gong -u m. plochý kovový bicí nástroj: oznámiť začiatok úderom g-u
gong -gu pl. N -gy m. ⟨malaj.⟩ 1. hud. ▶ kovový bicí ladený nástroj kruhového tvaru, zavesený na ráme a vydávajúci ťahavý hlboký zvuk po údere plstenou paličkou: hlas gongu; v diele znie plačlivé čelo i tragický gong [KŽ 1957] 2. ▶ podobný nástroj používaný ako signálne zariadenie; zvuk, zvukové znamenie tohto nástroja: udrieť na g.; ozval sa g.; úderom gongu oznamovať začiatok predstavenia; g. ohlásil koniec prvého kola (v boxe); Naraz zaznel tri razy gong a to znamenalo, že sa majú pobrať do poradnej siene. [M. Figuli] 3. ▶ tyč al. pružina v bicích hodinách vydávajúca hlboký zvuk
gong -u m. ‹mal›
1. hud. kovový bicí samoznejúci ladený nástroj tanierovitého tvaru vydávajúci ťahavý hlboký zvuk po údere paličkou
2. obdobný nástroj slúžiaci ako signálne zariadenie; jeho zvuk, signál: g. pozýval hostí na obed; g. ukončil prvé kolo (v boxe)
3. tyč al. pružina (v bicích hodinách) vydávajúca hlboký zvuk;
gongový príd.
gong, -u m. bicí nástroj, pri údere vydávajúci zvuk ako zvon, používaný na oznamovanie začiatku al. konca niečoho (napr. v divadle, v kine, v rozhlase, v hromadných ubikáciách a pod.): úder g-u;
hud. orchestrálny hudobný nástroj;
(jeden) gong; (bez) gongu; (ku) gongu; (vidím) gong; (ó) gong!; (o) gongu; (s) gongom;
(dva) gongy; (bez) gongov; (ku) gongom; (vidím) gongy; (ó) gongy!; (o) gongoch; (s) gongmi;