grécky príd. ku Grék, Grécko: g. jazyk, g-a mytológia;
grécky prísl.: učiť sa (po) g.
grécky -ka -ke príd.
grécky prísl.
grécky1 -ka -ke príd. 1. ▶ súvisiaci so súčasným Gréckom, s Grékmi; pochádzajúci z Grécka: g. národ, jazyk; grécka história, kultúra, mytológia; grécke umenie; grécka hudba; grécka architektúra; grécke mestá, ostrovy; grécka kuchyňa; grécke veľvyslanectvo 2. hist. ▶ súvisiaci s antickým Gréckom, s Grékmi: starovekí grécki filozofi; grécke antické divadlo; grécka váza amfora 3. ▶ týkajúci sa gréčtiny: grécka abeceda; grécke písmo; slová gréckeho pôvodu; g. výraz, text, preklad □ grécky nos, profil rovný, takmer v jednej priamke s čelom; grécky oheň špeciálna zápalná zmes používaná v minulosti pri dobýjaní hradov, vo vojnách a pod.
grécky2 prísl. ▶ príznačne, typicky pre Grékov; gréckym jazykom: hovoriť po g.; učiť sa (po) g.; g. písaná listina; meno znie g.
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
grécky p. Grék
Grék, -a, mn. č. -ci m. obyvateľ Grécka;
Grékyňa, -ne, -kyň ž.;
Grécko, -a str. štát, krajina v juhovýchodnej Európe so starou kultúrou;
grécky príd. i prísl.: g. jazyk, g-a kultúra, g-a mytológia; g. nos v jednej línii s čelom; g. profil; g. účes vysoko vyčesaný uzol vlasov; učiť sa (po) g.
gerecký p. grécky
Grék [g(e)r-, re-] m obyvateľ Grécka: Grajugena: Grek (AS 1728); Graecus: Gerek (KS 1763); -yňa ž: Grajugena: Gerekyna (KS 1763); grécky príd vzťahujúci sa na Grécko, Grékov: kasse z reckim wynem zmissena (LR1 17. st) s ťažkým, sladkým; w greckem gazjku (CS 18. st) L. bot ribes: ribizly, recke wino (NP 17. st) ríbezľa červená Ribes rubrum; grecke seno (KLe 1740) senovka grécka Trigonella foenum graecum; po g. prísl výraz: doctus graece: dobre wj po geretsky (KS 1763)