Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst priezviská

gazda -u mn. -ovia m.

1. roľník, sedliak vlastniaci polia: majetný, dobrý g.; prvý g. najváženejší v dedine

2. (prv) správca nejakého hospodárstva, majetku, hospodár: panský g.

3. hovor. hlava domácnosti: je v dome g-om

4. hovor. majiteľ, pán niečoho: vec nemá g-u, dom bez g-u; hodinky zmenili g-u

chodiť ako pes bez g-u opustený;

gazdovský príd.: g. syn;

gazdík -a mn. -ci m. zdrob. expr.; obyč. iron. chudobnejší gazda;

gazdíček -čka mn. -ovia m. zdrob. expr.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
gazda ‑u mn. ‑ovia m.; gazdovský

gazda -du pl. N -dovia m.

gazda -du pl. N -dovia m. ⟨maď. ‹ slovan.⟩ 1. ▶ (prv) kto vlastní a samostatne obrába pôdu, chová hospodárske zvieratá; syn. sedliak: dobrý g.; majetný, bohatý g.; veľký, stredný, samostatný g.; prvý g. najlepší v dedine; Bude pracovitým gazdom, a keď pánboh dá, kúpi si neskoršie i pole. [Ľ. Zeljenka]; V lete chodievali robiť k väčším gazdom. [V. Handzová]; Gazdovia dávali nielen žito, ale aj strukoviny, údeniny, vajíčka. [E. Horváthová]
2.kto má na starosti hospodárske prostriedky, kto je poverený správou al. dozorom majetku; syn. hospodár, správca: družstevný g.; salašný g.; g. na majeri; byť spoľahlivým gazdom
3. hovor.kto je hlavou domácnosti, kto spravuje finančné záležitosti v domácnosti; syn. hospodár: sporivý g.; prísny, tvrdý g. domu; on je v dome gazdom
4. hovor.kto niečo vlastní, majiteľ, pán: pes šiel za svojím gazdom; záhrada ostala bez gazdu; byť, zostať bez gazdu; stratiť, nemať gazdu; Kanárik na nového gazdu pozeral svojimi malými očičkami. [R. Sloboda]
fraz. chodiť ako pes bez gazdu opustený
gazdík -ka pl. N -íci G -kov, gazdíček -čka V -čko pl. N -čkovia m. zdrob. i iron.: bol to iba taký gazdík; gazdíčko, ako sa vám darí?

-a/33030920±127847 2.18: substantíva m. živ. N sg. 215450→224173
+2388
−2609
predseda/26255 hovorca/10121 starosta/8253 sudca/6896 zástupca/6427 podpredseda/5087 hrdina/4837 obranca/3992 vodca/3852 rozhodca/3603 kolega/3538 správca/3447 Varga/3406 výrobca/2973 vojvoda/2846 gazda/2740 sluha/2484 (766/123416)

-da/566428±1716 2.90: substantíva m. živ. N sg. 43463→43739
+209
−116
predseda/26255 podpredseda/5087 vojvoda/2846 gazda/2740 Dzurinda/2108 Sloboda/1364 Vajda/742 Svoboda/692 Duda/446 Labuda/375 vajda/259 arcivojvoda/194 Hromada/0→179
+18
−35
(12/451)

gazda 1. p. roľník 2. p. hospodár, správca 3. p. majiteľ


hospodár kto má na starosti hospodárske prostriedky, kto niečo hmotne spravuje; kto vie hospodáriť: podnikový hospodárgazda: gazda na majeri; otec je dobrý hospodár, gazdašafár: starostlivý šafársprávca (kto má na starosti spravovanie z hospodárskej stránky): správca veľkostatkuekonóm: v podniku potrebujú dobrého ekonóma


majiteľ kto niečo vlastní • vlastníkzastar. majetník: majiteľ, vlastník domuhovor. gazda: tá vec nemá gazdu

p. aj vlastník


roľník kto obrába pôdu a chová hospodárske zvieratá (obyč. ako jednotlivec): jeho otec bol roľníkpoľnohospodár (najmä ako všeobecné označenie pracovníkov v poľnohospodárstve) • zastaráv. sedliak: zámožní sedliacigazda (roľník vlastniaci pôdu): majetný gazdafarmár (majiteľ farmy; pracovník na farme)


správca kto niečo spravuje, obyč. z hospodárskej stránky: správca domu, štadiónavedúci: vedúci predajnešafár (správca na veľkostatku) • hospodárgazda (kto má na starosti hospodárske prostriedky): podnikový hospodárkastelán (správca hradu al. zámku)

p. aj riaditeľ


vlastník kto niečo vlastní: vlastník pôdy, kapitálumajiteľ: majiteľ obchodudržiteľ: držiteľ panstvapán: kto je pánom záhradyhovor. gazda: tá vec nemá gazduzastar. majetníkzastar. zemko (vlastník pôdy) • nositeľ: nositeľ vyznamenania

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

gazda, -u, mn. č. -ovia m.

1. roľník, sedliak: Urobila hofierskeho synka majetným gazdom. (Kuk.) Toľký gazda a ulakomí sa na pár groší. (Gráf); dobrý g., veľký g., nár. hrubý g. bohatý; zámožný g.; stredný g.; prvý g. najlepší v dedine;

2. hlava roľníckej domácnosti, hospodár: Ja byť gazdom v tomto dome! (Kuk.) Rád sa napije z cudzieho, keď zo svojho nemôže, lebo žena je gazdom. (Tim.); dobrý, sporivý g.; prísny, tvrdý g.;

3. majiteľ, pán niečoho: Už je všetko v poriadku, čižmičky sú u svojho gazdu. (Tom.); stratiť g-u, byť, zostať bez g-u; zmeniť g-u prejsť do iných rúk

chodí ako pes bez g-u bez cieľa, opustený;

4. správca nejakého hospodárstva, majetku, hospodár: panský g., družstevný g. (Min.); salašný g. (Taj.) správca salašov; g. cirkevných majetkov (Kuk.);

gazdovský príd. roľnícky, sedliacky: g. dom, g. dvor; g. syn, g-á dievka;

gazdovsky prísl.;

gazdík, -a, mn. č. -ci m. zdrob. často iron. malý, chudobnejší roľník: Jeho otec bol malým gazdíkom. (Jégé) Každý gazda i gazdíktrochár vysial aspoň meričku-dve raži. (Tat.);

gazdíček, -čka, mn. č. -ovia m. zdrob. expr.; v oslovení i gazdíčko

gazda m. mn. č. i gazdovci
1. csl vlastník i obrábateľ poľa, (obyč. majetnejší) roľník: Takto sa zamieša fše medzi gazdou (Zvol. Slatina ZVO); Z Horňiakou choďili (žať) aj gazdovia, lebo tan sa ňeskoršie žalo (Lišov KRU); Šakovak bolo pretín, kot sä po gazdoch slúžilo (Kokava n. Rim. RS); Gazdovi patrilo mad dobrú zápraš - kone lebo voli (Brestovany TRN); Gazdovcom je najlepší (Lukáčovce HLO); Volakedi ňebívali sípki, to mali len velkí gazdovci, menší mali zbožie na povaloch (V. Maňa VRB); Homolu mali gazdovia a dožinki mali na panstvách (Pruské PCH); Mi zme boli gazdovia (Súľov BYT); Dakedi hodziľi aj gazdove virubovac pňaki (Smižany SNV); Pastire hodzeľi večar na Viľiju a nošeľi pruti, žebi gazdove maľi s čim statki vihaňac (Rozhanovce KOŠ); Po žňivoch začinal gazda takoj oradz na novu urodu (Brezina TRB)
L. veľkí gazda (Lešť MK), hrubí gazda (Dúbravka BRA), hrdej gazda (Čelovce MK), dobrí gazda (Hliník n. Hron. NB, Mašková LUČ) - majetný; starí gazdofci (Ivanka p. Dun. BRA) - staršia generácia pôvodných sedliakov
F. dze je gazda chorí, tam aj sluhu čosi morí (Bošáca TRČ) - nie je všetko v poriadku; gazdovi a dochtorovi ňesmié sa ňižd hnusit (Bošáca TRČ) - všetko potrebné musí urobiť sám; gazdu poznac po dvore a gazdiňu po komore (Žakarovce GEL) - podľa gazdovstva a podľa stravy
2. csl majiteľ nejakej reálie: Kopaľi viňice a gazda museľi driou odviesťi chlapou šichňíkou a potom odňiesťi ríle (Sebechleby KRU); Prišľi aj takí boční mláďenci a ke_ca proťiviu̯ gazda, tag mu šetko zaľi a hosťí rozohnaľi (Detva ZVO); Domáci gazdovia vibehľi, že čo sa to stalo (V. Lom MK); Tri čiaske (naoberaných čerešieň) gazdu, štvrtá oberáču (Čelovce MK); Kto tu gazda? (Kociha RS); Gazda alebo gazdziná išla na rínek a najala si tovarichárú (Modra); Ten váleg nemá tušín gazdu, už druhé leto je tu f poli (Brestovany TRN); Tedi koňe prišľi z mesta samé aľebo zašľi pret krčmu, dze bol naučení gazda si ízdz vipic, si postáľi (Podmanín PB); Pou̯liter muśel za kovaňe gazda zaplacic (Budkovce MCH); Medzitim priśľi gazdove, no a ten ňema jahňe, ten ňema jahňe - ta že jak? (Krivany SAB)
L. domoví gazda (Brestovany TRN) - bájoslovný had ochraňujúci dom a jeho obyvateľov
F. taki je, ja_kebi ňemal gazdu (Brezina TRB) - zanedbaný, opustený; gazdu chválí vínko a gazdzinu varečka (Bučany HLO) - výsledky ich práce; gazdu poznat po strese a gazdinú po scene (Bošáca TRČ) - o čo sa má kto starať; pime, čo zme ľepší gazdovia! (Pukanec LVI) - žart. prípitok vinohradníkov
3. csl človek poverený správou, dozorom nejakého majetku al. vedením pracovnej skupiny, spoločenskej organizácie: Čo bou̯ gazda, že im poviedau̯, ľen vraj cisto ropťe, pekňe kopťe! (Devičie KRU); S tínto gazdon son bola uš tri rázi na robotách (Návojovce TOP); Štefka ochabiľi doma za gazdu (Studenec LVO); Majir mal svojeho gazdu (Dl. Lúka BAR)
L. urbárski gazda (Krivá DK, Točnica LUČ), urbárskí gazda (Brestovany TRN) - predseda urbárskych podielnikov obecnej zeme; mlinskí gazda (Zuberec TRS) - predseda podielnikov vlastniacich mlyn; salašní gazda (Brezovica TRS, Krivá DK) - zástupca majiteľov oviec vo vzťahu voči bačovi; mládenskí gazda (Medzibrodie n. Or. DK, Krivá DK), paropski gazda (Ťahanovce KOŠ) - prvý mládenec na čele mládeneckej organizácie v obci; bíreskí gazda (Návojovce TOP) - priamy vedúci zamestnancov majera; dvorní gazda (Radošina NIT) - dozorca nad sýpkou v majeri; juháski gazda (V. Maňa VRB) - bača panských oviec; robotňícki gazda (Prievidza) - vedúci skupiny sezónnych robotníkov; žencouskí gazda (Lišov KRU), ženčóvskí gazda (Malženice HLO, Rumanová HLO) - vedúci skupiny najatých žencov
F. jakí gazda, taká čeľať (Bošáca TRČ) - aký pán, taký krám
4. vedúci majster v niektorých odboroch ako drotárstvo, plátenníctvo ap.: G. zo Slaňice mi našel noveho (plátenníckeho) gazdu s Kľina (Bobrov NÁM); Pret prvú vojnú tu boli samí drotári, chodzili po dzedzinách, potom do Ruskéj, tam mali kompánije, gazdová mali modz robotníkov (V. Rovné BYT)
5. expr. manžel: Muoj gazda bi sa ma aňi prstom ňedotkou̯ (Mošovce MAR); Celú noc smo z gazdon pri ňé seďeľi (Kalinovo LUČ); Ta i jej gazda buu̯ krivi (Lekárovce SOB)


gazdovci p. gazda

gazda m slovan/maď
1. príslušník majetnejšej vrstvy poddanského obyvateľstva majúci v držbe celú poddanskú usadlosť al. najmenej 1/8 usadlosti, sedliak: gak gazda kruntowni, tak y žellar powinen bude geden tiden trawu kosit (M. KAMEŇ 1729); sy negmenssi hoffer, a gazda sy neni (GŠ 1758); naši pani velkymi gazdy nas porobili, po poldruhem štvrtakovi (PODTUREŇ 1772 LP)
2. hlava roľníckej domácnosti, hospodár: služebkina wedomim swogho gazdu samodruha ussla (KRUPINA 1675); tu zem orawal ze swogim gazdom (VELIČNÁ 1732); pred swedkom rozprawal, že geho gazda plakal (TURIEC 1734)
3. majiteľ, vlastník niečoho: tri domy do gruntu zhoreli a tych domov gazdovia pošli (ŇARŠANY 17. st LP); dobrý hospodár a domu swého a statku riditel aneb gazda (SSt 1742); domownj gazda neb hoffer (SO 1785); gruntowne nauceni o wčelach kazdi gazda wčel wedeti potrebuge (PR 18. st)
F. gesste swjm wlasnjm gazdom nebyl (S. ĽUPČA 1782) nebol celkom nezávislý
4. správca hospodárstva, majetku, hospodár: žaden z banykow nema prigst do czuczeg bany rudu wizgerat, krem tak, abi mu gazda dowolil takoweg bany (GEMER 1698 GB) správca bane; prikazuge se gazdowi špitalskemu, aby wšetkich k dobremu prikladu winauczowal (LAZANY 1736); shinulo statku gazdy salassneho owčarskeho panskeho (VÝCHODNÁ 1765); Johannes Dobek, gazda pri kuchini (L. MIKULÁŠ 1769); Joannes Fercsak, gazda weznuw (PREŠOV 1786) dozorca; gazda chotara gemu dohowaral (PONIKY 1793)
P. atpn Gasda Michal (ZVONČÍN 1543 U1); Valentinus Gazda (K. HÔRKA 1570 U1); -ov príd privl: učna gazdoweho (TRENČÍN 1728); gazdowa sestra (PREŠOV 1784); -ovský príd k 1: po humnych gazdowskych (RUŽOMBEROK 1763); riad potrebny gazdovsky (VÝCHODNÁ 1773 LP); -ík, -íčko dem expr: o, mug krestanski kazdicko, nemas priciny se diwiti, že ti kamenec urody wibige (MS 1758); z jedneho mizeraka urobily štyr žebrakov a mizernych velmi gazdikov (UHROVEC 1770 LP)

Ǧazda_1 Ǧazda Ǧazda_2 Ǧazda
gazda
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) gazda
G (bez) gazdu
D (ku) gazdovi
A (vidím) gazdu
L (o) gazdovi
I (s) gazdom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (traja) gazdovia
G (bez) gazdov
D (ku) gazdom
A (vidím) gazdov
L (o) gazdoch
I (s) gazdami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko GAZDA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 270×, celkový počet lokalít: 78, najčastejšie výskyty v lokalitách:
MICHALOVCE, okr. MICHALOVCE – 21×;
DLHÉ NAD CIROCHOU, okr. HUMENNÉ (od r. 1996 SNINA) – 16×;
TUŠICE, okr. MICHALOVCE – 16×;
ČEMERNÉ (obec VRANOV NAD TOPĽOU), okr. VRANOV NAD TOPĽOU – 13×;
VRANOV NAD TOPĽOU, okr. VRANOV NAD TOPĽOU – 11×;
ŠIROKÉ, okr. PREŠOV – 9×;
HOLÍČ, okr. SENICA (od r. 1996 SKALICA) – 9×;
HUMENNÉ, okr. HUMENNÉ – 7×;
BOBROVEC, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – 6×;
KOLÁROVO, okr. KOMÁRNO – 6×;
...

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu