glóbus -u m. guľa znázorňujúca zemský povrch al. postavenie hviezd;
pren. Zem, zemeguľa
glóbus -su pl. N -sy m.
glóbus -su pl. N -sy m. ⟨lat.⟩ ▶ zmenšený model v tvare gule, na ktorej je zobrazený povrch Zeme al. iného nebeského telesa: papierový, sklený g.; zemský g.; geografický, politický g. (Zeme); g. Mesiaca; reliéfny g.; hviezdny g. model zemegule s priemetom hviezd na ňu; os glóbusu je naklonená; pren. Ku glóbusu prechováva úctu. [F. Švantner] k zemeguli, k Zemi
glóbus -u m. ‹l› geogr., astron. model v tvare gule, na ktorého povrchu je v určitej zmenšenej mierke znázornený povrch Zeme, prípadne iných nebeských telies: hviezdny g. takýto model s priemetom hviezd na ňom;
glóbusový príd.
glóbus 1. guľa znázorňujúca zemský povrch al. postavenie hviezd • zemeguľa • kniž. zastar. zemevid (Záborský)
2. p. zem 1, svet 2
svet 1. nekonečný priestor • vesmír: podstata sveta, lety do vesmíru • kozmos: výskum kozmu • príroda (súhrn všetkých vecí a javov, ktoré nevznikli ľudskou činnosťou) • kniž. univerzum • kniž. zastar.: všehomír • všemír • poet. zastar. všesvet
2. obežnica našej slnečnej sústavy obývaná ľuďmi: cesta okolo sveta • zem (astron. Zem): život na zemi • zemeguľa: obísť celú zemeguľu • pren. glóbus
3. krajiny, obyč. za hranicami vlastného štátu: každý rok chodí do sveta • cudzina: ďaleká cudzina • zahraničie: zájazdy do zahraničia • cudzozemsko: južné ovocie sa dováža z cudzozemska
4. p. ľudia 5. p. život 4 6. p. oblasť 2
zem 1. (astron. pís. Zem) obežnica našej slnečnej sústavy obývaná ľuďmi: obyvatelia zeme • zemeguľa: obísť celú zemeguľu • svet: cesta okolo sveta • glóbus
2. vynorená časť zemského povrchu nad hladinou svetového oceána: v diaľke sa objavila zem • pevnina (pevná, suchá zem): vystúpiť z lode na pevninu • súš: cestovať po súši • sucho: pohyb na mori i na suchu
3. plocha, miesto, po ktorom chodíme: ležať na zemi, zdvihnúť niečo zo zeme • dlážka • podlaha (rovná spodná plocha miestnosti): zametať dlážku, podlahu, zem
4. zvetraný zemský povrch, na ktorom rastú rastliny: kamenistá zem • pôda: obrábať pôdu • hlina (zem vzniknutá rozpadom hornín): záhradnícka hlina • íl (nepriepustná hornina zložená z jemných častíc) • ílovina (ílovitá zem) • čiernozem (veľmi úrodná humusová zem tmavej farby) • spraš (ľahká usadená hornina pôvodne naviata vetrom) • humus (úrodná vrstva zeme s organickými látkami) • ornica (orná pôda) • odb. zemina: kompostovaná zemina • kniž. prsť: prsť z bojiska
5. p. pole 1 6. p. štát
glóbus, -su/-bu m.
1. guľa znázorňujúca zemeguľu al. vnútornú plochu zdanlivej nebeskej gule s hviezdami: papierový, sklený, svietiaci g.;
pren. žart. hlava: Položil si klobúk na svoj glóbus. (Vaj.)
2. bás. zemeguľa, Zem: (Pútnik) nebadá, jak sa glóbus vrtí. (Kost.) Ľudské dlane po celom glóbe pevne pospájané. (Mih.) V zajatí rozpolteného tohoto glóbu. (Lajč.)