Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

hádať -a nedok.

1. robiť dohady, intuitívne zisťovať, domýšľať sa: h-j, čo je nové; h. odoka; h-li mu 50 rokov

2. veštiť, predpovedať: h. z karát, h. niekomu z ruky;

opak. hádavať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hádať ‑a ‑ajú nedok.
hádať sa ‑a ‑ajú nedok.

hádať -da -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -daný -danie nedok. 1. (čo; s vedľajšou vetou; ø) ▶ usudzovať podľa intuície, bez dostatočných al. overených vedomostí o tom, ako je to v skutočnosti, domýšľať sa, dohadovať sa: h. odpoveď na otázku; hádaj, čo som ti priniesol; hádajú, kde by mohol byť; hádal, z čoho je vec vyrobená; No hádaj, ale dobre si rozmysli, čo povieš. [L. Ballek]; Hádala v duchu, koľko môže mať rokov. [D. Kraus]; Kto neuhádol, musel si niečo vyzliecť. Po troch či štyroch hádaniach boli takmer všetci holí. [P. Jaroš]
2. (komu čo) ▶ približne určovať (vek); syn. odhadovať: na pohľad jej hádali dvadsať; nik mu nehádal päťdesiatku; koľko by ste mi hádali rokov?
3. (čo; z čoho) ▶ vyslovovať predpoveď o budúcnosti; syn. veštiť, predpovedať: h. budúcnosť; h. osud z ruky, z karát; dať si h.; naučila sa h. z hviezd; mág hádajúci z krištáľovej gule; Mal by tu byť niekto, čo vie hádať z usadenín. [J. Gregorec]
fraz. hádať od oka približne usudzovať; hovor. hádať z brucha hádať, neinformovane o niečom hovoriť; žart. môžeš trikrát hádať výzva doplniť informáciu (najmä v situácii, keď sa odpoveď núka sama)
opak. hádavať -va -vajú -val; dok. k 1uhádnuť


hádať sa -da sa -dajú sa (ne)hádaj sa! -dal sa -dajúc sa -dajúci sa -danie (sa) nedok. 1. (s kým; o čo, o koho; pre čo; o čom; ø) ▶ hnevlivo si vymieňať názory s nekritickým presadzovaním svojej mienky; usilovať sa presadiť svoj názor; syn. dohadovať sa, škriepiť sa: hlasno, ustavične sa h.; h. sa s manželkou; chce sa ti s ním h.?; h. sa o majetok, o pozemky; susedia sa hádajú najmä pre peniaze; často sa hádali pre maličkosti; hádajú sa o úplných hlúpostiach; rozviedli sa a potom sa hádali o deti viedli spor; pozorovať hádajúce sa ženy; My sme tí praví, nehádajte sa, chlapci. [L. Ťažký]
2. (o čom; ø) ▶ vymieňať si názory na odborné témy, obyč. v širšom kruhu, stavať proti sebe opačné názory, sporiť sa, dohadovať sa, polemizovať: fyzici sa hádajú o najnovšej teórii; hádajú sa už len v odborných časopisoch; odborníci sa hádali o pôvode choroby; Právnici sa teraz hádajú, či to je alebo nie je v súlade s bankovým zákonom. [Sme 1999]
fraz. hádať sa do krvi veľmi, ostro, neústupčivo sa škriepiť
opak. hádavať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok.pohádať sa

hádať sa hnevlivo si vymieňať názory s nekritickým presadzovaním svojej mienky • dohadovať saškriepiť saprieť sa: susedia sa jednostaj hádajú, škriepia; chlapci sa hádajú, dohadujú, prú, ktorý z nich je šikovnejšízastaráv. potýkať sa: s každým sa hneď potýkalvadiť sa (ostro, prudko): vadia sa ako na trhuexpr.: hrýzť sažrať sa: hryzú sa, žerú sa pre majetoknár. chlpiť sa: chlpili sa o domhašteriť saexpr.: naťahovať saťahať sapejor. handrkovať sa (hádať sa pre malichernosti, bezvýznamné veci): hašteriť sa, naťahovať sa pre každú maličkosťkniž. zastar. rôzniť sa: rôzniť sa medzi sebou (Záborský)fraz. expr. ťahať sa za prsty (s niekým): nebudem sa už s ňou preto ťahať za prstypren. expr. kosiť saexpr. harkať sa (dobromyseľne): deti sa pri obede harkalimať sporsporiť sakniž. sváriť sa (zároveň si niečo vymáhať): majú spor, svária sa o peniazepriečiť safraz. vymieňať si názorypolemizovať (ostro stavať proti sebe opačné názory) • subšt. cvancigovať sa (klásť odpor): Nepriečte sa už s nami!nár. prejedať sa (Timrava)nár. doprávať sa (Kukučín)nár.: dožúvať sadoháňať sadokarovať sa


hádať 1. intuitívne zisťovať, myslieť si niečo bez overenia so skutočnosťou • dohadovať sadomýšľať sa: iba hádal, dohadoval sa, čo sa robí domaodhadovať: odhadovali mu 50 rokovtušiť: mohol iba tušiť, ktorý z chlapcov bude prvýtipovať (hádať športový výsledok, výsledok v stávke a pod.): tipovať víťaza pretekov

2. p. veštiť 1


priečiť sa 1. vzbudzovať odpor, byť proti vôli • byť odpornýbyť protivnýprotiviť sa: fajčenie sa mi prieči, protiví, je mi odpornépríkriť sa (byť príkry) • nepáčiť sa (oslabené): také veci sa mi príkria, nepáčiahnusiť saoškliviť sabridiť sa (vzbudzovať silný, až fyziologický odpor): hnusia, ošklivia, bridia sa jej oplzlé rečimať odpor (proti niekomu, niečomu) • odpudzovať (niekoho): proti takému jedlu mám odpor, také jedlo ma odpudzujenár. hudiť sa

2. byť v rozpore • odporovať: takýto postup sa prieči, odporuje zdravému rozumubyť protinezhodovať sa: je to proti môjmu presvedčeniu, nezhoduje sa to s mojím presvedčenímkolidovať (vzájomne si prekážať): schôdzky časovo kolidujú

3. klásť odpor (v skutkoch al. v reči), stavať sa na odpor • odporovaťvzpierať saprotiviť savzdorovať: priečiť sa, odporovať, vzpierať sa požiadavkám niekoho; škoda bolo priečiť sa, vzpierať sa osudusubšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa: darmo sa šprajcuješ, nič nedosiahnešzdráhať sa (váhavo sa priečiť): zdráha sa prijať úlohuhádať saškriepiť saprieť sa (v reči): hádajú sa, škriepia sa, prú sa, kto z nich má pravduvadiť sa (prudko) • dohadovať sa: vadia sa, dohadujú sa, ale nik nechce ustúpiťhašteriť sapejor. handrkovať sa (pre bezvýznamné veci) • naťahovať sa: naťahujú sa o dedičstvozastaráv. potýkať sasubšt. cvancigovať sa • nár. priekať sa (Vansová)fraz. expr. ťahať sa za prsty: ťahajú sa za prsty pre maličkosti


tušiť mať predstavu o niečom na základe pocitov, predtuchy a pod., a nie na základe nezvratných faktov a racionálneho uvažovania • predvídaťcítiť: tušili, predvídali, cítili blízke nebezpečenstvozastar.: predvidieťpredcítiťexpr.: šípiťvetriťňuchať: šípil, vetril, že niečo nie je v poriadku; ňuchal, že sa situácia obrátizastar. trúfať: trúfal, že za tým čosi nesedíhádaťdohadovať sadomýšľať sa (intuitívne zisťovať): mohol iba hádať, dohadovať sa, ako sa to skončí; domýšľal sa, že všetko je ináčpredpokladaťčakaťočakávať (domnievať sa, že sa niečo stane): dalo sa predpokladať, čakať, že nebude dlho žiť


vadiť sa prudko si vymieňať názory (často s hnevom) • hádať saškriepiť saprieť sa: vadili sa, hádali sa pre majetok; škriepili sa, preli sa o detailochsporiť sakniž. sváriť sa (zároveň niečo vymáhať): sporil sa so susedom o záhradudohadovať sadoberať saexpr. harkať sa (vadiť sa v malej miere): deti sa harkali o hračkypriečiť sa (zároveň klásť odpor): Čo sa priečiš?hašteriť sahovor. expr. handrkovať sa (vadiť sa pre malichernosti): hašterili sa pre hlúpostiexpr.: hrýzť sasekať sachlpiť sahovor. expr. žrať sapren. pejor. brechať/štekať na sebafraz. expr. ťahať sa za prsty (s niekým) • nár. prejedať sa (Timrava)


veštiť 1. vyslovovať veštbu podľa istých znakov • predpovedaťhádať: Cigánka mu veštila, predpovedala, hádala z dlane, z karátprorokovať (o starozákonných prorokoch; hovor. expr. vyslovovať predpoveď vôbec): proroci prorokovali príchod Mesiáša; ktosi mu prorokoval dlhý životčítať osudzastar. predzvestovať: jasnovidec mu čítal osud, predzvestoval nešťastiezastar. profetizovať (Škultéty)

2. byť príznakom niečoho • byť predzvesťoupredzvestovať: ťažké mraky veštia, predzvestujú búrku; to je predzvesťou nových čiaspredpovedaťzvestovať: to nezvestuje nič dobrého

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hádať, -a, -ajú nedok.

1. (čo i bezpredm.) zisťovať, snažiť sa zistiť bez dostačujúcich, náležitých logických, rozumových úvah, predpokladov, intuitívne niečo zisťovať, domnievať sa, tušiť, robiť dohady: Tak hádajte, čo je nového. (Heč.) Čo ho tak popudilo! — hádal. (Urb.) Poľan mohol len hádať, čo sa dialo v tureckom pavilóne (Vaj.) Jedni vedeli, prečo ju vedú, druhí hádali. (Taj.)

2. veštiť, predpovedať, čítať osud (poverčivým ľuďom z karát al. inými spôsobmi): h. z karát, h. niekomu z dlane, z ruky;

3. zried. odhadovať: h. od oka; Nikto by mu nebol hádal vyše päťdesiat. (Krno);

opak. hádavať, -a, -ajú;

dok. k 1 uhádnuť


hádať sa, -a, -ajú nedok.

1. (s kým, o čo, o koho i bezpredm.) vadiť sa, hašteriť sa, prieť sa: Ach, čo sa budem s vami hádať. (Stod.) O hlásnika hádajú sa od poludnia. (Tim.) Laco a Števo hádali sa ako vždy. (Jégé)

2. zastar. (o čom) debatovať, diskutovať, dišputovať: V Hodžovej kaplánke radili, hádali sa o veciach vážnych pre slovenský národný život. (Škult.);

opak. hádavať sa

Morfologický analyzátor

hádať nedokonavé sloveso
(ja) hádam VKesa+; (ty) hádaš VKesb+; (on, ona, ono) háda VKesc+; (my) hádame VKepa+; (vy) hádate VKepb+; (oni, ony) hádajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) hádal VLesam+; (ona) hádala VLesaf+; (ono) hádalo VLesan+; (oni, ony) hádali VLepah+;
(ty) hádaj! VMesb+; (my) hádajme! VMepa+; (vy) hádajte! VMepb+;
(nejako) hádajúc VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor