háčik1 -ka pl. N -ky m. 1. zdrob. ▶ malý hák, zahnutý, obyč. kovový materiál slúžiaci na zavesenie, zachytenie a pod. niečoho: drôtený h.; vešiak s háčikmi; h. zámku kapoty; hotovú poličku zavesíme na háčiky; kabáty viseli na háčikoch; Rukou otočila železný háčik, ktorým bola pripevnená sieťka k okennému rámu. [V. Šikula] □ krajč. háčik s uškom dvojdielne zapínadlo
2. ▶ časť udice, na ktorú sa upevňuje nástraha na chytanie rýb: rybárske háčiky; h. s návnadou; zvesiť rybu z háčika; rybka sa chytila na h.; Nastokol som si na háčik dážďovku. [J. Kroner]
3. ▶ zahnutá ihlica na zhotovovanie výrobkov z priadze, háčkovka: h. číslo 2; háčiky rozličných hrúbok a dĺžok; na vlnu potrebujeme veľký h.; priadzu nahodíme na h.
4. obyč. pl. háčiky zool. ▶ rôzne tvarované, zahrotené a zahnuté sklerotizované časti na hlavičke pásomníc; zahnuté výbežky na (včeľom) žihadle: na hlavičke pásomníc sú okrem háčikov aj ďalšie prichytávacie orgány; osy nemajú na žihadle spätné háčiky
5. bot. ▶ zahnutý osteň: tobolky s ostrými naspäť zahnutými háčikmi
6. hovor. ▶ nepriaznivá okolnosť, ktorá niečomu prekáža, (skrytý) problém, ťažkosť: má to jeden h.; v tom je práve h.; Každé dobré predsavzatie či skutok má svoj háčik. [P. Jaroš]; Chcel som sa s ňou oženiť. Háčik bol v tom, že o mňa nestála. [K. Lászlová]
háčik2 -ka pl. N -kovia m. šport. profes. ▶ ten, kto sedí v lodi vpredu; op. zadák: byť v lodi na poste háčika; Háčik udáva tempo, frekvenciu, nasadenie, zadák ho synchronicky napodobňuje. [Ska 2007]
hák2 háka/háku pl. N háky m. ⟨nem.⟩ 1. ▶ zahnutý, obyč. kovový materiál slúžiaci na zavesenie, zachytenie, pripevnenie a pod. niečoho: mäsiarske háky; povraz upevnený na háku; zavesiť zrkadlo, obraz na h.; zvesiť pílu z háka; otáčavé háky na kabáty [A. Hykisch]; V pivnici, kde mala byť sušiareň bielizne, ponaťahovali žinku od háka k háku. [D. Tatarka]; pren. Hák mesiaca sa kýval nad studňou, plnou hviezd a šumiaceho ticha. [M. Rúfus] kosák mesiaca □ poľov. hlavňový hák výčnelok rozličného profilu na hlavniach sklopných zbraní, ktorý slúži na zachytenie hlavne v lôžku zbrane
2. ▶ dlhšie náradie (palica, tyč a pod.) s rôzne zahnutým koncom na zachytávanie, držanie, strhávanie niečoho: požiarny h.; drevený h. na naberanie vody zo studne; prehľadávať rybník hákom; vyhrabávať korene špeciálnymi hákmi; S hákom v ruke loví z hučiacej mútňavy brvná. [M. Urban]; Aj skúsení chovatelia pri manipulácii s jedovatými hadmi používajú rôzne kliešte, háky a podobné nástroje. [Pc 1998]
3. ▶ železná súčiastka s rôzne zahnutým koncom určená na zavesenie prepravovaného bremena, na spájanie, pripojenie vozňov, vlekov a pod.: závesný, zdvíhadlový h.; žeriav s hákom; Človek sa musí zohnúť po háky, zapnúť lano a ukazovať, kde zapnú panel. [L. Hrubý]
4. ▶ zasúvacia konštrukcia na dverách, závora: zaistiť dvere hákom; zavrieť bránu na h.
5. šport. ▶ (v boxe) krátky úder ohnutou rukou: tvrdý ľavý, pravý h.; nebezpečný spodný h.; zasadiť súperovi presný h. na bradu; chytiť od súpera tri háky; Každý z nich totiž vedel, že sinky nabiehajú len po direkte, háku alebo kopanci. [L. Hagara]
6. G iba háku šport. slang. ▶ zákryt pri bežeckých, cyklistických a pod. pretekoch: ísť dlhý úsek v háku; Jaroslav sa im [pretekárom] zavesil do háku. [R. Moric]; Odhodlali sa na riskantný manéver v závere, keď skúsený Ampler zobral do háku Micklena, pomohol mu nabrať rýchlosť. [Vč 1964]
◘ fraz. slang. mať niekoho, niečo na háku nezaujímať sa o niekoho, o niečo, mať ľahostajný postoj k niekomu, k niečomu
▷ zdrob. ↗ háčik1