem, či som predsa nemal sa hodiť výlučne na maľbu. (Vaj.)

3. hovor. zried. pustiť sa nejakým smerom, niekam: Hodia sa ponad sady, poľom, obídu dedinu. (Kuk.)

|| hodiť si hovor. expr. (čo i bezpredm.) zahrať si (napr. karty, kolky ap.): h. si mariáš

● niž. hovor. h. si šlófika pospať si

Morfologický analyzátor

hádzať nedokonavé sloveso
(ja) hádžem VKesa+; (ty) hádžeš VKesb+; (on, ona, ono) hádže VKesc+; (my) hádžeme VKepa+; (vy) hádžete VKepb+; (oni, ony) hádžu VKepc+;

(ja som, ty si, on) hádzal VLesam+; (ona) hádzala VLesaf+; (ono) hádzalo VLesan+; (oni, ony) hádzali VLepah+;
(ty) hádž! VMesb+; (my) hádžme! VMepa+; (vy) hádžte! VMepb+;
(nejako) hádžuc VHe+;