gramatika -y ž.
1. súbor zákonitostí a pravidiel platných pre morfológiu a syntax; stavba jazyka: g. spisovnej slovenčiny
2. vedný odbor zaoberajúci sa gram. stavbou jazyka: súčasná, historická g.
3. vedecké dielo opisujúce jazykový systém: Slovenská g. od E. Paulinyho;
gramatický príd.: g-á stavba jazyka, g-é pravidlá, chyby, g. opis;
gramaticky prísl.;
gramatickosť -i ž.
gramatika [-t-] -ky -tík ž.
gramatika [-t-] -ky -tík ž. ⟨gr.⟩ 1. lingv. ▶ sústava zákonitostí a pravidiel platných pre morfológiu a syntax; stavba jazyka: učiť sa, ovládať gramatiku slovenského jazyka; generatívna, transformačná g. súbor formálnych pravidiel, pomocou ktorých možno utvoriť všetky gramaticky správne vety daného jazyka 2. ▶ náuka o gramatickej stavbe jazyka: súčasná g.; historická g. opisujúca vývoj jazyka; komparatívna, porovnávacia g. porovnávajúca dva al. viac jazykov; deskriptívna g. 3. ▶ študijný predmet v rámci filologického vzdelávania: prednášky z gramatiky 4. ▶ kniha, príručka opisujúca gramatickú stavbu ako aj iné zložky stavby jazyka: školská g.; normatívna g.; vedecká, akademická g. podávajúca úplný výklad na základe najnovších výskumov; ruská, nemecká g.
gramatika -y ž. ‹g›
1. lingv. náuka o stavbe jazyka, o jazykových prostriedkoch spájajúcich slová do viet a o výstavbe textu, zahrnujúca syntax a v niektorých jazykoch i morfológiu: deskriptívna, generatívna, historická, komparatívna, normatívna, synchrónna, transformačná g.
2. lingv. táto stavba
3. kniha, príručka obsahujúca opis gramatickej stavby jazyka
4. zastar. tretia trieda starého gymnázia
gramatika, -y, -tík ž.
1. (bez mn. č.) časť vedy o jazyku zahrnujúca morfológiu a syntax (náuku o tvorení a obmieňaní slov a náuku o stavbe vety): popisná, historická g.;
2. kniha obsahujúca gramatické poučky: školská, normatívna g.;
3. (bez mn. č.) zastar. tretia trieda starej latinskej strednej školy;
4. (bez mn. č.) ľud. žart. pálenka: S medom je veru gramatika dobrá. (Kuk.);
gramatický príd.: g. rozbor, g-á chyba, g-é pravidlo; g. rod, g-á osoba, g-é číslo; poet. g. rým v ktorom sa rýmujú iba koncovky, planý;
gramaticky prísl.: g. správny;
gramatikálny príd. zastar. gramatický
gramatika ž. (gramaťika) žart. pálenka: Idem doniézd halbu gramatiki (Kobeliarovo ROŽ); Z madom veru gramatika je dobrá (Bánovce n. Bebr.); gramaťika (Stožok ZVO)
gramatika ž gr veda o jazyku i o literatúre: w muzyky, gramatiky a poesi pilne cwičil (SC 17. st); grammatica: umenj literné aneb grammatyka (KS 1763); kolik regul gestit w celeg grammatice? (BrV 1798); -ický príd: grammaticus: grammatický (KS 1763); comentarii grammaticorum: gramaticke vykladagicy knihy (LD 18. st)