gazdiná -ej mn. -é -dín ž.
1. gazdova žena
2. hovor. žena, kt. vedie domácnosť: šikovná g.; byť dobrou, zlou g-ou dobre, zle hospodáriť (v domácnosti); najať si g-ú;
gazdinský príd.: g-é povinnosti;
gazdinka -y -niek ž. zdrob. expr.
gazdiná -nej pl. N -né G -dín ž.
gazdiná -nej pl. N -né G -dín ž. 1. ▶ gazdova žena; syn. roľníčka, sedliačka: Gazdiná z popredného domu. [M. Figuli]; Gazdiné išli práve kravy dojiť. [Z. Zguriška] 2. ▶ žena, ktorá vedie svoju al. cudziu domácnosť: šikovná, skúsená g.; starostlivá, šporovlivá g.; g. sa zvŕta okolo sporáka; byť dobrou, zlou gazdinou dobre, zle hospodáriť v domácnosti; to vie uvariť každá g.; najať si gazdinú; farská g. na fare; robotná gazdiná [F. Švantner] ▷ gazdinka -ky -niek ž. zdrob. expr.: moderná g.
gazdiná, -ej, mn. č. -né, -dín ž.
1. gazdova žena, sedliačka;
2. žena, ktorá vedie domácnosť (svoju al. cudziu): Vy rozkazujete; vy ste gazdiná. (Tim.); zlá, dobrá, starostlivá g., rozšafná, šikovná g.; farská g.; byť dobrou (zlou) g-ou dobre (zle) hospodáriť;
gazdinský príd.: zastar. g-á škola š. domácich náuk;
gazdinka, -y, -niek (star. gazdinká, -ej) ž. zdrob. expr.
gazdiná i gazdyňa ž. 1. csl gazdova žena, sedliačka: Poza ňe (konopiská) ťiekou̯ potok a v ňom močilá na konope, potáluvanej pomedzi gazďinámi (Čelovce MK); Jedna gazdzina tam kopala rúžové krumple skoré (Ružindol TRN); Poton teda gazdziná zebrala perié (Kostolné MYJ); Gazdiňa to už ľem kolo domu patri (Dl. Lúka BAR); Ja sebe gazdiňa, ja mam znac, ňe ona (Sobrance); Gazdiňa pobeha po sušedoch, dakoho pozhaňa na večar šľivki čiscic (Brezina TRB); gazďiňä (Kokava n. Rim. RS) L. velká, dobrá gazdzina (Brestovany TRN), široká gazdzina (Červeník HLO) - zámožná 2. csl žena vedúca vlastnú al. cudziu domácnosť, príp. starajúca sa o stravu pre väčšie množstvo ľudí: Žandári sa ftedi ňesmeľi žeňiť, gazďinú si držali takú staršiu (Detva ZVO); Ke_ca vráťiľi zo sobášu, mladí zastáľi predo dvere a už gazďiná jena doňiesla mäd a sňitke chľeba (Lišov KRU); Na pitvore, ďe gazďinej varile a piekle, ňebou̯ obločok (Čelovce MK); A že sa ín (kopáčom) stalo v jedném míste, že uš poléfku jedli a gazdzina, že som hu zabola zapravit (Ružindol TRN); Takíto koládž móže napédz len dobrá gazďina (Lapáš NIT); ozajská gazďiná (Čelovce MK); plana gazdina (Kokšov-Bakša KOŠ) L. farálová, fárská gazdzina (Brestovany TRN), farska gazdiňa (Studenec LVO) - vedúca domácnosti na fare 3. zried. včel. mladá včelia matka, ktorá zostáva pri prvom rojení v úli: gazdzina (Matejovce POP) 4. expr. manželka: Moja gazďina takeho platna narobela až radosť (Riečnica KNM)
gazdyňa p. gazdiná
gazdiná ž 1. gazdova žena, sedliačka: od gazdinei geden toljar ukradla (KRUPINA 1716); prečuo sy o teg wecy gazdowy aneb gazdinyeg nyeoznamila? (ORAVA 1740) 2. žena majúca na starosti domácnosť (svoju al. cudziu): byla gazdinu tomuže panu paterowy ((BYTČA) 1774); gazďina v dome bila potrebná (BR 1785); eg, bude tato dobra gazdina (WS 18. st) bude dobre hospodáriť 3. majiteľka, vlastníčka niečoho: Anna Frencsch, wdowa a gazdinga domu (PREŠOV 1784); hera: domowni gazdina (LD 18. st); -in príd privl k 1: Anna, ssestra gazdinina (PREŠOV 1784); -ský príd: hospita: gazdinska žena (LD 18. st) hostiteľka