Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj scs sss ssj ma subst priezviská

groš -a m.

1. čiastková peňaž. jednotka a platidlo v niekt. štátoch; hist. stredoveké strieborné platidlo

2. hovor. malý peniaz: zíde sa každý g.

3. obyč. mn. groše hovor. peniaze vôbec: zarábať g-e

poznať niekoho ako starý g. dobre; judášsky g.; byť pri g-i mať peniaze; byť bez g-a nemať peniaze; expr. smrdieť g-om; kúpiť, predať za lacný g. lacno; čo → fígeľ, to g.;

grošový príd.;

grošík -a obyč. mn. m. zdrob. expr. peniaz(e)

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
groš ‑a m.; grošový; grošík ‑a m.

groš -ša pl. N -še G -ší/-šov m.lat.⟩ 1. hist. ▶ strieborná minca spravidla v hodnote 1/20 (rýnskeho) zlatého; jednotka striebornej meny v stredoveku: strieborné groše; český, pražský g.; tourský g. minca razená od r. 1266 vo Francúzsku, odtiaľ rozšírená do strednej Európy; razba uhorských grošov v Kremnici
2. ▶ čiastková menová jednotka a platidlo v Rakúsku (do r. 2001) a v Poľsku, drobná minca: 1 šiling mal 100 grošov
3. hovor. expr.peniaz malej hodnoty, halier, koruna: zíde sa každý g.; zarobiť dajaký g.; Každú nedeľu učni dostali od majstra aspoň aký-taký groš. [V. Šikula]; Naučil sa robiť, čo bolo treba, aby sa rodina dostala k nejakému grošu aj v zime. [Pc 1998]
4. obyč. pl. groše hovor. expr.peniaze vôbec; syn. koruny, korunky: zarábať, míňať groše; dostať, zohnať nejaké groše; predať niečo za pár groší; požičať si pár grošov; nemať groše; bude to stáť pekný g.; Na dobrú vec sa nejaké groše vždy nájdu. [Vč 1990]
fraz. mať groší ako pliev mať veľa peňazí, byť bohatý; poznať niekoho, niečo ako starý groš dobre, dôkladne; judášsky groš nečestne získané peniaze, odmena za zradu, udávanie a pod.; žobrácky groš málo peňazí, malá suma; brať/mať niečo za hotový groš pokladať niečo za isté, pravdivé, veriť niečomu; byť ako za groš chleba/psík/prasa byť malý, drobný, šťúply; byť/ostať bez groša al. nemať ani groša/deravý groš nemať peniaze; [byť] hladný na groš (byť) žiadostivý peňazí, lakomý; byť pri groši mať peniaze; držať sa groša al. držať groše byť sporivý až lakomý; každý groš tri razy [v ruke] obráti, [kým ho vydá] je skúpy, nerád dáva zo svojho; kúpiť/predať za lacný groš lacno; mať rozumu za groš al. nemať za groš rozumu byť nerozumný, nerozvážny, hlúpy; nedal by za to/zaň ani deravý groš vôbec si to, ho necení; nestojí [za] deravý groš al. nie je hoden ani deravý groš je bezcenný; prísť ku grošu/grošom zarobiť, zadovážiť si peniaze; pustiť groš minúť peniaze; smrdieť grošom byť celkom bez peňazí, nemať peniaze; trasie sa za grošom [ako čert za hriešnou dušou] je lakomý, skúpy; za groš by si dal koleno vŕtať/prevŕtať al. za groš by hnal do Pešti voš je veľmi lakomý, chamtivý, za peniaze urobí všetko ◘ parem. čo fígeľ, to groš dôvtip, šikovnosť sa vypláca; kto je dôvtipný, šikovný, má z toho úžitok; dobrá rada stojí groš [a planá dva] dobrá rada je cenná, zlá je na škodu; [dobrá] výhovorka stojí groš; dobrá výhovorka hotový groš
grošík -ka pl. N -ky m. zdrob. expr. k 3, 4: pribudlo nám zopár grošíkov; vrátil sa domov so zarobenými grošíkmi

groš -a m. ‹l›

1. hist. ťažká strieborná minca, jednotka striebornej meny v stredoveku: pražský g. (Václava II.); uhorský g. (Róberta z Anjou); meissenské g-e

2. hist. (od 17. do 19. stor.) drobná minca v hodnote troch grajciarov

3. čiastková menová jednotka v Poľsku (pred prijatím eura aj v Rakúsku)

4. obyč. mn. groše hovor. zastar. peniaze: kúpiť niečo za pár g-ov; zarábať g-e

stojí to za deravý g. nemá to cenu, ceny;

grošový príd.

desaťhaliernik desaťhalierová minca • hovor. zastar. al. expr. pätákgroš (drobná minca vôbec): nemal ani päták


groš p. peniaz 1


peniaz 1. kovové platidlo, zried. i bankovka • minca: zbieral zlaté peniaze, minceštátovka (papierový peniaz vydaný štátom): štátovka vysokej hodnotypäták (rakúsko-uhorská minca, hovor. desaťhaliernik al. iná drobná minca) • šesták (rakúsko-uhorská minca, hovor. dvadsaťhaliernik al. iná drobná minca) • zastar. turák (rakúsko-uhorská minca, hovor. expr. drobná minca) • expr.: grošgrajciar: nemám ani groš, ani grajciarzastar. moneta

2. p. peniaze

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

groš, -a, 2. p. mn. č. -ov, hovor. (3. význam) im.

1. strieborný peniaz, jednotka starej striebornej meny; dnes drobná minca rakúskej a poľskej meny;

2. malý peniaz, malá hodnota: zíde sa, dobrý je každý g.

hovor. stojí za deravý g. je zlý, nanič; nemá rozumu ani za g. je hlúpy;

3. hovor. (často v mn. č.) peniaze vôbec: poctivo zarobené g-e; potrebovať g-e, nemať g-e; mať pár g-í trochu peňazí; má g-í ako pliev je bohatý; prísť ku g-u (g-om) zarobiť, zadovážiť si peniaze; byť pri g-i mať peniaze; byť bez g-a bez peňazí; kúpiť niečo za lacný g. lacno; predať niečo za dobrý g. draho; zarobiť pekný g. dosť, veľa peňazí; tvrdé, ťažké g-e veľa peňazí; držať sa g-a, držať g-e byť sporivý; poznať niekoho ako starý g. dobre, dokonale; žobrácky g. málo peňazí; judášsky g. nepoctivo získané peniaze, odmena za zradu; byť hladný na g. lakomý, chtivý peňazí; smrdieť g-om nemať peňazí; čo fígeľ, to g. (prísl.) každá šikovnosť je niečo hodná; dobrá výhovorka hotový g. (stojí g.) (prísl.) je cenná;

grošový príd. stojaci groš, lacný; chudobný: g-é príspevky, g. román; odrodilý zeman z grošovej gentry (Vlč.);

grošík, -a m. zdrob. expr.

Morfologický analyzátor

groš podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) groš; (bez) groša; (ku) grošu; (vidím) groš; (o) groši; (s) grošom;

(štyri) groše; (bez) grošov; (ku) grošom; (vidím) groše; (o) grošoch; (s) grošmi;

Ǧroš_1 Ǧroš Ǧroš_2 Ǧroš
groš
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) groš
G (bez) groša
D (ku) grošu
A (vidím) groš
L (o) groši
I (s) grošom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) groše
G (bez) grošov
D (ku) grošom
A (vidím) groše
L (o) grošoch
I (s) grošmi

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko GROŠ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 11×, celkový počet lokalít: 3, v lokalitách:
JAKUBANY, okr. STARÁ ĽUBOVŇA – 5×;
PODOLÍNEC, okr. STARÁ ĽUBOVŇA – 4×;
SPIŠSKÁ NOVÁ VES, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES – 2×;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor