grajciar, -a, 6. p. -i, mn. č. -e, -ov m.
1. zastar. drobný peniaz, stý diel zlatky v býv. Rakúsko-Uhorsku;
2. hovor. expr. malý, drobný peniaz; peniaze vôbec: Človek veru niekedy celý mesiac nevidí grajciara (Al.) nedostane peniaze; Števo sa s grajciarmi neukázal. (Jil.) s peniazmi. Kto je ku grajciaru stvorený, ten ku grošu nikdy nepríde (Kal.) o chudobných ľuďoch.
● zbierať g. ku g-u šetriť po malých čiastkach; nemá ani g-a je celkom bez peňazí; triasť sa za g-om byť veľmi lakomý; nestojí ani za g. za nič (o niečom zlom, bezcennom); do (posledného) g-a všetko, do haliera (napr. zaplatiť); nemá rozumu ani za g. je hlúpy; Nemá smelosti ani za grajciar (Kal.) je zbabelý;
grajciarový príd. stojaci grajciar: g-é noviny (Al.);
grajciarik, -a m. zdrob. expr.