gréčtina -y ž. grécky jazyk
gréčtina -ny ž.
gréčtina -ny ž. 1. ▶ grécky jazyk: stará, klasická, byzantská g. mŕtvy indoeurópsky jazyk používaný od 2. tisícročia pred n. l. do 6. stor. n. l.; byzantská g. používaná v období Byzantskej ríše ako jazyk administratívy; nová, novodobá g. novogréčtina, úradný jazyk v Grécku a na Cypre; prekladať z gréčtiny; slová prevzaté z gréčtiny 2. ▶ grécky jazyk (a literatúra) ako študijný predmet: študovať gréčtinu
gréčtina → novogréčtina, → starogréčtina
gréčtina, -y ž. grécky jazyk: stará, klasická, nová g.
gréčtina [re-] ž grécky jazyk: convertere e graecis in latinum: z recini (!) v latinsko obratiti (LD 18. st)