gombík -a m.
1. (okrúhly) predmet na zapínanie, gombička: kovový, perleťový g.; zapínať šaty na g-y
2. vec pripomínajúca gombík (obyč. zapojená na prúd): stisnúť g. vo výťahu; g. na rádiu;
gombíkový príd.: g-é dierky;
gombíček -čka m. zdrob.: manžetové g-y;
gombíčkový príd.
gombík -ka pl. N -ky m. ⟨maď.⟩ 1. ▶ predmet (obyč. okrúhly) slúžiaci na zapínanie, gombička: ozdobný g.; perleťový, kostený, kovový g.; drevený, sklený, cvernový g.; pozlátené, zlaté gombíky; obtiahnutý g.; g. s očkom; dvojdierkový, štvordierkový g.; stláčací, patentný g.; manžetové gombíky; prišiť, odpárať g.; zapnúť si, rozopnúť si g.; odtrhol sa, odpadol mi g. z košele; zapínanie, šaty na gombíky; čalúnenie prešívané gombíkmi 2. ▶ súčasť prístroja, ktorej stlačením sa prístroj uvádza do činnosti; syn. tlačidlo: otočný, riadiaci, regulačný g.; g. spúšte na fotoaparáte; stlačiť g. na televízore; stisnúť g. privolávača výťahu; basové gombíky (na harmonike) 3. ▶ vec guľovitého tvaru slúžiaca na držanie, otáčanie a pod.: g. zásuvky, páky; otočiť gombíkom na rádiu; vyladiť stanicu gombíkom 4. archeol. ▶ dutý guľovitý šperk z veľkomoravského obdobia z medi al. drahých kovov ozdobený filigránom al. tepaním ▷ gombíček -čka pl. N -čky m. zdrob.: g. na košieľke
gombík -a m., gombička -y ž. ‹maď›
1. predmet, spravidla guľatý, na zapínanie, spínanie, ozdobu z rozličných materiálov
2. vec pripomínajúca gombík: g. rádia; hud. časť korpusu niektorých sláčikových a brnkacích nástrojov;
gombíkový, gombičkový príd.: g-á harmonika s tlačidlami
gombík 1. okrúhly predmet slúžiaci na zapínanie • gombička: sklený, ozdobný gombík, sklená, ozdobná gombička; prišiť gombík, gombičku
2. súčasť mechanizmu ovládaná stláčaním • tlačidlo: stisnúť gombík, tlačidlo • klapka: telefónna klapka
tlačidlo súčasť mechanizmu ovládaná stláčaním • gombík: tlačidlo, gombík na telefónnom prístroji • klapka (tlačidlo na zapájanie rozličných prístrojov): klapka prijímača; expr. dzindzík (drobná súčasť niečoho, výčnelok a pod.): dať si spraviť ten dzindzík na vypínanie telefónu (Johanides)
gombík, -a m. i gombička, -y, -čiek ž.
1. malý, obyč. okrúhly predmet slúžiaci na zapínanie odevu: plátenný, niťový, kostený, sklený, kovový g.; ozdobný g., mosadzný g.; g. z keramiky, z bižutérie; zapnúť g., rozopäť g-y; prišívať g-y; odpadol, odtrhol sa mi g.; zapínať (napr. šaty, kabát) na g-y; na kabáte, na košeli chýbajú g-y; hrať sa na g-y; Vziať-nevziať, čítam si na gombíkoch. (Kuk.) Stisla pery do gombičky (Kuk.) zošpúlila ich; nos ako gombička (Taj.) malý;
pren. vec podobná gombíku, gombičke, tvrdá guľôčka: Gombičky prischnutého hnoja natriasali sa (jalovici) na stehnách. (Tat.)
2. zariadenie, ktorým sa zapája prúd na elektrických prístrojoch: g. elektrického zvonca, g. na rádiu, na motore, na lampe, na telefóne; stlačiť, stisnúť g. (g-u); otočiť g-om (g-ou) (na rádiu);
3. voj. slang. bývalé označenie vojenských hodností u poddôstojníkov: Vojak má na pleciach tri gombíky. Je to čatár. (Chrob.);
gombíkový i gombičkový príd.: g-á dierka;
gombíček, -čka m. zdrob.
(jeden) gombík; (bez) gombíka; (ku) gombíku; (vidím) gombík; (ó) gombík!; (o) gombíku; (s) gombíkom;
(tri) gombíky; (bez) gombíkov; (ku) gombíkom; (vidím) gombíky; (ó) gombíky!; (o) gombíkoch; (s) gombíkmi;