Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

hodiť dok.

1. prudkým pohybom vypustiť a tým spôsobiť let al. pád niečoho; vrhnúť: h. loptu, h. kameň do vody, h. do psa palicu; h. sliepkam dať žrať; h. niečo (od zlosti) o zem; hovor.: h. na seba šaty rýchlo sa obliecť; h. jedlo do seba rýchlo sa najesť; h. žiadosť, príspevok ap. do koša, pren. nevybaviť, odmietnuť

2. rýchle pohnúť časťou tela, myknúť, pohodiť: h. rukou, hlavou; h. plecom i fraz. prejaviť nezáujem; kôň h-l zadkom

spí, akoby ho bol do vody h-l tvrdo; h. po niekom kameňom odsúdiť ho; h. → flintu do žita; h. niekomu niekoho, niečo na → krk; h. (jednu, pár) niekomu (na zadok) udrieť; h. niekoho cez → palubu; h. o(č)kom po niekom letmo sa pozrieť;

nedok. hádzať -dže -džu -uc -uci: h. loptu, piesok; h. halušky dávať cesto po kúskoch do vriacej vody; h. tieň tieniť

akoby → hrach na stenu h-l; h. (myšlienky ap.) na papier písať; h. očami po niekom pozerať (so záľubou); h. niekomu polená pod nohy robiť prekážky; expr.: h. všetko do jedného vreca nerozlišovať; h. niekomu → frčky (do nosa); h. si s niekým → frčky; h. niekomu piesok do očí balamutiť, klamať ho

// hodiť sa1 dok. urobiť prudký pohyb istým smerom, vrhnúť sa: h. sa do vody; h. sa niekomu do náručia, okolo krku i fraz. objať: h. sa na kolená (pred niekým) i fraz. úpenlivo (po)prosiť; prejaviť pokoru

expr.: h. sa do parády vyobliekať sa; h. sa na maródku urobiť sa práceneschopným; ani keď sa o zem h-í nikdy, v nijakom prípade;

nedok. hádzať sa

1. k hodiť sa1

2. prehadzovať sa, zmietať sa: h. sa v spánku

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hádzať ‑dže ‑džu ‑dzal ‑džuc ‑džuci nedok.; hádzať sa

hádzať hádže hádžu hádž! hádzal hádžuc/hádzajúc hádžuci/hádzajúci hádzaný hádzanie nedok.


hádzať sa hádže sa hádžu sa (ne)hádž sa! hádzal sa hádžuc sa/hádzajúc sa hádžuci sa/hádzajúci sa hádzanie sa nedok.

hádzanie -nia s. tech. ▶ najväčší rozdiel vzdialeností medzi dvoma extrémnymi okrajovými bodmi telesa od osi (bodu) otáčania: obvodové h. upínacieho tŕňa; prístroj na meranie hádzania ozubených kolies ▷ ↗ i hádzať


