grécky príd. ku Grék, Grécko: g. jazyk, g-a mytológia;
grécky prísl.: učiť sa (po) g.
grécky1 -ka -ke príd. 1. ▶ súvisiaci so súčasným Gréckom, s Grékmi; pochádzajúci z Grécka: g. národ, jazyk; grécka história, kultúra, mytológia; grécke umenie; grécka hudba; grécka architektúra; grécke mestá, ostrovy; grécka kuchyňa; grécke veľvyslanectvo 2. hist. ▶ súvisiaci s antickým Gréckom, s Grékmi: starovekí grécki filozofi; grécke antické divadlo; grécka váza amfora 3. ▶ týkajúci sa gréčtiny: grécka abeceda; grécke písmo; slová gréckeho pôvodu; g. výraz, text, preklad □ grécky nos, profil rovný, takmer v jednej priamke s čelom; grécky oheň špeciálna zápalná zmes používaná v minulosti pri dobýjaní hradov, vo vojnách a pod.
grécky2 prísl. ▶ príznačne, typicky pre Grékov; gréckym jazykom: hovoriť po g.; učiť sa (po) g.; g. písaná listina; meno znie g.
grécky p. Grék
Grék, -a, mn. č. -ci m. obyvateľ Grécka;
Grékyňa, -ne, -kyň ž.;
Grécko, -a str. štát, krajina v juhovýchodnej Európe so starou kultúrou;
grécky príd. i prísl.: g. jazyk, g-a kultúra, g-a mytológia; g. nos v jednej línii s čelom; g. profil; g. účes vysoko vyčesaný uzol vlasov; učiť sa (po) g.
(jeden) grécky; (bez) gréckeho; (ku) gréckemu; (vidím) gréckeho; (ó) grécky!; (o) gréckom; (s) gréckym;
(dvaja) grécki; (bez) gréckych; (ku) gréckym; (vidím) gréckych; (ó) grécki!; (o) gréckych; (s) gréckymi;
(jeden) grécky; (bez) gréckeho; (ku) gréckemu; (vidím) grécky; (ó) grécky!; (o) gréckom; (s) gréckym;
(tri) grécke; (bez) gréckych; (ku) gréckym; (vidím) grécke; (ó) grécke!; (o) gréckych; (s) gréckymi;
(jedna) grécka; (bez) gréckej; (ku) gréckej; (vidím) grécku; (ó) grécka!; (o) gréckej; (s) gréckou;
(dve) grécke; (bez) gréckych; (ku) gréckym; (vidím) grécke; (ó) grécke!; (o) gréckych; (s) gréckymi;
(jedno) grécke; (bez) gréckeho; (ku) gréckemu; (vidím) grécke; (ó) grécke!; (o) gréckom; (s) gréckym;
(štyri) grécke; (bez) gréckych; (ku) gréckym; (vidím) grécke; (ó) grécke!; (o) gréckych; (s) gréckymi;