gradácia -ie ž. stupňovanie; zosilňovanie: g. napätia, deja;
gradačný príd.
gradácia -ie ž. ⟨lat.⟩ 1. ▶ zmena stavu postupnými krokmi obyč. smerom hore, vyššie a pod., stupňovanie, zosilňovanie, zväčšovanie: g. výkonu, úsilia, napätia; g. deja, hlavnej myšlienky; g. baletného diela; zápas mal správnu gradáciu; Celý jej prejav mal gradáciu a súvislosť. [D. Kužel]; Do konca ligy zostáva zohrať už len tri kolá, o dramatickú gradáciu nebude teda núdza. [Vč 1990] 2. lit. ▶ usporiadanie slov, slovných spojení al. väčších významových celkov tak, že stupňujú, zosilňujú účinok textu, klimax: g. príbehu 3. hud. ▶ stupňovanie výrazových prostriedkov (narastanie sily zvuku, zmnožovanie počtu hlasov a pod.) 4. lingv. ▶ tvorenie druhého a tretieho stupňa prídavných mien a prísloviek 5. zool. ▶ periodické premnoženie určitého živočíšneho druhu (napr. lesných škodcov): vrchol, periódy gradácie 6. geol. ▶ postupné zarovnávanie zemského povrchu rozrušovaním reliéfu a nanášaním erodovaného materiálu 7. fot. ▶ odstupňovanie tónových hodnôt fotografického obrazu; kvalitatívna charakteristika čiernobieleho fotografického papiera: papier s tvrdou, mäkkou gradáciou; g. negatívu
gradácia -ie ž. ‹l›
1. stupňovanie, (postupné) zväčšovanie, zvyšovanie, zosilňovanie: g. úsilia, výkonu, napätia; lit. stupňovanie účinku básnického obrazu hromadením výrazov stále silnejších (klimax) al. zriedkavo slabších (antiklimax); lingv. (v morfológii) schopnosť prídavných mien a prísloviek vyjadrovať osobitnými tvarmi (komparatívom a superlatívom) vyššiu al. najvyššiu mieru príslušnej vlastnosti; (v skladbe) vzťah stupňovania medzi priradenými členmi al. vetami; hud. stupňovanie výrazových prostriedkov; biol., zool. periodické premnoženie určitého druhu organizmov (napr. lesných škodcov); geol. postupné zarovnávanie zemského povrchu rozrušovaním reliéfu a nanášaním erodovaného materiálu
2. odstupňovanie a jeho výraz: archit. (v urbanistike) kompozičný princíp a zvýraznenie spoločensky dôležitej situácie pomocou pôsobivosti architektúry budov a priestorov; fot. schopnosť fotografického materiálu podávať stupnicu svetiel a tieňov s rôznou ostrosťou; pri reprodukcii obrazovej informácie v televízii al. v polygrafii podávanie sivej stupnice (stupnice jasov) v porovnaní s originálom;
gradačný príd.: g-é vyvrcholenie; lingv. g-é súvetie stupňovacie
gradácia, -ie ž. stupňovanie, zväčšovanie, zosilňovanie: g. deja (v dráme);
štyl. citové zafarbenie reči postupným hromadením stále silnejších výrazov, klimax;
hud. dynamické stúpanie, zosilňovanie;
gradačný príd.: g. rozdiel v gradácii
(jedna) gradácia; (bez) gradácie; (ku) gradácii; (vidím) gradáciu; (ó) gradácia!; (o) gradácii; (s) gradáciou;
(štyri) gradácie; (bez) gradácií; (ku) gradáciám; (vidím) gradácie; (ó) gradácie!; (o) gradáciách; (s) gradáciami;