gibon -a mn. N a A -y m. menšia plavá opica, zool. Hylobates
gibon G a A -na pl. N a A -ny m.
gibon -na pl. N a A -ny m. ⟨fr. ‹ orient.⟩ ▶ stredne veľká juhoázijská úzkonosá, bezchvostá opica s dlhými prednými končatinami slúžiacimi na zavesenie: g. rúčkuje z konára na konár; vrešťanie gibonov; chovať gibony v zoologickej záhrade; zool. g. bieloruký al. g. lar Hylobates lar; g. čierny al. g. hulok Hylobates hoolock
gibon -a m. ‹f < orient› zool. stredne veľká juhoázij. opica rodu Hylobates, podobná ľudoopom, s dlhými končatinami
gibon, -a, mn. č. -y m. druh veľkých opíc; zool. g. americký (Hylobates)