gebriť -rí -ria (ne)gebri! -ril -riac -riaci -renie nedok.
gebriť -rí -ria -ri! -ril -riac -riaci -renie nedok. hovor. expr. (čo) ▶ robiť špinavým, spôsobovať znečistenie (obyč. jedlom, slinami al. niečím riedkym); syn. babrať, kyckať: g. dlážku farbou; g. si košeľu polievkou; dieťa gebrí (sliny) do taniera ▷ dok. ↗ pogebriť, zagebriť
nagebriť -rí -ria -ri! -ril -riac -rený -renie dok. hovor. expr. 1. (čo komu na čo; čo na koho) ▶ naniesť na tvár, pokožku al. na vlasy (hrubú) vrstvu roztierateľného prípravku, natrieť; syn. nacápať: n. si na tvár pleťovú masku; koľko krému na seba nagebrí!; tentoraz mi nagebrila na vlasy oveľa silnejší zosvetľovač; Čo si si toho oleja toľko nagebril na hlavu? [V. F. Šikula] 2. (komu čo (čím); koho) ▶ líčidlami, mejkapom natrieť, často prehnane nalíčiť, namaľovať; syn. namachliť: n. si pery rúžom; n. si mihalnice maskarou; kto ma učeše a nagebrí?; kamarátka ju nagebrila; Ten by ju nestrpel v dome - ústa má nagebrené na červeno, nechty tiež. [J. Beňo] 3. (čo čím) ▶ nahrubo pokryť povrch niečoho ochrannou hmotou, namazať, natrieť; syn. nababrať: n. závity sivou pastou; osky na bicykli nagebril vazelínou; konštrukciu nagebrili farbou 4. (čo do čoho) ▶ dať, pridať do niečoho neprimerane veľa istej látky, suroviny; syn. nakydať: Prečo majú do polievky vždy nagebriť toľko múky? [V. Šikula]; Už som si zvykla, že tento človek je schopný nagebriť do jedného jedla prísady absolútne spolu neladiace. [InZ 2002] ▷ nedok. k 1 ↗ gebriť
nagebriť sa -brí sa -bria sa -bri sa! -bril sa -briac sa -brený -brenie sa dok. hovor. expr. 1. (čím) ▶ naniesť si na pokožku veľa roztierateľného prípravku, natrieť sa; syn. nababrať sa: n. sa opaľovacím krémom; n. sa antiperspirantom na oholenú pokožku; nagebrí sa vodou po holení 2. ▶ veľmi výrazne, často nevkusne sa nalíčiť, namaľovať; syn. namachliť sa: je pekná, keď sa nagebrí; je vyslovene nepekné, keď sa mladé dievčatá až tak nagebria; nemám rád nagebrené ženy ▷ nedok. k 1 ↗ gebriť sa
babrať sa 1. hovor. expr. manipulovať, robiť s niečím nečistým al. robiť tak, že sa pritom človek zašpiní • hovor. expr. paprať sa • špiniť sa: dieťa sa babre, papre, špiní v blate • expr.: rýpať sa • ryť sa • hrabať sa • prehrabávať sa • nár. bŕsť (v zemi, v odpadkoch) • vŕtať sa (v nose) • expr.: gebriť sa • fafrať sa • čičrať sa • bŕľať sa: decko sa pri jedle celé gebrí, fafre; čičrať sa v zemi, v prachu
2. hovor. expr. pomaly, zdĺhavo a obyč. nešikovne niečo robiť • hovor. expr.: paprať sa • piplať sa • prplať sa: s montovaním súčiastky sa babre, piple už pol dňa • hovor. expr.: šiplať sa • šušmať sa • šuchtať sa • titlať sa • fafrať sa: šiple, šušme sa s prípadom dlho • expr.: šmotkať sa • šmotlať sa • expr. zried. šmatlať sa • rýpať sa: neviem, čo sa s robotou toľko šmotká, šmatle, rýpe • hrať sa • ihrať sa (pomaly, ale dôkladne robiť): hrá sa, ihrá sa s čistením obloka do večera • zdržiavať sa (dlho a obyč. neefektívne robiť): nezdržiavajte sa, nebabrite sa s prezliekaním • expr. cifrovať sa: čo sa s tým toľko cifruje • hrub.: kašlať sa • kašľať sa • vulg. srať sa
3. p. zaoberať sa
gebriť p. špiniť 1, sliniť 1
kvackať, kväckať expr. 1. odpadávať vo väčších kvapkách, kusoch; rozlievať takýmto spôsobom a spôsobovať znečistenie • expr. kvickať • hovor. expr. kyckať: med kvacká, kväcká, kycká na zem; dieťa si kvackalo, kvickalo, kyckalo kašu na šaty • kvapkať (padať v kvapkách a znečisťovať niečo): káva jej kvacká na šaty • expr. gebriť (znečisťovať tekutinou): gebriť po stole
p. aj špiniť 1
2. p. klesať 1
sliniť 1. vylučovať sliny (obyč. nadmerné množstvo) • expr.: slintať • gebriť: uplakané dieťa sliní, slintá; gebriť (sliny) do taniera
2. porov. zasliniť
špiniť 1. robiť špinavým, spôsobovať znečistenie niečoho • robiť špinu • znečisťovať: pri varení špiní veľa riadu; deti robia na dvore špinu; znečisťovať horu odpadkami • poškvrňovať (škvrnami): poškvrňovať obrus vínom • hovor. expr.: babrať • zahnusovať: zahnusuje si, babre si ruky farbou, maltou • expr.: sviniť • špintať: nedávajú pozor, všetko svinia, všade špincú • expr.: gebriť • kyckať (jedlom al. niečím riedkym): omáčkou si gebrí, kycká košeľu • expr.: fafrať • fúľať • mazať (blatom, prachom): pri hre si fúľa nohavice, maže topánky • pejor. cundrať: cundrať si šaty • expr.: čubrať • šubrať (špiniť niečím riedkym, obyč. blatom): čubreš si, šubreš si okraj sukne v špinavej vode • expr. mastiť (častým al. neopatrným chytaním niečoho): mastí si knihy, písanky
2. hovor. vypúšťať z tela výkaly • hovor.: klásť • špintať • hrub. sviniť • vulg. srať: psy špinia v parku • det. kakať • expr.: fákať • hnusiť: fáka si do vlastného hniezda; kačky hnusia po celom dvore • trúsiť (vypúšťať trus; o vtákoch a zvieratách): holuby trúsia na obloky • lajniť (o dobytku) • vyprázdňovať si črevá • vyprázdňovať sa
3. p. haniť
gebriť nedok. (giebrit) 1. csl expr. znečisťovať (slinami), špiniť: Madz zobľekla hlapčikovi nohavice: „Ňebudzež mi jih vecej gebric!`` (Spiš. Štvrtok LVO); gebriť (St. Hory BB); gebrit (Lukáčovce HLO, Nitr. Hrádok NZ) 2. strsl, zsl expr. niečo zle robiť, kaziť: Iba gebríž mi robotu, mesto abi si pomohou̯! (Pucov DK); Ša zaz gebríš? (Rochovce ROŽ); Ňenaučila sa ránne varit, len gebrila (Šípkové PIE); giebrit (Slov. Ľupča BB)
gebriť sa nedok. 1. expr. vylučovať veľa slín, slintať sa: Furt sa gebru̯ (Prievidza); Malá sa gebrí, ada jej puojdu zúpki (Návojovce TOP) 2. expr. špiniť sa, babrať sa: Od rána do večera sa gebríš f tom blaťe! (Hliník n. Hron. NB); Gebríš sa ako prasa, keď ňechce žrať (Lutila KRE) 3. zried. expr. šuchtať sa, zdĺhavo niečo robiť: Ňegebri sa uš toľko, ľebo aj s kostola pójdu, dokáľ sa vistrojíš! (Kšinná BÁN)
giebriť p. gebriť