gazdovať nedok.
1. byť gazdom na gazdovstve; obrábať zem: g. na svojom; g-jú na družstevnom
2. byť hospodárom, viesť nejaký majetok;
pren. pejor. šafáriť (význ. 3)
3. hovor. rozumne s niečím narábať: g. so silami; s materiálom treba g.
● g. od tisíca ku stu, g. zo šafľa do šechtára zle hospodáriť; mať stále menej; kto počtuje, ten g-je
gazdovať -duje -dujú -duj! -doval -dujúc -dujúci -dovanie nedok. 1. (na čom; ø) ▶ obrábať pôdu; byť gazdom na gazdovstve; syn. hospodáriť: g. na svojom, na cudzom, na družstevnom; g. na desiatich hektároch; učí sa g.; gazdoval na otcových roliach; pustiť sa do gazdovania; zastaráv. g. na svoju ruku samostatne; zastaráv. g. na jednu ruku spoločne; Vidno, že tu kedysi negazdoval sedmoslivkár. Stačí pozrieť na dom, maštale, chlievy. [I. Habaj]; Dlho besedovali o tom, ako treba gazdovať. [V. Šikula]; Teraz tam [na rozparcelovanej záhrade] gazdovali záhradkári a drobnopestovatelia. [P. Andruška] 2. ▶ účelne, úsporne zaobchádzať s hmotnými prostriedkami; byť hospodárom, viesť majetok; syn. hospodáriť: dobre, zle g.; vedieť g.; traja chlapi ostali sami g. v chalupe; spoločné gazdovanie v domácnosti; Sám bez opýtania gazduje na Hrone i v lesoch. [J. Horák]; Vo vlastnom dvore si každý gazduje po svojom. [P. Holka]; pren. expr. Tam pred rokmi gazdovala povíchrica. [M. Chudík] vyčíňala 3. hovor. (s čím; ø) ▶ rozumne s niečím hospodáriť, narábať: g. s časom, so silami; nevie g. s peniazmi; s materiálom treba g. ◘ fraz. gazdovať do vlastného vrecka vo svoj prospech; gazdovať od desiatich k piatim/od tisíca ku stu al. gazdovať z vreca do tanistry/zo šafľa do šechtára zle hospodáriť, utrácať majetok, mať stále menej; turecké gazdovanie zlé hospodárenie ◘ parem. kto počtuje, ten gazduje kto dobre, rozumne hospodári, má z toho osoh
gazdovať p. hospodáriť 1–3
hospodáriť 1. mať na starosti hmotné, finančné záležitosti • gazdovať: v našej rodine hospodári, gazduje moja žena • spravovať (viesť, riadiť z finančnej stránky): zle ste spravovali spoločný majetok, zle ste s ním hospodárili
2. účelne, úsporne zaobchádzať s hmotnými prostriedkami al. s niečím iným • gazdovať: minister vie dobre hospodáriť, gazdovať • hovor. šafáriť (často pejor. zle, svojvoľne hospodáriť): v podniku nezodpovedne šafárili • pejor.: bačovať • bašovať (hospodáriť svojvoľne, v prospech seba)
3. obrábať pôdu • gazdovať: počas vojny hospodáril, gazdoval na rodinnom majetku • hovor. roľníčiť (pracovať ako roľník) • obhospodarovať (pôdu, pozemky): strýko obhospodaroval vrátenú pôdu, roľníčil, hospodáril na nej
obrábať 1. pripravovať (pôdu) na pestovanie poľnohospodárskych plodín • kultivovať: gazdovia intenzívne obrábali, kultivovali pôdu, vinice • obhospodarovať • gazdovať (starať sa o pôdu ako o majetok): obhospodaruje 100 hektárov polí a lúk; gazdoval na malých roličkách
porov. aj kopať
2. upravovať (obyč. povrch niečoho) do žiadanej podoby • opracúvať: strojovo obrábať, opracúvať drevo • tech. frézovať (obrábať na fréze) • obrusovať • brúsiť: obrusovať kovové súčiastky, brúsiť drahokamy
3. p. ohovárať 4. p. biť 2
šetriť 1. obmedzovať spotrebu niečoho, zbytočne nemíňať, neplytvať (op. plytvať) • sporiť: šetriť, sporiť energiou, silami; šetrí, sporí na platoch pracovníkov • hovor.: šporovať • šporiť • gazdovať: šporuje, šporí, gazduje s časom • hovor. expr. troškáriť (nebyť štedrý, veľkorysý): netroškáril, obdaril ma bohato • expr. škrtiť (úporne šetriť): škrtí na jedle, na platoch • nár. škrvačiť (Tajovský) • hovor. ľutovať: neľutuje námahu, peniaze • nár. žgrvániť
2. robiť finančné úspory, zhromažďovať peniaze, majetok (op. rozhadzovať) • sporiť • odkladať • ukladať: šetriť, sporiť, odkladať na auto • hovor.: šporiť • šporovať: šporí si, šporuje si do pokladničky • expr.: stískať • utískať (po troche) • expr.: skrbliť • skrbiť: skrb(l)í pre vnuka po stovke • pren. expr. sušiť (nevydávať peniaze) • expr.: honobiť • zhŕňať • zháňať (vo veľkom): honobí, zhŕňa, zháňa majetky • pejor.: žgrlošiť • žgrlačiť • žgrliť • žgŕňať • žgrloniť • držgrošiť • skývražiť • skuhrať • skuhriť (nadmieru, prepiato šetriť): celý život žgrlošil; skývražil, skuhral, skuhril, a nič z toho nemal • expr.: skupániť • skúpiť (nerozumne šetriť): Neskupáňte a dajte deťom!
3. dávať pozor, aby sa niekto, niečo predčasne neopotreboval(o), nepoškodil(o), neničil(o) • chrániť: zdravie si treba šetriť, chrániť; šetriť, chrániť zeleň • hovor.: šanovať • šianať: muža si šanuje, šiana • opatrovať • expr. peľhať (zahŕňať starostlivosťou)
gazdovať, -uje, -ujú nedok.
1. (na čom i bezpredm.) byť gazdom, roľníkom, obrábať zem: Gazdoval na zdedenom majetku. (Ondr.) Gazdovali na družstevných poliach. (Skal.) Každý sa od gazdovania odťahuje. (Tat.); g. na svojom mať vlastné role; g. na cudzom obrábať prenajaté role; g. na svoju ruku samostatne; Gazdujú na jednu ruku (Kuk.) spoločne.
2. byť hospodárom, spravovať nejaký majetok: dobre, zle g.
● g. od tisíca ku stu zle hospodáriť; Gazduje zo šafľa do šechtára (Kuk.) márni, utráca majetok;
pren. žart. brať, kradnúť: Kradnú sa snopy z krížov tak, aby gazda hneď nezbadal, že mu v krížoch iní gazdovali. (Kuk.) Bol v družstve, kde bokom i sebe gazdoval. (Tim.)
3. (s čím i bezpredm.) rozumne s niečím hospodáriť: Víno je dobré a pán hospodár s ním negazduje. (Kal.) S mliekom sa musí gazdovať. (Kuk.) Peňazí máte teraz dosť, len s nimi musíte gazdovať. (Jil.) Kto počtuje, ten gazduje (prísl.) kto počíta, ušetrí;
dok. k 3 zgazdovať, nagazdovať