háčik -a m.
1. zdrob. k hák (význ. 1, 2): zavesiť niečo na h.; krajč. druh dvojdielneho zapínadla; časť tohto zapínadla; bot. zahnutý osteň
2. časť udice: chytať ryby na h.
3. zahnutá ihlica na zhotovovanie výrobkov z priadze ap.: háčkovať s veľkým h-om
4. hovor. mäkčeň
5. hovor. (skrytý) problém: v tom je ten h., má to jeden, svoj h.;
háčikový príd.
háčik -ka pl. N -ky m. (i zdrob.)
háčik1 -ka pl. N -ky m. 1. zdrob. ▶ malý hák, zahnutý, obyč. kovový materiál slúžiaci na zavesenie, zachytenie a pod. niečoho: drôtený h.; vešiak s háčikmi; h. zámku kapoty; hotovú poličku zavesíme na háčiky; kabáty viseli na háčikoch; Rukou otočila železný háčik, ktorým bola pripevnená sieťka k okennému rámu. [V. Šikula] □ krajč. háčik s uškom dvojdielne zapínadlo 2. ▶ časť udice, na ktorú sa upevňuje nástraha na chytanie rýb: rybárske háčiky; h. s návnadou; zvesiť rybu z háčika; rybka sa chytila na h.; Nastokol som si na háčik dážďovku. [J. Kroner] 3. ▶ zahnutá ihlica na zhotovovanie výrobkov z priadze, háčkovka: h. číslo 2; háčiky rozličných hrúbok a dĺžok; na vlnu potrebujeme veľký h.; priadzu nahodíme na h. 4. obyč. pl. háčiky zool. ▶ rôzne tvarované, zahrotené a zahnuté sklerotizované časti na hlavičke pásomníc; zahnuté výbežky na (včeľom) žihadle: na hlavičke pásomníc sú okrem háčikov aj ďalšie prichytávacie orgány; osy nemajú na žihadle spätné háčiky 5. bot. ▶ zahnutý osteň: tobolky s ostrými naspäť zahnutými háčikmi 6. hovor. ▶ nepriaznivá okolnosť, ktorá niečomu prekáža, (skrytý) problém, ťažkosť: má to jeden h.; v tom je práve h.; Každé dobré predsavzatie či skutok má svoj háčik. [P. Jaroš]; Chcel som sa s ňou oženiť. Háčik bol v tom, že o mňa nestála. [K. Lászlová]
háčik2 -ka pl. N -kovia m. šport. profes. ▶ ten, kto sedí v lodi vpredu; op. zadák: byť v lodi na poste háčika; Háčik udáva tempo, frekvenciu, nasadenie, zadák ho synchronicky napodobňuje. [Ska 2007]
hák2 háka/háku pl. N háky m. ⟨nem.⟩ 1. ▶ zahnutý, obyč. kovový materiál slúžiaci na zavesenie, zachytenie, pripevnenie a pod. niečoho: mäsiarske háky; povraz upevnený na háku; zavesiť zrkadlo, obraz na h.; zvesiť pílu z háka; otáčavé háky na kabáty [A. Hykisch]; V pivnici, kde mala byť sušiareň bielizne, ponaťahovali žinku od háka k háku. [D. Tatarka]; pren. Hák mesiaca sa kýval nad studňou, plnou hviezd a šumiaceho ticha. [M. Rúfus] kosák mesiaca □ poľov. hlavňový hák výčnelok rozličného profilu na hlavniach sklopných zbraní, ktorý slúži na zachytenie hlavne v lôžku zbrane 2. ▶ dlhšie náradie (palica, tyč a pod.) s rôzne zahnutým koncom na zachytávanie, držanie, strhávanie niečoho: požiarny h.; drevený h. na naberanie vody zo studne; prehľadávať rybník hákom; vyhrabávať korene špeciálnymi hákmi; S hákom v ruke loví z hučiacej mútňavy brvná. [M. Urban]; Aj skúsení chovatelia pri manipulácii s jedovatými hadmi používajú rôzne kliešte, háky a podobné nástroje. [Pc 1998] 3. ▶ železná súčiastka s rôzne zahnutým koncom určená na zavesenie prepravovaného bremena, na spájanie, pripojenie vozňov, vlekov a pod.: závesný, zdvíhadlový h.; žeriav s hákom; Človek sa musí zohnúť po háky, zapnúť lano a ukazovať, kde zapnú panel. [L. Hrubý] 4. ▶ zasúvacia konštrukcia na dverách, závora: zaistiť dvere hákom; zavrieť bránu na h. 5. šport. ▶ (v boxe) krátky úder ohnutou rukou: tvrdý ľavý, pravý h.; nebezpečný spodný h.; zasadiť súperovi presný h. na bradu; chytiť od súpera tri háky; Každý z nich totiž vedel, že sinky nabiehajú len po direkte, háku alebo kopanci. [L. Hagara] 6. G iba háku šport. slang. ▶ zákryt pri bežeckých, cyklistických a pod. pretekoch: ísť dlhý úsek v háku; Jaroslav sa im [pretekárom] zavesil do háku. [R. Moric]; Odhodlali sa na riskantný manéver v závere, keď skúsený Ampler zobral do háku Micklena, pomohol mu nabrať rýchlosť. [Vč 1964] ◘ fraz. slang. mať niekoho, niečo na háku nezaujímať sa o niekoho, o niečo, mať ľahostajný postoj k niekomu, k niečomu ▷ zdrob. ↗ háčik1
háčik 1. menší, obyč. kovový predmet so zahnutým koncom na vešanie, zachytávanie • hovor. kvačka: drôtený háčik, drôtená kvačka
2. p. mäkčeň 3. p. problém 1
mäkčeň diakritické znamienko na označenie mäkkosti hlásky • hovor. háčik: mäkčeň, háčik nad písmenom
prekážka vec, ktorá stojí v ceste; okolnosť, ktorá je na ťarchu: beh cez prekážky, naraziť na prekážku; stretnúť sa s prekážkami • bariéra: na rieke sa tvoria ľadové bariéry; bariéra predsudkov • zábrana: koľajová zábrana; spoločenské zábrany • úskalie: prekonávať úskalie; vyhýbať sa úskaliu života • zátarasa: protitankové zátarasy • barikáda (obranný val pri pouličných bojoch): stavať barikády • hrádza: pretrhnúť hrádze zdržanlivosti • obštrukcia (zámerná prekážka, hatenie niečoho): robiť obštrukcie v parlamente • hovor. háčik (skrytá prekážka): má to jeden háčik • zastar. zápreka (Dobšinský) • odb. inhibícia: inhibícia klíčenia
problém 1. niečo zložité, čo treba riešiť • otázka: problém, otázka výživy ľudstva • úloha: výskumná úloha, šachová úloha • hádanka • záhada: jeho správanie bolo preňho vždy hádankou, záhadou • hovor. rébus: stál pred rébusom • hovor. háčik (skrytý problém): má to jeden háčik • hovor. hlavolam (zložitý problém) • pren.: oriešok • otáznik
2. p. starosť1 1
zádrh neželateľné prerušenie činnosti, pohybu: na stavbe je veľa zádrhov • prekážka • hovor. háčik: je tu akási prekážka, akýsi háčik • subšt. zádrheľ
háčik, -a/čka m.
