gombík, -a m. i gombička, -y, -čiek ž.
1. malý, obyč. okrúhly predmet slúžiaci na zapínanie odevu: plátenný, niťový, kostený, sklený, kovový g.; ozdobný g., mosadzný g.; g. z keramiky, z bižutérie; zapnúť g., rozopäť g-y; prišívať g-y; odpadol, odtrhol sa mi g.; zapínať (napr. šaty, kabát) na g-y; na kabáte, na košeli chýbajú g-y; hrať sa na g-y; Vziať-nevziať, čítam si na gombíkoch. (Kuk.) Stisla pery do gombičky (Kuk.) zošpúlila ich; nos ako gombička (Taj.) malý;
pren. vec podobná gombíku, gombičke, tvrdá guľôčka: Gombičky prischnutého hnoja natriasali sa (jalovici) na stehnách. (Tat.)
2. zariadenie, ktorým sa zapája prúd na elektrických prístrojoch: g. elektrického zvonca, g. na rádiu, na motore, na lampe, na telefóne; stlačiť, stisnúť g. (g-u); otočiť g-om (g-ou) (na rádiu);
3. voj. slang. bývalé označenie vojenských hodností u poddôstojníkov: Vojak má na pleciach tri gombíky. Je to čatár. (Chrob.);
gombíkový i gombičkový príd.: g-á dierka;
gombíček, -čka m. zdrob.