genetický [-n-t-] -ká -ké príd. 1. ▶ súvisiaci s genézou, vznikom, pôvodom; syn. vývojový, vývinový: genetická metóda skúmania javov; genetická súvislosť; genetické činitele, zákony; lingv. genetická príbuznosť, klasifikácia jazykov
2. biol. ▶ súvisiaci s genetikou, dedičnosťou, s génmi; podmienený génmi: g. výskum; kontrola genetických pokusov; g. materiál materiál rastlinného, živočíšneho al. iného pôvodu obsahujúci funkčné jednotky dedičnosti; genetická informácia súbor základných dedičných prvkov (génov) v pohlavných bunkách rodičov riadiaci vývoj potomka; g. kód; genetické vybavenie bunky; genetické danosti; genetická chyba, choroba; genetické zmeny organizmu; genetické vyšetrenie, poradenstvo; genetická diagnostika, prognostika
geneticky [-n-t-] prísl. ▶ z hľadiska dedičnosti, príbuznosti al. podobnosti, z hľadiska genetiky: g. aktívne látky; g. určiť niečo; Rôzne spôsoby zimovania sú jednotlivým druhom živočíchov geneticky dané. [Vč 1978]; genet. g. podmienený znak; lek. g. podmienené choroby, vlastnosti; g. postihnuté dieťa; zootech. g. kontrolovaný chov zvierat; lingv. g. príbuzné jazyky