1. zdrob. malý hák: (drôtený) h. na vešanie šiat, h. na zatváranie oblokov, dverí ap.;
krajč. druh kovového zapínadla na odev; časť tohto zapínadla;
ryb. časť udice, na ktorú sa chytajú ryby: chytať ryby na h.; založiť h. spustiť udicu s návnadou do vody;
2. hovor. ihlica na konci ohnutá, používaná na háčkovanie;
3. zried. mäkčeň: označovať mäkkosť h-om;
4. bot. zahnutý osteň;
zool. obyč. v mn. č. háčiky pazúriky pásomníc, panôžky húseníc; naspäť zahnuté výbežky na včeľom žihadle;
5. hovor. prekážka, ťažkosť, problém: v niečom je h., niečo má h.; Zabudli sme na jeden háčik. (Tat.) Nikde nenarazil na háčik, s ktorým by nebol počítal. (Chrob.);
háčkový i háčikový príd. zried. s háčikom, s háčikmi: Vlastný chrbát háčkovým bičom si krvavíš. (Sládk.); text. háčikové ihly
háčik i háčok m. 1. csl menší drevený al. kovový hák na vešanie: V opchoďe musia bi_dvojakie háčiki (Lipt. Hrádok LM); Hábi si pozakladaľi na háčiki a tak potom robiľi (Dlhá n. Or. DK); Na háčik sa obesilo, čo sa vážilo (Siladice HLO) 2. strsl, čiast. zsl, šar časť udice v podobe zakriveného drôtu, na ktorý sa chytajú ryby: Urobiu̯ som si háčig a na ten son lapau̯ ribi (Sedl. Dubová DK); Zachicev sa mi háčik (Trakovice HLO); Ribi śe maju lapadz ľem na haček (Kendice PRE) 3. čiast. snitr, zsl, šar jedna časť dvojdielneho kovového zapínadla na odev: Namiesto gombíka háček sa zapínal pot krkom na kabane (Skalka n. Váh. TRČ); Našila sebe take hački na blusku (Dl. Lúka BAR); háčik (Návojovce TOP) 4. strsl, snitr ihlica so zahnutým koncom, ktorá sa používa na háčkovanie: Doma haškujem hášikon (Kociha RS); Na háčkuvaňie je treba háčik (Návojovce TOP) 5. turč, šar otáčavé zariadenie na uzavretie oblokov, dverí al. dvierok: Prú maľi obloki na háčik, to už ľen ňeskoršie prišlo toto zatváraňia (Ležiachov MAR) 6. snitr, jzsl ohnutý prút na kosisku ukladajúci kosený porast: háček (Nitr. Hrádok NZ, St. Turá NMV) 7. tek ohnutý koniec noža na pahovanie: Vístruh má na konci háčik (Prochot NB) 8. obuv. nástroj na vyťahovanie kopýt z obuvi: Háčikom sa zachiťí kopito, a tak sa dostaňe s topánki (Lipt. Hrádok LM); Háčki sú na vitahovaní lástú (Malacky) 9. záh náradie s dvoma zahnutými zubmi na vyťahovanie repy: Repa sa kopau̯a aj s háčkem (Kunov SEN) 10. myj časť konského postroja na koncoch bŕdc ukončených zahnutým plechom: háčik (St. Turá NMV) 11. tek ohnutý klinec na prichytenie obruče pri výrobe sudov: Na prichiťeňia obručí boľi takie kľince, hačke sa volaľi (Pukanec LVI) 12. strsl, čiast. zsl prekážka, ťažkosť, skrytý problém: Šva to búl za hášik, eš prehral to právo (Kameňany REV); Míslím, že f téj veci buďe ňejakí háčik, keď ňeprišou̯ (Bánovce n. Bebr.)
háčok p. háčik
háček, háčik p. hák
hák m nem 1. nástroj, náradie so zahnutým koncom: vdelal z meskeho zeleza try haky (ŽILINA 1610); retez k wozu z hakom (NOZDRKOVCE 1652); (Jánošík) ma bit na hak na lawem boku prehnaty a tak zaweseny (L. MIKULÁŠ 1713); na studny kamenneg hak drewenny (SOBLAHOV 1718); anchora: kotwa, kotwice, hák, gimž ssyfy zastawugi (WU 1750); cardo: pant, dwerowy hák; rybny hák (KS 1763); gaziki gegich ze zeleznjma haky z úst witahowali a odtinali (VP 1764); x. pren on (Boh) te takowim wnuknutim, takowim powzbuzenim, takowimi hakami tahel (MS 1758) mocne na teba pôsobil 2. zahnutý klin na zavesenie šiat ap.: klincou na dwa hake prybytia (ZVOLEN 1659); dens: hák, rebrík (KS 1763) 3. druh strelnej zbrane, hákovnica: rucznicze, gedna welka yako pol haku, mala (TURIEC 1583); -ový, -ovný príd k 1: od priwezenia hakownich noch (ZVOLEN 1658); uncus: krywy skryweny, nakryweny, ohnúty, hakowy (KS 1763); háčik, háček dem k 1: hacžek do pantow (ŽILINA 1586); k 2: hačžyky na kozub (MOŠOVCE 1563); suknya strebornymy hacžikamy (LIPTOV 1637); zapinace hacky z babkamy (TRENČÍN 1713)