gombička -y -čiek ž. gombík
● nos ako g. malý, tľapkavý; expr. všetko, svet mu je g. z ničoho si nič nerobí, je mu dobre;
gombičkový príd.
gombička -ky -čiek ž.
gombička -ky -čiek ž. ⟨maď.⟩ 1. ▶ okrúhly predmet slúžiaci na zapínanie, gombík: vesta so striebornými gombičkami; manžetové gombičky; zapnúť si gombičku na golieri; zapínanie na gombičky; stratiť, prišiť gombičku; pren. špúliť ústa do gombičky (obyč. o malom dieťati) do malého okrúhleho tvaru 2. ▶ súčasť prístroja, ktorej stlačením sa prístroj uvádza do činnosti, gombík; syn. tlačidlo: gombičky na klávesnici; Samko stisne gombičku na podstavci a - ... opica začne kývať hlavou a rozťahuje harmoniku. [K. Bendová] 3. obyč. pl. gombičky poľov. ▶ znaky budúcich parohov 4. šport. slang. ▶ lyžiarsky vlek pre jednu osobu ◘ fraz. nos/noštek ako gombička malý, guľatý, tľapkavý; svet mu je gombička z ničoho si nič nerobí, nič nie je preňho dôležité, nič sa ho netýka, je mu dobre
gombík -a m., gombička -y ž. ‹maď›
1. predmet, spravidla guľatý, na zapínanie, spínanie, ozdobu z rozličných materiálov
2. vec pripomínajúca gombík: g. rádia; hud. časť korpusu niektorých sláčikových a brnkacích nástrojov;
gombíkový, gombičkový príd.: g-á harmonika s tlačidlami
gombička p. gombík 1
gombík 1. okrúhly predmet slúžiaci na zapínanie • gombička: sklený, ozdobný gombík, sklená, ozdobná gombička; prišiť gombík, gombičku
2. súčasť mechanizmu ovládaná stláčaním • tlačidlo: stisnúť gombík, tlačidlo • klapka: telefónna klapka
gombík, -a m. i gombička, -y, -čiek ž.
1. malý, obyč. okrúhly predmet slúžiaci na zapínanie odevu: plátenný, niťový, kostený, sklený, kovový g.; ozdobný g., mosadzný g.; g. z keramiky, z bižutérie; zapnúť g., rozopäť g-y; prišívať g-y; odpadol, odtrhol sa mi g.; zapínať (napr. šaty, kabát) na g-y; na kabáte, na košeli chýbajú g-y; hrať sa na g-y; Vziať-nevziať, čítam si na gombíkoch. (Kuk.) Stisla pery do gombičky (Kuk.) zošpúlila ich; nos ako gombička (Taj.) malý;
pren. vec podobná gombíku, gombičke, tvrdá guľôčka: Gombičky prischnutého hnoja natriasali sa (jalovici) na stehnách. (Tat.)
2. zariadenie, ktorým sa zapája prúd na elektrických prístrojoch: g. elektrického zvonca, g. na rádiu, na motore, na lampe, na telefóne; stlačiť, stisnúť g. (g-u); otočiť g-om (g-ou) (na rádiu);
3. voj. slang. bývalé označenie vojenských hodností u poddôstojníkov: Vojak má na pleciach tri gombíky. Je to čatár. (Chrob.);
gombíkový i gombičkový príd.: g-á dierka;
gombíček, -čka m. zdrob.
gombička ž. 1. strsl, vsl gombík na zapínanie odevu ap.: Prišij mi totu gombičku, bo śe mi odervala! (Terňa SAB); Na gombičce na lajbriku bula tak prez bok priviazana chustečka a do kešienki ta_kuz založena (Sedlice PRE); Chlopi nošiľi belave gombički na košuľi (Brezina TRB); gombička (Pucov DK, Bobrovec LM, Slov. Ľupča BB) F. ta ňe, gombičku prez uška (Brezina TRB) - žart. vyjadrenie záporu, nič, nie 2. mosadzný klinček na vybíjanie opaskov, remeňov: gombički (Heľpa BRE) 3. huba čírovka májová (bot. Tricholma): gombička (Čelovce MK)
gombík [go-, ko-] m malý predmet obyč. okrúhleho tvaru na zapínanie odevu: gombiky na mentyecžik (KRUPINA 1691); gombikow cwernowich (ČACHTICE 1750); lajbliku z bielimi kombikami (PONIKY 1786); gombíček m, gombička ž dem: za drewenne gombičky (KRUPINA 1699); menteczku s gombiczkami (PRIEVIDZA 1736); pol druha tuczta gombicžkow (s. l. 1773); gombicsky kokusoweg (PUKANEC 1789)