groš -a m.
1. čiastková peňaž. jednotka a platidlo v niekt. štátoch; hist. stredoveké strieborné platidlo
2. hovor. malý peniaz: zíde sa každý g.
3. obyč. mn. groše hovor. peniaze vôbec: zarábať g-e
● poznať niekoho ako starý g. dobre; → judášsky g.; byť pri g-i mať peniaze; byť bez g-a nemať peniaze; expr. → smrdieť g-om; kúpiť, predať za lacný g. lacno; čo → fígeľ, to g.;
grošový príd.;
grošík -a obyč. mn. m. zdrob. expr. peniaz(e)
groš -ša pl. N -še G -ší/-šov m. ⟨lat.⟩ 1. hist. ▶ strieborná minca spravidla v hodnote 1/20 (rýnskeho) zlatého; jednotka striebornej meny v stredoveku: strieborné groše; český, pražský g.; tourský g. minca razená od r. 1266 vo Francúzsku, odtiaľ rozšírená do strednej Európy; razba uhorských grošov v Kremnici 2. ▶ čiastková menová jednotka a platidlo v Rakúsku (do r. 2001) a v Poľsku, drobná minca: 1 šiling mal 100 grošov 3. hovor. expr. ▶ peniaz malej hodnoty, halier, koruna: zíde sa každý g.; zarobiť dajaký g.; Každú nedeľu učni dostali od majstra aspoň aký-taký groš. [V. Šikula]; Naučil sa robiť, čo bolo treba, aby sa rodina dostala k nejakému grošu aj v zime. [Pc 1998] 4. obyč. pl. groše hovor. expr. ▶ peniaze vôbec; syn. koruny, korunky: zarábať, míňať groše; dostať, zohnať nejaké groše; predať niečo za pár groší; požičať si pár grošov; nemať groše; bude to stáť pekný g.; Na dobrú vec sa nejaké groše vždy nájdu. [Vč 1990] ◘ fraz. mať groší ako pliev mať veľa peňazí, byť bohatý; poznať niekoho, niečo ako starý groš dobre, dôkladne; judášsky groš nečestne získané peniaze, odmena za zradu, udávanie a pod.; žobrácky groš málo peňazí, malá suma; brať/mať niečo za hotový groš pokladať niečo za isté, pravdivé, veriť niečomu; byť ako za groš chleba/psík/prasa byť malý, drobný, šťúply; byť/ostať bez groša al. nemať ani groša/deravý groš nemať peniaze; [byť] hladný na groš (byť) žiadostivý peňazí, lakomý; byť pri groši mať peniaze; držať sa groša al. držať groše byť sporivý až lakomý; každý groš tri razy [v ruke] obráti, [kým ho vydá] je skúpy, nerád dáva zo svojho; kúpiť/predať za lacný groš lacno; mať rozumu za groš al. nemať za groš rozumu byť nerozumný, nerozvážny, hlúpy; nedal by za to/zaň ani deravý groš vôbec si to, ho necení; nestojí [za] deravý groš al. nie je hoden ani deravý groš je bezcenný; prísť ku grošu/grošom zarobiť, zadovážiť si peniaze; pustiť groš minúť peniaze; smrdieť grošom byť celkom bez peňazí, nemať peniaze; trasie sa za grošom [ako čert za hriešnou dušou] je lakomý, skúpy; za groš by si dal koleno vŕtať/prevŕtať al. za groš by hnal do Pešti voš je veľmi lakomý, chamtivý, za peniaze urobí všetko ◘ parem. čo fígeľ, to groš dôvtip, šikovnosť sa vypláca; kto je dôvtipný, šikovný, má z toho úžitok; dobrá rada stojí groš [a planá dva] dobrá rada je cenná, zlá je na škodu; [dobrá] výhovorka stojí groš; dobrá výhovorka hotový groš ▷ grošík -ka pl. N -ky m. zdrob. expr. k 3, 4: pribudlo nám zopár grošíkov; vrátil sa domov so zarobenými grošíkmi
groš -a m. ‹l›
1. hist. ťažká strieborná minca, jednotka striebornej meny v stredoveku: pražský g. (Václava II.); uhorský g. (Róberta z Anjou); meissenské g-e
2. hist. (od 17. do 19. stor.) drobná minca v hodnote troch grajciarov
3. čiastková menová jednotka v Poľsku (pred prijatím eura aj v Rakúsku)
4. obyč. mn. groše hovor. zastar. peniaze: kúpiť niečo za pár g-ov; zarábať g-e
● stojí to za deravý g. nemá to cenu, ceny;
grošový príd.
desaťhaliernik desaťhalierová minca • hovor. zastar. al. expr. päták • groš (drobná minca vôbec): nemal ani päták
groš p. peniaz 1
peniaz 1. kovové platidlo, zried. i bankovka • minca: zbieral zlaté peniaze, mince • štátovka (papierový peniaz vydaný štátom): štátovka vysokej hodnoty • päták (rakúsko-uhorská minca, hovor. desaťhaliernik al. iná drobná minca) • šesták (rakúsko-uhorská minca, hovor. dvadsaťhaliernik al. iná drobná minca) • zastar. turák (rakúsko-uhorská minca, hovor. expr. drobná minca) • expr.: groš • grajciar: nemám ani groš, ani grajciar • zastar. moneta
2. p. peniaze
groš, -a, 2. p. mn. č. -ov, hovor. (3. význam) i -í m.
1. strieborný peniaz, jednotka starej striebornej meny; dnes drobná minca rakúskej a poľskej meny;
2. malý peniaz, malá hodnota: zíde sa, dobrý je každý g.
● hovor. stojí za deravý g. je zlý, nanič; nemá rozumu ani za g. je hlúpy;
3. hovor. (často v mn. č.) peniaze vôbec: poctivo zarobené g-e; potrebovať g-e, nemať g-e; mať pár g-í trochu peňazí; má g-í ako pliev je bohatý; prísť ku g-u (g-om) zarobiť, zadovážiť si peniaze; byť pri g-i mať peniaze; byť bez g-a bez peňazí; kúpiť niečo za lacný g. lacno; predať niečo za dobrý g. draho; zarobiť pekný g. dosť, veľa peňazí; tvrdé, ťažké g-e veľa peňazí; držať sa g-a, držať g-e byť sporivý; poznať niekoho ako starý g. dobre, dokonale; žobrácky g. málo peňazí; judášsky g. nepoctivo získané peniaze, odmena za zradu; byť hladný na g. lakomý, chtivý peňazí; smrdieť g-om nemať peňazí; čo fígeľ, to g. (prísl.) každá šikovnosť je niečo hodná; dobrá výhovorka hotový g. (stojí g.) (prísl.) je cenná;
grošový príd. stojaci groš, lacný; chudobný: g-é príspevky, g. román; odrodilý zeman z grošovej gentry (Vlč.);
grošík, -a m. zdrob. expr.
(jeden) groš; (bez) groša; (ku) grošu; (vidím) groš; (ó) groš!; (o) groši; (s) grošom;
(štyri) groše; (bez) grošov; (ku) grošom; (vidím) groše; (ó) groše!; (o) grošoch; (s) grošmi;