hádzať -dže -džu hádž! -dzal -džuc/-dzajúc -džuci/-dzajúci -dzaný -dzanie nedok. 1. (čo (kam); čím (kam); čo (komu)) ▶ prudkým pohybom spôsobovať let al. pád niečoho; syn. vrhať: h. hrudy, kamene; h. odpadky, smeti do koša; h. uhlie do pece; h. šípky do terča; h. diskom, oštepom, kladivom; h. návnadu, sieť do vody; h. peniaze do zvončeka; h. vrecia na váhu; h. štrk lopatou; h. loptu, loptou o múr; h. omrvinky vtákom; h. kosti psovi; chlapec vie dobre h.; vietor hádzal do oblokov sneh; protestujúci hádzali vajíčka do politikov; Hádže udičkou, šklbe, vyťahuje a znovu hádže. [V. Mináč]; V chôdzi odlamoval z nízkych jabloní konáriky, hádzal ich okolo seba. [A. Baláž]kuch. hádzať halušky nožom oddeľovať kúsky cesta z lopára a dávať ich do vriacej vody; šport. hádzať šestku (v basketbale) hádzať trestný hod na kôšhádzať iskry iskriť; hádzať tieň tieniť
2. (čím, kým; koho) ▶ opakovane prudko a krátko pohybovať niečím, niekým; syn. mykať, triasť, potriasať: h. hlavou; h. rukami rozhadzovať (napr. od rozhorčenia); kôň hádže hrivou, zadkom; rozbúrené more hádže loďou; električka nás hádže; Škorec poskakuje z vetvy na vetvu a smiešne chvostom hádže. [R. Jašík]; Krava pokojne sem i tam hádzala ušami, lebo jej na ne muchy sadali. [A. Bednár]; neos. v aute na poľnej ceste nás hádzalo; pren. hádže ním uragán života zmieta ho
3. hovor. expr. (čo (na seba; do seba)) ▶ rýchlo, napochytro niečo robiť: h. na seba šaty obliekať sa; h. do seba jedlo jesť; Údržbári sa neprítomne škerili, lebo hádzali do seba jednu šálku čerešňovice po druhej. [A. Hykisch] pili; Paula hádže rýchlosť. [NP 1995] zaraďuje
fraz. akoby hrach na stenu hádzal al. ako keď hrach na stenu hádže všetko dohováranie je márne; bodaj ťa vred hádzal! zahrešenie; hádzať flintu/pušku do žita vzdávať sa, strácať odvahu, vopred ustupovať, kapitulovať; hádzať kamením po niekom hanobiť, zavrhovať niekoho; hádzať vinu na niekoho/na niečiu hlavu nespravodlivo obviňovať niekoho; hádzať na niekoho špinu/blato ohovárať, znevažovať niekoho; hovor. hádzať niečo na papier písať; hádzať niekoho do starého železa zavrhovať niekoho, spochybňujúc jeho schopnosti; hádzať niekomu frčky [do nosa/pod nos] znevažovať niekoho; hádzať niekomu niečo do tváre/do očí/medzi oči/o hlavu robiť niekomu ostré výčitky, pripomínať prehrešky; hádzať niekomu polená/brvná pod nohy klásť niekomu prekážky; hádzať niekomu záchranný pás/záchranné koleso poskytovať niekomu pomoc, podporovať niekoho; hádzať očami/očkom/okom po niekom, po niečom a) letmo sa pozerať b) pozerať sa s úmyslom upútať pozornosť; hádzať perly sviniam dávať niečo cenné tomu, kto si to nevie vážiť; hádzať úsmevy na niekoho/po niekom usmievať sa na niekoho; trochu iron. hádzať úsmevy [na všetky strany/okolo seba] usmievať sa v spoločnosti ľudí (často neosobne a afektovane), okázale dávať najavo dobrú náladu; hádzať všetkých/všetko na jednu hromadu/hŕbu al. hádzať všetkých/všetko do jedného vreca pripisovať rovnaké (obyč. negatívne) vlastnosti všetkým ľuďom z určitej skupiny al. javom z určitej kategórie, nevidieť rozdiely medzi jednotlivými ľuďmi, javmi; expr. hádzať zadkom robiť prieky, priečiť sa
opak. hádzavať -va -vajú -val; dok.hodiť


hádzať sa -dže sa -džu sa (ne)hádž sa! -dzal sa -džuc sa/-dzajúc sa -džuci sa/-dzajúci sa -dzanie sa nedok. 1. (kam) ▶ prudkým pohybom sa dostávať niekam al. do istej polohy; syn. vrhať sa: h. sa do vody; h. sa na brucho; h. sa niekomu do náručia, okolo krkui fraz.; h. sa pred niekým na kolenái fraz.; hádže sa na posteľ a narieka; v zlosti sa hádzal o zem; Dnes sa už nikto nehádže pod vlak. [V. Mináč]
2. (kde; ako) ▶ robiť (obyč. telom) prudké, opakované pohyby; syn. metať sa, zmietať sa: h. sa zo strany na stranu; h. sa v spánku; h. sa pri epileptickom záchvate; od bolesti sa hádže na zemi; chlapci sa hádžu po snehu; na chrbte sa mu hádže taška s knihami; dieťa sa hádzalo matke na rukách; Hádzal sa na posteli, húžval vankúš, kopal do paplóna a krkval plachtu. [Ľ. Jurík]
3. expr. ▶ stavať sa na odpor, odporovať, priečiť sa: zúri, hádže sa, ale zbytočne; čo sa toľko hádžeš, aj tak tam musíš ísť; Ale ten sa ti len hádzal, že jemu nikoho netreba, načo? [L. Ballek]
4. (čím) ▶ prudkým pohybom vrhať niečo navzájom na seba: chlapci sa hádžu snehovými guľami
fraz. hádzať sa ako ryba na suchu al. hádzať sa ani pes na reťazi prudko sa metať; hádzať sa na kolená [pred niekým] a) úpenlivo (niekoho) prosiť o niečo b) prejavovať pokoru; hádzať sa niekomu do náručia/okolo krku objímať niekoho
opak. hádzavať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. k 1hodiť sa1


hodiť -dí -dia hoď! -dil -diac -dený -denie dok. 1. (čo, koho kam; čím kam; čo do koho/po kom; čo komu) ▶ prudkým pohybom spôsobiť let al. pád niečoho; syn. vrhnúť: h. kameň, loptu; h. granát, bombu; h. oštepom 30 metrov; h. sliepkam zrno nakŕmiť ich; h. mäso psovi; h. pár korún žobrákovi; h. dievča do bazéna; h. list do schránky; h. niečo do košai fraz.; h. poleno do ohňa; h. súpera o zem; h. pohár o stenu; h. šípkou do cieľa; neos. Spraví krok ľavou nohou - hodí ho doľava, spraví krok pravou nohou - hodí ho doprava. [J. Bodenek]
2. (čím) ▶ urobiť rýchly pohyb nejakou časťou tela; syn. myknúť, pohodiť: h. hlavou; h. plecomi fraz.; h. rukoui fraz.; kôň hodil zadkom
3. hovor. expr. (čo, koho (kam)) ▶ rýchlo, napochytro niečo urobiť: h. na seba šaty obliecť sa; h. do seba jedlo, pitie rýchlo niečo zjesť, vypiť; h. niekoho do mesta (dopravným prostriedkom) odviezť
fraz. spí, akoby ho do vody hodil tvrdo spí; expr. hoď kostrou! poponáhľaj sa!; hodiť flintu/pušku do žita vzdať sa, stratiť odvahu, vopred ustúpiť; hodiť iskru do slamy a) vyvolať hádku b) nadchnúť niekoho niečím; hodiť niečo cez palubu zriecť sa niečoho; hodiť niečo cez plece/za hlavu ľahkovážne sa prestať o niečo zaujímať; hodiť niečo do koša odmietnuť, nevybaviť záležitosť; hodiť niečo do pľacu niečo povedať; hodiť niečo do starého železa odložiť niečo ako nepotrebnú vec; hodiť niečo na papier napísať; hodiť niečo na trh dať do predaja; hodiť niečo za hlavu nechať tak, nerobiť si s tým starosti; hodiť niekoho cez palubu opustiť niekoho, prestať sa starať o niekoho, obetovať niekoho; hodiť niekoho do starého železa zavrhnúť niekoho spochybňujúc jeho schopnosti; hodiť niekomu jednu/pár na zadok udrieť niekoho; hodiť niekomu niečo do tváre/do očí/medzi oči/o hlavu ostro niekomu niečo vyčítať; hodiť niekomu niekoho, niečo na krk/na plecia dať niekomu na starosť osobu al. záležitosť a tým preniesť na iného svoje povinnosti; hodiť niekomu rukavicu vyzvať niekoho na súboj, na konfrontáciu názorov; hodiť niekomu záchranný pás/záchranné koleso poskytnúť niekomu pomoc, podporiť niekoho; hodiť očkom/okom po niekom, po niečom a) letmo sa pozrieť b) pozrieť sa s úmyslom upútať pozornosť; hodiť plecom prejaviť nezáujem; hodiť rukou [na niečo] a) zľahčiť niečo b) rezignovať; expr. hodiť šabľu/tyčku vyvracať sa; hodiť všetkých/všetko na jednu hromadu/hŕbu al. hodiť všetkých/všetko do jedného vreca pripisovať rovnaké (obyč. negatívne) vlastnosti všetkým ľuďom z určitej skupiny al. javom z určitej kategórie, nevidieť rozdiely medzi jednotlivými ľuďmi, javmi rovnako; kocky sú hodené a) konštatovanie pri rozhodnutí, z ktorého môže vzísť neistý výsledok b) už je rozhodnuté; nebolo kam jablko hodiť bolo tam plno ľudí, stisk, nátresk; [to je] iba/rovno za psom hodiť o bezcennej, naničhodnej veci
nedok.hádzať


hodiť sa1 -dí sa -dia sa hoď sa! -dil sa -diac sa -denie sa dok. 1. (kam) ▶ urobiť prudký pohyb istým smerom; syn. vrhnúť sa: h. sa do vody; h. sa do kresla; h. sa na posteľ; h. sa pod vlak spáchať samovraždu; h. sa o zem; h. sa niekomu do náručia, okolo krku, hrdlai fraz.; h. sa na kolenái fraz.; Hodila som sa k obloku, aby som ho videla. [H. Zelinová]; Hodil sa celým telom dozadu, že takmer spadol do kríkov. [A. Baláž]
2. zastaráv. (na čo) ▶ pustiť sa, dať sa do niečoho, vrhnúť sa na niečo: S vervou sa hodil na štúdium a zanedlho ako dvadsaťpäťročného ho promovali na doktora. [P. Zván]; Čoskoro odtiaľ odišla, začala študovať právo a hodila sa na politiku. [InZ 1999]
fraz. ani keď sa o zem hodí nikdy, v nijakom prípade sa mu neurobí po vôli; expr. hodiť sa do parády/do gala vyobliekať sa; hodiť sa na kolená [pred niekým] a) úpenlivo poprosiť b) prejaviť pokoru; hodiť sa na maródku urobiť sa práceneschopným; hodiť sa niekomu do náručia al. hodiť sa niekomu okolo krku/hrdla objať niekoho
nedok.hádzať sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

hádzať sa 1. prudkým pohybom tela sa niekde dostávať • vrhať saexpr. plieskať sa: jeden za druhým sa hádžu, vrhajú, plieskajú do vodyexpr. trieskať sa: dieťa sa v zlosti trieska, hádže o zem

2. robiť celým telom prudké pohyby • mykať sametať sazmietať sa: v horúčke sa hádže, myká, zmietaexpr.: trepať satrepotať sašklbať sa: ryba sa trepe, trepoce na suchunatriasať sanadhadzovať sa (v tanci) • prehadzovať sa (na posteli) • zvíjať saskrúcať sa (dávať sa do oblúkovitej polohy; pri fyzickej al. duševnej bolesti): zvíja sa v kŕčoch; skrúca sa od žiaľu

porov. aj knísať sa


hádzať 1. prudkým pohybom spôsobovať pád, let niečoho • vrhať (prudko): hádzať, vrhať kamene do vodyexpr.: kydaťšústaťtrieskaťplieskaťcápaťtrepať: kydá, trepe všetko na kopu; v zlosti šústa, trieska, plieska, cápe taniere o zemexpr. prášiť: práši do sliepok kameňomzahadzovaťodhadzovať (hádzať preč ako zbytočné, nepotrebné): zahadzuje, odhadzuje smeti do košametaťmiesťšľahať (niečo sypké): metie mi piesok, sneh do tvárešúchaťpigať (guľky do jamky) • expr. šibať: šibať očami, šibať blesky

p. aj sádzať 1

2. prudkými pohybmi spôsobovať výkyvy niečoho • mykaťtriasť: kôň hádzal, triasol chvostomtrepaťtrepotaťšklbať: trepať, šklbať rukouotriasaťpotriasaťnatriasaťzmietať: loďou otriasalo, zmietalosocať: v záchvate ho socaloexpr. hegať: električkou hegá


haniť znevažujúco sa o niekom, niečom vyjadrovať, uberať niekomu vážnosť, česť • znevažovať: haniť, znevažovať prácu niekohotupiťurážať: tupila, urážala jej ochotu pomôcťhanobiťzneucťovať (hrubo haniť): hanobiť meno niekoho, zneucťovať presvedčenie niekohozried. paškvilovať (Hurban)utŕhať na cti (niekomu) • kniž. przniťexpr. pľuhaviť: verejne ma pľuhavífraz. hádzať kamením (po niekom) • ohováraťočierňovaťosočovaťhovor. expr.: roznášaťrozvláčaťbridiťhnusiťšpiniťhovor. expr. špintať (úmyselne hovoriť nepravdu o niekom): ohovárajú, očierňujú nás, že sme nepomohli; bridí moju robotu; špiní, špince naňho, kde len môžehovor. škandalizovať (verejne haniť): škandalizovať zasadnutie parlamentunár. hudiťexpr.: šprihaťbrýzgať: šprihá na ich odrodilstvo, haní ich odrodilstvo


chvieť sa 1. pohybovať jemnými trhavými pohybmi • vibrovaťtriasť sazachvievať sa: ruky sa mu chvejú, trasú; oblok, vzduch sa chveje, vibruje, zachvievaexpr.: klepať sadrgľovať sa (o človeku pri pocitoch chladu, vzrušenia a pod.) • fyz.: kmitaťoscilovať: pružné teleso kmitá, oscilujevlniť sahádzať vlny (tvoriť drobné vlny): more, obilie sa vlníblikaťblikotaťmihať samihotať sažmurkaťtrblietať sa (o svetle): hviezdy blikajú, mihocú sa, žmurkajú; v diaľke sa mihoce, trbliece svetloexpr. zried. mrholiť sa (J. Horák)

2. p. báť sa 2, tŕpnuť 1


písať 1. zaznačovať reč písmom • čarbať (neúhľadne písať): písať, čarbať do písanky úlohuexpr.: škrabaťškriabaťčmáraťčmarigať (škaredo, neúhľadne písať): druháčik škr(i)abe ako kocúr; rýchlo čmára odpoveď na listexpr.: čiaraťčiarkať: čiar(k)a si čosi do notesaexpr.: machliťmachuliť (obyč. škaredo, nejasne a pod. písať): čosi machulí na papierexpr. maľovať (pekne písať) • vypisovať (často písať): dievčence mu ustavične vypisujúfraz. expr. hádzať na papier: hádže na papier čísla

2. umelecky tvoriť • skladaťkomponovať: písať, skladať báseň, operu


pozerať (sa) 1. zrakom sledovať niečo, niekoho, opierať niekam zrak • dívať sahľadieť: pozerať (sa), dívať sa, hľadieť von oblokom, do zrkadla; s láskou sa pozerá, díva na dcéru; nechápavo hľadí na otcahovor. kukať (sa): kuká (sa) iba pred sebaupierať zrak (uprene pozerať) • poet.: zrieťpáčiťexpr. okáliťexpr. zried.: okáľovaťočiťfraz. vyvaľovať/vypliešťať/vytriešťať/trieštiť/pleštiť oči (zvedavo al. prekvapene, vyjavene pozerať): okáliť okolo seba; zďaleka na nás očia; vyvaľuje oči na prichádzajúcichjastriťiskriť očami (prenikavo, bystro pozerať): jastrí po okolíblýskať očami (prenikavo al. zlostne pozerať) • zazeraťexpr.: gániťfľočiťfľochať (nenávistne al. zboku pozerať) • nár. bočiť: škaredo na nás zazerali, gánili, fľočilinazeraťexpr.: nazízaťnakúkaťškúliťpoškuľovať (ukradomky, tajne, zvedavo pozerať): nazízať, nakúkať do hrncov; škúli, poškuľuje, aby sa z povinnosti vyšmykolvzhliadať (smerom hore) • vyzerať (smerom von, obyč. v očakávaní niečoho): vyzerá z oblokarozhliadať sa (na všetky strany): rozhliada sa po okolízízať (bezmyšlienkovite, nechápavo pozerať; pozerať ukradomky, tajne) • nár.: priezočiviťbezočívať (bezočivo pozerať na niekoho, najmä pri jedení) • expr.: pokukávaťpokukovať (chvíľami pozerať): pokukávajú na nás, či ešte čakámehovor.: vykúkaťvykukávaťvykukovať (pozerať odniekiaľ): vykúka z oblokahovor. expr.: mumákovaťtrpákovať (hlúpo, bezočivo sa pozerať)

2. zrakom dôkladne skúmať, zisťovať niečo • prezeraťobzeraťobzerať sa: pozerá, prezerá terén, či vyhovuje; pozerá, obzerá si znečistené ruky; obzerá sa, kto to hádžekniž. obhliadať si: obhliadajú si situáciuhovor.: okúkaťokukávaťokukovaťobkúkaťobkukávaťobkukovať: okúka okoliefraz. premeriavať pohľadom (prísne pozerať): premeriava pohľadom okolostojacichrozhliadať sa (okolo seba, na všetky strany): rozhliada sa, kde si zloží veci

3. prejavovať záujem o niekoho, o niečo • expr.: poškuľovaťškúliťpokukávaťpokukovať: chlapci už začínajú poškuľovať, škúliť, pokukávať po dievčatách; poškuľuje, pokukuje po novom auteexpr.: bľuskaťfľochať: bľuská, fľochá po dievčencoch, na dievčencemrkať (dávať očami znamenie): mrká na susedkuhádzať očami (po niekom, po niečom)

4. obracať pozornosť, brať do ohľadu • dívať sahľadieť: pozerá (sa), díva sa, hľadí iba na výhodyvšímať sivenovať pozornosť: všíma si tú vec bližšie; nevenuje pozornosť zbytočnostiam, nepozerá na zbytočnostistarať sadbať: starať sa o to, dbať na to, o to, aby strava bola pestráprizerať sa (pozorne sledovať): prizerať sa hreprizerať (brať ohľad na niečo): prizerajú na naše špecifické podmienky

5. dávať sa vidieť, byť viditeľný • hľadieťzračiť sa: z tváre pozerá, hľadí, zračí sa úprimnosť; smrť mu pozerá, hľadí z očísálaťprejavovať saukazovať sa: všade sála, prejavuje sa čistotazrkadliť saodzrkadľovať saodrážať sa: v očiach sa zrkadlí strach

6. p. hodnotiť


sádzať 1. umiestňovať, dávať niečo niekam prudkým pohybom rúk • hádzať: sádže, hádže halušky z lopára do vody; sádže, hádže guľky do jamkyklásť: sádzať, klásť chlieb do peceexpr. fŕľať: fŕľa guľku za guľkou do plytkej jamky

2. typ. zhotovovať sadzbu na sádzacom stroji: sádzať článok petitomtlačiť (zhotovovať tlač, rozmnožovať tlačou): tlačiť knihy, noviny


trepať 1. uvádzať do prudkého pohybu neupevnenú časť niečoho • trepotať: vták trepe, trepoce krídlamimykaťšklbať (trhane): kôň myká, šklbe chvostomtriasťpotriasaťhádzať: triasť, hádzať hlavourozhadzovať: rozhadzovať rukami

p. aj kývať

2. expr. údermi, hádzaním znehodnocovať • roztĺkaťrozbíjaťroztrepávaťtĺcťexpr. trieskať: trepe, roztĺka hrnce, taniere; roztrepáva, tlčie, trieska riad o zem

3. uvoľňovať vlákno z textilných rastlín • trieťvytrepávať: trepať, trieť ľan; vytrepávať, trepať konope

4. p. biť 1 5. p. hádzať 1, 2 6. p. šľahať 2 7. p. teperiť 8. p. tárať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hádzať, -dže, -džu nedok.

1. (čo, čím, zried. koho, kým) vrhať, metať, zahadzovať, odhadzovať: h. kamene, kamením do niekoho al. do niečoho; h. loptu; h. piesok lopatou; h. niečo do vreca, do jamy, na hromadu; h. zrno sliepkam, h. kosti psovi; kuch. h. halušky vrhať malé kúsky cesta nožom z doštičky do vriacej vody; arch. h. lós losovať, žrebovať

h. svetlo na niečo osvetľovať; h. tieň tieniť, zatieňovať; expr. h. jedlo do seba rýchlo jesť; expr. h. šaty na seba rýchlo, napochytro sa obliekať; h. vlny vlniť sa, búriť sa (napr. o mori); h. klokoče o prudko vriacej vode; h. iskry iskriť; h. niekoho z miesta na miesto často prekladať (služobne); expr. h. farby na plátno maľovať; expr. h. na papier (napr. myšlienky) písať; h. po niekom kamením hanobiť, zavrhovať niekoho; h. niekomu piesok do očí klamať, podvádzať niekoho; h. niekomu niečo do očí, do tváre vyčitovať, pripomínať nepríjemné; h. očami po niekom pozerať sa (často zaľúbene); h. niekomu polená pod nohy robiť prekážky; h. všetkých (všetko) do jedného vreca rovnako hodnotiť, nerobiť rozdiel; h. niečo do starého železa pokladať za bezcenné; h. flintu (pušku, šabľu, zbraň ap.) do žita prestať sa snažiť o niečo, vzdať sa niečoho; h. frčky niekomu zľahčovať, znevažovať niekoho; h. si frčky s niekým zahrávať sa; akoby hrach na stenu hádzal, ako keď hrach na stenu hádže o bezvýslednej snahe, práci, najmä o márnom napomínaní nevšímavého človeka;

2. (čím, kým, zried. čo, koho i bezpredm.) triasť, otriasať, potriasať, mykať, prudko pohybovať, zmietať: h. hlavou, h. hrivou, h. chvostom; vlny hádžu loďou; h. rukami napr. pri rozhorčení; Vlak uháňa zbesile, trhá a hádže nás. (Kuk.);

opak. hádzavať, -a, -ajú;

dok. hodiť

|| hádzať sa

1. vrhať sa niekam: Vtáci hádžu sa jeden za druhým na prúty s lepom. (Kuk.)

2. prehadzovať sa, zmietať sa: h. sa na posteli; h. sa po zemi (napr. od bolesti);

3. expr. stavať sa na odpor, odporovať: Cíti, že je pod vyššou mocou, darmo sa mu hádzať, trhať. (Kuk.)

4. vrhať, metať niečo vzájomne na seba: h. sa kamením;

opak. hádzavať sa;

dok. k 1, 2 hodiť sa


hodiť, -í, -ia dok.

