grafický príd. ‹g›
1. týkajúci sa písma al. tlače, písaný, písomný: g-é značky; g-á stránka textu; g. obraz jazyka; lingv. g-é slovo postupnosť písmen v texte od medzery k medzere (napr. písal by som – tri slová grafické, jedno morfologické, smiať sa – dve slová grafické, jedno lexikálne)
2. zachytený, vyjadrený nákresom, grafom, používajúci nákres, graf: g-é znázornenie; mat. g-é riešenie rovnice
3. týkajúci sa grafiky 2, umeleckej kresby a umeleckej reprodukcie: g-á technika; g-á úprava knihy; výtv. g. list tlač z pôvodnej umelcovej platne vydávaný v obmedzenom náklade a umelcom signovaný a spravidla číslovaný;
graficky prísl.: g. zaznamenať, vyjadriť; – g. upraviť knihu