guru -ua pl. N -uovia I -uami i neskl. m.
guru -ua pl. N -uovia i neskl. m. ⟨sanskr.⟩ 1. ▶ v hinduizme náboženský učiteľ a duchovný vodca: indický g. 2. hist. ▶ (v 16. - 17. stor.) titul vodcu náboženského spoločenstva sikhov 3. trochu expr. ▶ osobnosť uznávaná svojimi prívržencami ako učiteľ, znalec, expert: finančný, burzový g.; internetový, režisérsky g.; stať sa guruom; môj literárny guru [Sme 2001]; záľahy samozvaných guruov [InZ 2003]; Stal sa z neho guru slovenského manažmentu. [Pt 2003]
guru neskl. i -ua m. ‹sanskrit›
1. (pôvodne v hinduizme) náboženský učiteľ a duchovný vodca
2. hist. (v 16. – 17. stor.) titul vodcu náboženskej obce sikhov
3. expr. osobnosť uznávaná svojimi prívržencami ako expert, znalec v danej problematike; vodca, učiteľ: počítačový g.; stal sa guruom PR