1. (čo, čím, koho, kým) prudkým pohybom vrhnúť, mrštiť: h. niečo na zem, h. kameň do vody, h. knihu na stôl, h. niekomu niečo pod nohy, h. kameň, kameňom do niekoho; h. pohár o zem mrštiť od zlosti; h. niekoho o zem (v bitke) premôcť, prevládnuť; hodilo ho to o zem spadol v opilom stave; h. niečo do ohňa, do pece spáliť ako bezcennú vec; h. do koša (žiadosť, príspevok) odhodiť bez vybavenia, bez uverejnenia; hovor. h. niečo do úst narýchlo zjesť; hovor. h. na seba kabát, šaty narýchlo obliecť; h. koňom, sliepkam dať im žrať

h. flintu do žita vzdať sa plánov, nádeje, (nestatočne) ustúpiť; h. niečo do starého železa zavrhnúť, odložiť; hovor. hodím ti (vám) to do hlavy, o hlavu prejav rozhorčenia pre zlú prácu; hovor. expr. h. niekomu udrieť ho, nabiť; hovor. expr. h. niekomu pár zaúch nafackovať ho; hovor. h. niečo na trh dať do predaja; hovor.: h. slovo-dve občas niečo povedať; h. niekomu niečo na krk dať, prideliť (nepríjemnú) starosť, povinnosť; h. niekomu niečo (napr. urážku, výčitku) do tváre otvorene, bezohľadne povedať; h. okom, pohľadom, zrakom po niekom, po niečom, na niekoho, na niečo nenápadne, letmo sa pozrieť; h. zlostný pohľad na niekoho zlostne sa na neho podívať; spí, ako čo by ho do vody hodil veľmi tvrdo; nebolo kde jablko h. bolo veľmi preplnené; expr. h. niekoho cez palubu odvrhnúť, zavrhnúť;

2. (čím) urobiť rýchly pohyb niektorou časťou tela; kývnuť, mávnuť: h. hlavou; kôň hodil zadkom, chvostom

h. rukou (nad niekým, nad niečím) kývnuť, mávnuť na znak rezignácie; h. plecom myknúť na znak ľahostajnosti, vzdoru;

nedok. hádzať

|| hodiť sa1

1. prudkým pohybom sa vrhnúť; skočiť niekam: h. sa do vody; h. sa pod vlak, do rieky, do Dunaja skočiť so samovražedným úmyslom; h. sa o zem prudko sa zvaliť na zem (od hnevu); h. sa niekomu do náručia, na prsia, okolo krku, okolo hrdla prudko ho objať; h. sa na kolená prudko pokľaknúť; h. sa niekomu k nohám padnúť pred ním na kolená; pren. h. sa na hodinku (Kuk.) pospať si;

2. hovor. pustiť sa, dať sa do niečoho: Neviem, či som predsa nemal sa hodiť výlučne na maľbu. (Vaj.)

3. hovor. zried. pustiť sa nejakým smerom, niekam: Hodia sa ponad sady, poľom, obídu dedinu. (Kuk.)

|| hodiť si hovor. expr. (čo i bezpredm.) zahrať si (napr. karty, kolky ap.): h. si mariáš

niž. hovor. h. si šlófika pospať si

hádzať nedok.
1. strsl, zsl prudkým pohybom spôsobovať let al. pád niečoho, vrhať: Keť fúkau̯ vetor, tag hádzaľi dvaja chlapi snopi naproťi sebe z jednej strani na druhú (Lišov KRU); Ten náz mnohokrát prenasledoval, lebo zme mu hádzali z veže prámo na strechu (Bernolákovo BRA); Nésla koláč (nevesta), ponad hlavu to mosela hádzat, lebo to boli také zviki (Kostolné MYJ); Hádzal snopi do mašiňi (Prosné PB)
L. hádzaď žapki (Ludanice TOP), hádzať žapku (Detva ZVO), házať žabički (Hlboké SEN), hádzaď žabice (Kamenica n. Hron. ŠTÚ), hádzať kački (Kvačany LM), hádzať kačički (Abrahám GAL), hádzadz na kačku (Rosina ŽIL), házat ribički (Mor. Ján MAL), házať skalki (Ďubákovo RS), hádzať kamének (Rozbehy SEN), hádzat koňíčke (Žakýl BŠ), koňíke hádzaťi (Hrabovo LUČ), hádzat do šajbi (Kraľová GAL), hádzať šéfov (V. Janíkovce NIT), hádzat báleše (Trakovice HLO), hádzať skrižienku (Terchová ŽIL), hádzať ako na plťe (Paludza LM), hádzať pánou (Nedanovce TOP), hádzať bublinu (Topoľčianky ZM) - hádzať ploský kameň po povrchu vody tak, aby prebehol po hladine; hádzať forgá (Siladice HLO) - kvitnúť (o kukurici); hádzať klasi (Párnica DK) - kvitnúť (o obilí);
F. hádzať frčki popod nos (Kraľovany DK) - povýšene sa správať, znevažovať; hádzal okom (Prosné PB) - pozoroval, dával pozor; hádzať na sebä (Krivá DK) - rýchlo, s chvatom sa obliekať; čo ta vred hádže? (Bzince p. Jav. NMV) - nemáš pokoj?; moc na mja hádzali (Brodské SKA) - kládli na mňa vysoké požiadavky
2. strsl, zsl dávať cesto po kúskoch do vriacej vody: Keď mi voda dobre rozovre, buďen hádzaťi halúški, aj slíže sa mosia hoďiť do zovretej vodi (Návojovce TOP)
F. hádzal haluše do seba (Prosné PB) - rýchlo jedol
3. strsl kývať niektorou časťou tela (napr. hlavou, rukou), potriasať: Hádza̋ľi hlavamí, že to ňie prauda (Párnica DK)
F. na šetko ľen rukou hádže (Ležiachov MAR) - všetko mu je ľahostajné


hádzať sa nedok.
1. or, jtrenč prehadzovať sa z boka na bok, zmietať sa: Ľädže, jäko sa hádže na tej posťeľi! (Dlhá n. Or. DK)
F. hádže sa jako riba f sace (Bošáca TRČ) - bezradne sa zmieta
2. strsl, jtrenč nadhadzovať sa na hrboľatej nerovnej ceste (o voze): Celou cestou sa hádzau̯ vos, ňi_ca ňedalo odíchnuť (Krivá DK); Vos sa hádže (Laskomerské BB)
F. čo sa tag hádžeš? (Bošáca TRČ) - prečo sa hneváš?
3. strsl robiť prudký pohyb istým smerom, vrhať sa niekde: Ňie abi sťe sa hádzaľi z vuodra do záčina! (Krivá DK); Z mosta zme sa hádzaľi do vodi (Podbiel TRS); Ke_dzme zbadaľi eroplán, hňe_dzme sa hádzaľi na zem (Ležiachov MAR)

hádzať [-(d)z-] ndk
1. k hodiť: ssarhowia dyewki wayczy hadzely (TURIEC 1581); za zetiem swim paliczu hazal (SKALICA 1638); y te dety na kordy budeme hacaty a mordowaty (DUBOVÁ 1672); z lobdú, z kulů házani (KS 1763); panna sslár z hlawi dolu házy (VP 1764);
F. mnozi milost božj do wetru hazegi a zamitagi (Le 1730) odvrhujú; wíno zbytkom pite mnohich hadže o zem spôsobuje opitosť; wsseckich lidi smrt na hromadu hadže (GV 1755) rovnako postihuje; káždy stróm, ktery nenese owotca dobrého, wytjnat sa bude a na oheň házat (KB 1756) bude sa páliť; kolik slóv, tolik se mu strílek videla do srdca jeho házaťi (BR 1785) každé jej slovo sa ho bolestne dotklo; h. na oči, v oči komu čo vyčítať: gemu kazdy kradež na očy haze (PUKANEC 1787); opílstwj mi w oči hážú (BE 1794), h. tieň vrhať: (vrch) trysto honuw zdéla tién od seba hácže (KrP 1760); h. čo za chrbát zanedbávať: slyssic pekne naučeňi za chrbet gich hadže (GV 1755); hrach na stenu h. robiť zbytočnú robotu, márne sa namáhať: gakobi hrach na stenu hazal (SJ 18. st); h. lós, kocky losovaním rozhodovať: jacere talos, sortes ducere: kostki házati (KS 1763); o wnitrnj suknu hazalj los (SQ 1781); hádzaný vredom, vredmi majúci vred(y): ssiwawich a wredem hazenjch lidi (VP 1764); frčky h. čomu nevšímať si niečo: budu chlapy hvizdat, hladu frčky hazat (KC 1791)
2. k hodiť 2: wsseci, kteri chazaly (!) do pokladnicy (SJ 18. st)
3. k hodiť 3: kuon haže hlawu ((ZVOLEN) 1692); házel ze sebú (BR 1785)
F. h. očima (sem i tam) mať nestály, neistý pohľad: z očama sem y tam hazu (SPr 1783); h. sa metať sa, mykať sa: počul, kdy se w nyeg dietya hadzalo (VELIČNÁ 1724); na wssecke strany sem y tam se metal a hadzal (MS 1758);
x. pren more sem y tam se háže (KS 1763) prudko sa vlní (pri búrke)

hádzať_1 hádzať hádzať_2 hádzať

Zvukové nahrávky niektorých slov

a bankár mu hádže et le banquier lui jette encore
hádzal ich na stôl les lança sur la table
hrozne sa hádzal a kolísal roulait et tanguait épouvantablement
zúfalstva, ako sa hádže désespoir comme on jette

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu