gazdovať -duje -dujú -duj! -doval -dujúc -dujúci -dovanie nedok. 1. (na čom; ø) ▶ obrábať pôdu; byť gazdom na gazdovstve; syn. hospodáriť: g. na svojom, na cudzom, na družstevnom; g. na desiatich hektároch; učí sa g.; gazdoval na otcových roliach; pustiť sa do gazdovania; zastaráv. g. na svoju ruku samostatne; zastaráv. g. na jednu ruku spoločne; Vidno, že tu kedysi negazdoval sedmoslivkár. Stačí pozrieť na dom, maštale, chlievy. [I. Habaj]; Dlho besedovali o tom, ako treba gazdovať. [V. Šikula]; Teraz tam [na rozparcelovanej záhrade] gazdovali záhradkári a drobnopestovatelia. [P. Andruška]
2. ▶ účelne, úsporne zaobchádzať s hmotnými prostriedkami; byť hospodárom, viesť majetok; syn. hospodáriť: dobre, zle g.; vedieť g.; traja chlapi ostali sami g. v chalupe; spoločné gazdovanie v domácnosti; Sám bez opýtania gazduje na Hrone i v lesoch. [J. Horák]; Vo vlastnom dvore si každý gazduje po svojom. [P. Holka]; pren. expr. Tam pred rokmi gazdovala povíchrica. [M. Chudík] vyčíňala
3. hovor. (s čím; ø) ▶ rozumne s niečím hospodáriť, narábať: g. s časom, so silami; nevie g. s peniazmi; s materiálom treba g.
◘ fraz. gazdovať do vlastného vrecka vo svoj prospech; gazdovať od desiatich k piatim/od tisíca ku stu al. gazdovať z vreca do tanistry/zo šafľa do šechtára zle hospodáriť, utrácať majetok, mať stále menej; turecké gazdovanie zlé hospodárenie ◘ parem. kto počtuje, ten gazduje kto dobre, rozumne hospodári, má z toho osoh