Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ogs sssj sss ssn

gebriť -rí -ria (ne)gebri! -ril -riac -riaci -renie nedok.

gebriť -rí -ria -ri! -ril -riac -riaci -renie nedok. hovor. expr. (čo) ▶ robiť špinavým, spôsobovať znečistenie (obyč. jedlom, slinami al. niečím riedkym); syn. babrať, kyckať: g. dlážku farbou; g. si košeľu polievkou; dieťa gebrí (sliny) do tanieradok.pogebriť, zagebriť


nagebriť -rí -ria -ri! -ril -riac -rený -renie dok. hovor. expr. 1. (čo komu na čo; čo na koho) ▶ naniesť na tvár, pokožku al. na vlasy (hrubú) vrstvu roztierateľného prípravku, natrieť; syn. nacápať: n. si na tvár pleťovú masku; koľko krému na seba nagebrí!; tentoraz mi nagebrila na vlasy oveľa silnejší zosvetľovač; Čo si si toho oleja toľko nagebril na hlavu? [V. F. Šikula]
2. (komu čo (čím); koho) ▶ líčidlami, mejkapom natrieť, často prehnane nalíčiť, namaľovať; syn. namachliť: n. si pery rúžom; n. si mihalnice maskarou; kto ma učeše a nagebrí?; kamarátka ju nagebrila; Ten by ju nestrpel v dome - ústa má nagebrené na červeno, nechty tiež. [J. Beňo]
3. (čo čím) ▶ nahrubo pokryť povrch niečoho ochrannou hmotou, namazať, natrieť; syn. nababrať: n. závity sivou pastou; osky na bicykli nagebril vazelínou; konštrukciu nagebrili farbou
4. (čo do čoho) ▶ dať, pridať do niečoho neprimerane veľa istej látky, suroviny; syn. nakydať: Prečo majú do polievky vždy nagebriť toľko múky? [V. Šikula]; Už som si zvykla, že tento človek je schopný nagebriť do jedného jedla prísady absolútne spolu neladiace. [InZ 2002]
nedok. k 1gebriť


nagebriť sa -brí sa -bria sa -bri sa! -bril sa -briac sa -brený -brenie sa dok. hovor. expr. 1. (čím) ▶ naniesť si na pokožku veľa roztierateľného prípravku, natrieť sa; syn. nababrať sa: n. sa opaľovacím krémom; n. sa antiperspirantom na oholenú pokožku; nagebrí sa vodou po holení
2.veľmi výrazne, často nevkusne sa nalíčiť, namaľovať; syn. namachliť sa: je pekná, keď sa nagebrí; je vyslovene nepekné, keď sa mladé dievčatá až tak nagebria; nemám rád nagebrené ženy
nedok. k 1gebriť sa

babrať sa 1. hovor. expr. manipulovať, robiť s niečím nečistým al. robiť tak, že sa pritom človek zašpiní • hovor. expr. paprať sašpiniť sa: dieťa sa babre, papre, špiní v blateexpr.: rýpať saryť sahrabať saprehrabávať sanár. bŕsť (v zemi, v odpadkoch) • vŕtať sa (v nose) • expr.: gebriť safafrať sačičrať sabŕľať sa: decko sa pri jedle celé gebrí, fafre; čičrať sa v zemi, v prachu

2. hovor. expr. pomaly, zdĺhavo a obyč. nešikovne niečo robiť • hovor. expr.: paprať sapiplať saprplať sa: s montovaním súčiastky sa babre, piple už pol dňahovor. expr.: šiplať sašušmať sašuchtať satitlať safafrať sa: šiple, šušme sa s prípadom dlhoexpr.: šmotkať sašmotlať saexpr. zried. šmatlať sarýpať sa: neviem, čo sa s robotou toľko šmotká, šmatle, rýpehrať saihrať sa (pomaly, ale dôkladne robiť): hrá sa, ihrá sa s čistením obloka do večerazdržiavať sa (dlho a obyč. neefektívne robiť): nezdržiavajte sa, nebabrite sa s prezliekanímexpr. cifrovať sa: čo sa s tým toľko cifrujehrub.: kašlať sakašľať savulg. srať sa

3. p. zaoberať sa


gebriť p. špiniť 1, sliniť 1


kvackať, kväckať expr. 1. odpadávať vo väčších kvapkách, kusoch; rozlievať takýmto spôsobom a spôsobovať znečistenie • expr. kvickaťhovor. expr. kyckať: med kvacká, kväcká, kycká na zem; dieťa si kvackalo, kvickalo, kyckalo kašu na šatykvapkať (padať v kvapkách a znečisťovať niečo): káva jej kvacká na šatyexpr. gebriť (znečisťovať tekutinou): gebriť po stole

p. aj špiniť 1

2. p. klesať 1


sliniť 1. vylučovať sliny (obyč. nadmerné množstvo) • expr.: slintaťgebriť: uplakané dieťa sliní, slintá; gebriť (sliny) do taniera

2. porov. zasliniť


špiniť 1. robiť špinavým, spôsobovať znečistenie niečoho • robiť špinuznečisťovať: pri varení špiní veľa riadu; deti robia na dvore špinu; znečisťovať horu odpadkamipoškvrňovať (škvrnami): poškvrňovať obrus vínomhovor. expr.: babraťzahnusovať: zahnusuje si, babre si ruky farbou, maltouexpr.: sviniťšpintať: nedávajú pozor, všetko svinia, všade špincúexpr.: gebriťkyckať (jedlom al. niečím riedkym): omáčkou si gebrí, kycká košeľuexpr.: fafraťfúľaťmazať (blatom, prachom): pri hre si fúľa nohavice, maže topánkypejor. cundrať: cundrať si šatyexpr.: čubraťšubrať (špiniť niečím riedkym, obyč. blatom): čubreš si, šubreš si okraj sukne v špinavej vodeexpr. mastiť (častým al. neopatrným chytaním niečoho): mastí si knihy, písanky

2. hovor. vypúšťať z tela výkaly • hovor.: klásťšpintaťhrub. sviniťvulg. srať: psy špinia v parkudet. kakaťexpr.: fákaťhnusiť: fáka si do vlastného hniezda; kačky hnusia po celom dvoretrúsiť (vypúšťať trus; o vtákoch a zvieratách): holuby trúsia na oblokylajniť (o dobytku) • vyprázdňovať si črevávyprázdňovať sa

3. p. haniť

gebriť nedok. (giebrit)
1. csl expr. znečisťovať (slinami), špiniť: Madz zobľekla hlapčikovi nohavice: „Ňebudzež mi jih vecej gebric!`` (Spiš. Štvrtok LVO); gebriť (St. Hory BB); gebrit (Lukáčovce HLO, Nitr. Hrádok NZ)
2. strsl, zsl expr. niečo zle robiť, kaziť: Iba gebríž mi robotu, mesto abi si pomohou̯! (Pucov DK); Ša zaz gebríš? (Rochovce ROŽ); Ňenaučila sa ránne varit, len gebrila (Šípkové PIE); giebrit (Slov. Ľupča BB)


gebriť sa nedok.
1. expr. vylučovať veľa slín, slintať sa: Furt sa gebru̯ (Prievidza); Malá sa gebrí, ada jej puojdu zúpki (Návojovce TOP)
2. expr. špiniť sa, babrať sa: Od rána do večera sa gebríš f tom blaťe! (Hliník n. Hron. NB); Gebríš sa ako prasa, keď ňechce žrať (Lutila KRE)
3. zried. expr. šuchtať sa, zdĺhavo niečo robiť: Ňegebri sa uš toľko, ľebo aj s kostola pójdu, dokáľ sa vistrojíš! (Kšinná BÁN)


giebriť p. gebriť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu