Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj ssj ssn hssj subst

gazdiná -ej mn. -é -dín ž.

1. gazdova žena

2. hovor. žena, kt. vedie domácnosť: šikovná g.; byť dobrou, zlou g-ou dobre, zle hospodáriť (v domácnosti); najať si g-ú;

gazdinský príd.: g-é povinnosti;

gazdinka -y -niek ž. zdrob. expr.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
gazdiná ‑ej mn. ‑é ‑dín ž.; gazdinský; gazdinka ‑y ‑niek ž.

gazdiná -nej pl. N -né G -dín ž.

gazdiná -nej pl. N -né G -dín ž. 1. ▶ gazdova žena; syn. roľníčka, sedliačka: Gazdiná z popredného domu. [M. Figuli]; Gazdiné išli práve kravy dojiť. [Z. Zguriška]
2. ▶ žena, ktorá vedie svoju al. cudziu domácnosť: šikovná, skúsená g.; starostlivá, šporovlivá g.; g. sa zvŕta okolo sporáka; byť dobrou, zlou gazdinou dobre, zle hospodáriť v domácnosti; to vie uvariť každá g.; najať si gazdinú; farská g. na fare; robotná gazdiná [F. Švantner]
gazdinka -ky -niek ž. zdrob. expr.: moderná g.

/3154198±16525 7.73: substantíva (zmiešané) ž. N sg. 10042 kráľovná/4601 princezná/2578 gazdiná/1021 švagriná/527 cisárovná/516 kňažná/442 šľachtičná/113 cárovná/94 stryná/65 ujčiná/55 testiná/23 (1/7)

-ná/903560±3603 7.73: substantíva (zmiešané) ž. N sg. 10042 kráľov/4601 princez/2578 gazdi/1021 švagri/527 cisárov/516 kňaž/442 šľachtič/113 cárov/94 stry/65 ujči/55 testi/23 (1/7)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

gazdiná, -ej, mn. č. -né, -dín ž.

1. gazdova žena, sedliačka;

2. žena, ktorá vedie domácnosť (svoju al. cudziu): Vy rozkazujete; vy ste gazdiná. (Tim.); zlá, dobrá, starostlivá g., rozšafná, šikovná g.; farská g.; byť dobrou (zlou) g-ou dobre (zle) hospodáriť;

gazdinský príd.: zastar. g-á škola š. domácich náuk;

gazdinka, -y, -niek (star. gazdinká, -ej) ž. zdrob. expr.

gazdiná i gazdyňa ž.
1. csl gazdova žena, sedliačka: Poza ňe (konopiská) ťiekou̯ potok a v ňom močilá na konope, potáluvanej pomedzi gazďinámi (Čelovce MK); Jedna gazdzina tam kopala rúžové krumple skoré (Ružindol TRN); Poton teda gazdziná zebrala perié (Kostolné MYJ); Gazdiňa to už ľem kolo domu patri (Dl. Lúka BAR); Ja sebe gazdiňa, ja mam znac, ňe ona (Sobrance); Gazdiňa pobeha po sušedoch, dakoho pozhaňa na večar šľivki čiscic (Brezina TRB); gazďiňä (Kokava n. Rim. RS)
L. velká, dobrá gazdzina (Brestovany TRN), široká gazdzina (Červeník HLO) - zámožná
2. csl žena vedúca vlastnú al. cudziu domácnosť, príp. starajúca sa o stravu pre väčšie množstvo ľudí: Žandári sa ftedi ňesmeľi žeňiť, gazďinú si držali takú staršiu (Detva ZVO); Ke_ca vráťiľi zo sobášu, mladí zastáľi predo dvere a už gazďiná jena doňiesla mäd a sňitke chľeba (Lišov KRU); Na pitvore, ďe gazďinej varile a piekle, ňebou̯ obločok (Čelovce MK); A že sa ín (kopáčom) stalo v jedném míste, že uš poléfku jedli a gazdzina, že som hu zabola zapravit (Ružindol TRN); Takíto koládž móže napédz len dobrá gazďina (Lapáš NIT); ozajská gazďiná (Čelovce MK); plana gazdina (Kokšov-Bakša KOŠ)
L. farálová, fárská gazdzina (Brestovany TRN), farska gazdiňa (Studenec LVO) - vedúca domácnosti na fare
3. zried. včel. mladá včelia matka, ktorá zostáva pri prvom rojení v úli: gazdzina (Matejovce POP)
4. expr. manželka: Moja gazďina takeho platna narobela až radosť (Riečnica KNM)


gazdyňa p. gazdiná

gazdiná ž
1. gazdova žena, sedliačka: od gazdinei geden toljar ukradla (KRUPINA 1716); prečuo sy o teg wecy gazdowy aneb gazdinyeg nyeoznamila? (ORAVA 1740)
2. žena majúca na starosti domácnosť (svoju al. cudziu): byla gazdinu tomuže panu paterowy ((BYTČA) 1774); gazďina v dome bila potrebná (BR 1785); eg, bude tato dobra gazdina (WS 18. st) bude dobre hospodáriť
3. majiteľka, vlastníčka niečoho: Anna Frencsch, wdowa a gazdinga domu (PREŠOV 1784); hera: domowni gazdina (LD 18. st); -in príd privl k 1: Anna, ssestra gazdinina (PREŠOV 1784); -ský príd: hospita: gazdinska žena (LD 18. st) hostiteľka

gazdiná
ženský rod, jednotné číslo, zmiešaná paradigma
N (jedna) gazdiná končiac. Kedysi konzervatívna gazdiná a posledná osoba z dediny strážiaca
G (bez) gazdinej „Pán farár je doma?“ spýtala sa gazdinej . „Áno, práve večeria.“ „Povedzte
D (ku) gazdinej okolie, aby mohol včas signalizovať gazdinej , keby sa približoval niekto cudzí.
A (vidím) gazdinú Obrátila som sa preto na gazdinú a poprosila ju, aby mi ukázala
L (o) gazdinej uši, čo Ti teraz poviem o Tvojej gazdinej . Po prvé, v teoretickom zmysle
I (s) gazdinou sa ako stôl prestretý usilovnou gazdinou rozprestieralo malebné mestečko
ženský rod, množné číslo, zmiešaná paradigma {case_out}
N (tri) gazdiné domácnosti, pri deťoch alebo ako gazdiné : Hedviga v Bratislave, Mária
G (bez) gazdín gazdov či v hlbokých vreckách gazdín . Oproti tomu na strednom
D (ku) gazdinám doteperili v slame a sene, čo sa gazdinám len zažiadalo. Hrnce väčšie i
A (vidím) gazdiné pavilónu stará mama pridelila dve gazdiné a štyri pomocné slúžky. Okrem
{caseletter} - 0
I (s) gazdinami tými svojimi mizernými, lenivými gazdinami , ktoré ho oberali o peniaze a

Zvukové nahrávky niektorých slov

gazdiná ktorú desať rokov bonne à laquelle dix ans

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu