gunár -a mn. N a A -e m. samec husi;
gunárí príd.
gunár G a A -ra pl. N a A -re pl. A hovor. i -rov m.
gunár -ra pl. N a A -re pl. A hovor. i -rov m. ⟨nem.⟩ ▶ samec husi: vykŕmený g.; z dvora sa ozýval hlas gunára; Budeš mať dlhý krk ako gunár! [J. Jonáš] ▷ gunárik -ka pl. N a A -ky m. zdrob.; gunárisko -ka pl. N -ká G -risk s. i -ka pl. N -kovia G a A -kov m. zvel.: syčiace g.; vyrútil sa na nás obrovský g.
gunár, -a, mn. č. -e m. husí samec;
gunárik, -a, mn. č. -y m. zdrob.
genár p. gunár
geňur p. gunár
gunár m. (gunar, gúnor, gúner, genár, geňur) 1. csl husí samec: A podarelo sa mi chiťeď največú hus, gunár to bou̯ (Žarnovica NB); Vajcia misev chlap potkladaťi, žebe sa s teh vajedz viľiahlo veľa gunárov (Čelovce MK); Nehali zme jenneho gunára a dve husi na plemeno (Návojovce TOP); Mám sedom husí a jenného genára (Val. Belá PDZ); Gúnora máme plíškavého a husi sú šeckí kačavé (Červeník HLO); Gúnera nechávali g husám, jako do scel teda (Brestovany TRN); Dzeci śe boja geňura, bo śčipe (Spiš. Štvrtok LVO); Gunara teho roku ňimama (Dl. Lúka BAR) F. hlavu nacahovau̯ ja_gunar (Sobrance) - naťahoval dlhý krk 2. pasák husí, husiar: gunár (Cinobaňa LUČ); gunar (Slov. Ľupča BB) 3. expr. záletník, frajerkár: gunár (Revúca); gunar (Sobrance) 4. pohyblivá žrď na studni, vahadlo: studňa na gunar (Ostrany RS)
gúner p. gunár
gúnor p. gunár
gunár [gu-, ku-] m maď samec husi: husy starich z gunarom 20 (LIKAVA 1664); rada, aby tagne weczy oznamil, yazik z kunara a žaby yazik (LR1 17. st); masti ge (oči) mastu z gunára (PL 1787); -ový príd: gambi gunarowjm aneb kačičim sadlem mast (LR2 17. st); -ek dem: prečos’ mi zabila bílého gunárka? (PCh 18. st)
kunár p. gunár