guľatý príd. majúci tvar gule: zem, lopta je g-á;
do guľata → doguľata;
na guľato → naguľato;
guľato prísl.;
guľatosť -i ž.
guľatosť -ti ž. ▶ vlastnosť toho, čo je guľaté, čo má guľatý tvar: g. Zeme; g. hlavy mačky; Za poľom sa žltlo nepoorané strnisko, ktoré svojou vypuklou guľatosťou pripomínalo brucho pravekého veľjaštera. [P. Holka]
guľatý príd.
1. majúci podobu, tvar gule, okrúhly: g-á nádoba, g-é teleso, g-á tvár; zem je g-á; pren. g-é slová, g-é frázy, g-é reči nič nevraviace, prázdne; Nemal rád guľaté reči, ktorými sa snažil tesť vždy vykľučkovať a odbočiť z predmetu rozhovoru. (Krno)
2. fam. tučný (o človeku i o zvierati): Bola menšej postavy, guľatá a tučná všade. (Zgur.);
do guľata, na guľato; guľato prísl.;
guľatosť, -ti ž.
(jedna) guľatosť; (bez) guľatosti; (ku) guľatosti; (vidím) guľatosť; (ó) guľatosť!; (o) guľatosti; (s) guľatosťou;
(tri) guľatosti; (bez) guľatostí; (ku) guľatostiam; (vidím) guľatosti; (ó) guľatosti!; (o) guľatostiach; (s) guľatosťami;