gesto -a gest s.
1. posunok, pohyb, obyč. ruky: herecké g-á, urobiť veliteľské g.
2. veľkodušný prejav priazne (často vypočítaný na efekt): gavalierske, priateľské g.
□ urobiť g. byť veľkodušný;
gestický príd.
gesto -a s. ‹l›
1. pohyb, najmä pohyb ruky, vyjadrujúci niečo, posunok, aj ako sprievod, zdôraznenie slovného prejavu: nemým g-om naznačil svoje prianie; – veľavravné g.
2. slovný prejav, postoj, čin (v kladnom zmysle) priaznivý vo vzťahu k niekomu al. (v zápornom zmysle) vyrátaný len na vonkajší efekt, okázalo niečo predstierajúci: bolo to od neho ušľachtilé g.; – prázdne g.;
gestický príd. odb.;
gestickosť -ti ž.
gesto p. posunok
posunok pohyb, obyč. rukou na vyjadrenie, zdôraznenie niečoho • gesto: robiť posunky, gestá; snažil sa dohovoriť posunkami, gestami
gesto, -a, -gest str.
1. posunok, pohyb, obyčajne rukou, zdôrazňujúci slovo al. čin, ktorý sprevádza: povýšenecké, patetické, herecké, veliteľské g.;
2. čin al. postoj vypočítaný na to, aby vzbudil pozornosť: gavalierske g., g. víťaza
● vyrobiť g. veľkodušný čin, ktorý budí pozornosť
(jedno) gesto; (bez) gesta; (ku) gestu; (vidím) gesto; (ó) gesto!; (o) geste; (s) gestom;
(dve) gestá; (bez) gest; (ku) gestám; (vidím) gestá; (ó) gestá!; (o) gestách; (s) gestami;