genitív -u m. ‹l› lingv. nepriamy pád (na otázku koho, čoho, čí) vyjadrujúci objekt (napr. zbaviť sa niekoho), príslovkové určenie (napr. odísť z domu), pri mene vzťahy vlastníctva, prináležitosti, vlastnosti (napr. klobúk môjho strýka, koruna stromu), druhý pád; tvar tohto pádu;
genitívny príd.: g-a koncovka, väzba